Vianočný stromček je dnes neodmysliteľnou súčasťou Vianoc a je takmer nepredstaviteľné oslavovať ich bez neho. Krásne vyzdobený a osvetlený stromček v obývačke s darčekmi pod ním tvorí dominantu sviatočnej atmosféry. Viete si predstaviť svoje Vianoce bez neho? Možno ho niekto dostane od Ježiška, iný si ho kúpi pred tržnicou, či vytiahne z pivnice starý umelý. Ale vždy tam je. No nebolo to tak vždy. Zelená jedlička nebola symbolom Vianoc odjakživa. Ako sa k nám vlastne dostala a kde sa vzala?
Pôvod tradície vianočného stromčeka
Zelená halúzka či rozkvitnutá vetvička už v dávnych kultúrach symbolizovali život. V rôznych podobách boli známe u všetkých národov pri rôznych slávnostiach a sviatkoch. Rovnako tak v čase zimného slnovratu, keď prinesená zeleň znamenala prebúdzajúci sa život. Táto tradícia pôvodne vychádzala z pohanských zvykov, pri ktorých sa počas zimného slnovratu vešali jedľové vetvy alebo iné zelené rastliny pred dvere domu. Zelené rastliny, teda aj jedľa, symbolizovali plodnosť a životnú silu. Počas zimného slnovratu mali jedľové vetvy navyše odháňať zlých duchov.
Kresťanská cirkev prijala ozdobený stromček neskôr ako symbol Vianoc, ktorý má obrazne predstavovať biblický rajský strom poznania. Táto tradícia môže mať korene v stredovekých mystériách predvádzaných na sviatok Adama a Evy. Vianoce sa v kresťanskej cirkvi oficiálne slávia už od 4. storočia, no stromček sa k nim pridal oveľa neskôr.
Prvé zmienky o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádzajú z nemeckých Brém, približne z roku 1570. Jednalo sa o stromček alebo väčšiu vetvičku zdobenú ovocím, orieškami, sladkosťami alebo len symbolickou ozdobou. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. a 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku.
Vývoj tradície a jej šírenie
Legendy hovoria o stredovekom mníchovi a jeho zázraku s jedličkou, či o snahe Martina Luthera priniesť domov na Vianoce kúsok lesnej krásy. V budove živnostenských cechov v Nemecku bola na vianočnej slávnosti pre deti remeselných majstrov jedľa ozdobená ovocím a cukrovinkami. Tento zvyk si obľúbili aj v domácnostiach, najskôr v rodinách remeselníkov a majetnejších mešťanov, predovšetkým v protestantskom prostredí. Z Nemecka sa tento zvyk v priebehu 18. - 19. storočia rozšíril po celej Európe.
Ozdobené ihličnaté stromčeky nachádzali svoje miesto spočiatku v salónoch bohatej šľachty a v izbách obyvateľov miest, stavali sa v kostoloch, úradoch, školách, nemocniciach, v hostincoch, aj vonku na námestiach. Radosť z velikánskeho, elektrickými žiarovkami vysvieteného vianočného stromu mohli po prvýkrát zažiť Bratislavčania v roku 1896. Stál na námestí pred Mestským divadlom (dnešnou historickou budovou SND). V priebehu 20. storočia takých stromov na námestiach pribúdalo.
Na slovenský vidiek prenikla tradícia zelených vianočných stromčekov až koncom 19. storočia, v niektorých oblastiach dokonca až po 2. svetovej vojne. Chlapi si po ne chodili priamo do hory, alebo ich prinášali koledujúci mládenci. Stromčeky však spočiatku neboli veľké. Na ne navešali jabĺčka, sušené ovocie, orechy, ozdoby zo slamy a rôznych jadierok, drobné pečivo. Ozdoby nemali len estetickú funkciu, ale niesli v sebe vďaku za doterajšiu úrodu a túžbu po prosperite do budúcna.
Vianočný stromček sa tak stal aj na slovenských dedinách krásnym svedectvom prežívania Vianoc, o čom svedčia jeho mnohoraké lokálne názvy: jezuľan, jezuleň, podlaz, podľažnik, polaznička, kriskindl, šťastie, štedrák.
Alternatívne vianočné tradície
Práve v chalúpkach ešte predtým, ako sa v nich udomácnilo zelené ihličie, viseli nad štedro prestretým stolom slamené stromčeky. Vyrábali sa z odloženej slamy z poslednej žatvy, ktorá sa namočená a narezaná krútila a skladala, až z nej zručné ruky obyčajných ľudí vytvorili neobyčajnú nádheru. Takémuto slamenému stromčeku sa tiež hovorilo muší raj, kvočka, či pavúk, zaplietli sa do neho aj klásky a dozdobil sa farebnými stužkami. Slamu počas Vianoc rozprestreli po celej izbe a do rohu postavili nevymlátený snop obilia. Aj tu znamenala slama túžbu po dobrej úrode, ako aj pripomenutie toho, že ňou boli vystlaté jasličky, do ktorých Mária uložila malého Ježiška.
U južných Slovanov je vianočná tradícia iná. V Srbsku a Slovinsku je zvyk prinášať mladý stromček duba alebo jeho haluz, nazývaný badnjak, badňak. Na Štedrý deň (Banji dan) sa poň do lesa hneď ráno vyberie otec rodiny alebo synovia. Tam ho vytnú, oviažu slamou a prinesú domov s pozdravom: „Badnjak v dome - Boh v dome!“ Badnjak sa položí k stolu a potom sa nesie na polnočnú omšu, aby ho kňaz požehnal. Na druhý deň, na Božie narodenie, sa badnjak páli v peci. Dubové konáre sú aj v zime plné listov, hoci uschnutých. Pri horení tak veľa iskrí, čo symbolizuje šťastie, želanú hojnosť, ale aj radosť z narodenia Krista. Pálenie banjaka je pozostatkom pohanského slnovratného rituálu. V kresťanskej tradícii si však tiež našiel svoje miesto. Hovorí sa, že keď sa narodenému Ježiškovi prišli pokloniť pastieri, priniesli mu takéto drevo, aby ním Jozef mohol zakúriť v studenej maštaľke.
Výzdoba vianočného stromčeka: Od tradície k moderným trendom
Aj vo výzdobe stromčekov sa odrážajú rôzne trendy. Niekto ide moderným smerom, niekto si dáva záležať na prírodnej dekorácii v duchu starých tradícií. Či už volíte jeden farebný odtieň alebo naň povietešiete zmesku toho, čo ste za roky nazbierali. Či sa odvážite vytiahnuť krehké gule z fúkaného skla po starkých, alebo ste vďační za nerozbitné trvalky z obchodov. Či nakúpite salónky a kolekcie alebo vlastnoručne ozdobíte medovníkové srdiečka. Či už dlho pred sviatkami háčkujete hviezdičky alebo napochytre povystrihujete s deťmi papierové vločky.
Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo pred viac ako 140 rokmi v USA. Dva dni pred Štedrým dňom, teda 22. decembra 1882, ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson.
V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr s najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa pod stromčekom začali objavovať aj darčeky pre členov rodiny.
V súčasnosti sa stromček ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov (6. januára). Odporúča sa kombinovať staré a nové ozdoby. Klasické farby ako červená, zelená a zlatá vykúzlia tú pravú vianočnú atmosféru. Červená a zlatá symbolizujú teplo a harmóniu. Pri zelenej farbe je potrebná opatrnosť, aby ozdoby príliš nesplynuli s ihličím stromčeka.
Pri prílišnom množstve ozdôb na stromčeku sa odporúča upustiť, pretože preplnené stromčeky pôsobia neusporiadane a pohlcujú svetlo. Pre mäkké, slávnostné osvetlenie sa odporúča zavesiť svetelné reťaze nielen na konce vetiev, ale omotať ich aj okolo kmeňa.
Symbolika a význam vianočného stromčeka
Vianočný stromček je dnes pevnou súčasťou Vianoc a je takmer nepredstaviteľné oslavovať ich bez neho. Je to novodobá forma prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene. V mestách mal vianočný stromček estetickú funkciu, v roľníckej kultúre v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti prosperitnú a ochrannú funkciu.
Súčasná popularita ozdobeného stromčeka sa prekvapivo pripisuje kráľovnej Viktórii. O prvenstvo prvého ozdobeného vianočného stromčeka sa dodnes sporia Tallinn (Estónsko) a Riga (Lotyšsko). V skutočnosti sa predpokladá, že v roku 1597 stál v adventnom období v cechu v Brémach ozdobený vianočný stromček. Bol to jeden z prvých vianočných stromčekov, ktorý je historicky doložiteľný.
Symbolika svetla vo vianočnom období má omnoho väčší význam než len svetielka na stromčeku. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie pri oslavách zimného slnovratu. Napríklad v Škandinávii 13. decembra oslavovali Svätej Lucie.
Vianočný stromček (iné názvy: vianočný strom, pre ruské prostredie: jolka, nárečovo: jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, na Dolnej zemi aj kračúnski strom, drevo, borovka, na severných Kysuciach aj polažnička aj vianočná jedlička) je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc. Zdobí sa na Štedrý deň.
Nech už je výzdoba akákoľvek, dôležité je, aby pri stromčeku, ktorý sa u vás doma na Štedrý večer rozžiari, ste zažili Vianoce plné lásky a pohody!