JUDr. Gustáv Husák, CSc. (pokrstený ako Augustín Husák; 10. január 1913, Dúbravka - 18. november 1991, Bratislava) bol najvýznamnejším slovenským komunistickým politikom druhej polovice 20. storočia v ČSSR. Jeho životná dráha bola lemovaná strmými vzostupmi, politickými obratmi, represiami v 50. rokoch aj obdobím normalizácie, kedy stál na čele komunistického Československa.
Raný život a štúdiá
Narodil sa v rodine Nikodéma Husáka a Magdalény, rodenej Fratričovej. Po skorej smrti matky a otcovom odchode na front prvej svetovej vojny vyrastal v neľahkých podmienkach. S pomocou miestneho farára a učiteľa sa v roku 1925 dostal na štúdium na bratislavské reálne gymnázium na Grösslingovej ulici, kde patril medzi premiantov. V roku 1933 nastúpil na Právnickú fakultu Univerzity Komenského, kde v roku 1938 získal titul doktora práv.
Už ako šestnásťročný gymnazista vstúpil do Komunistického zväzu mládeže a v roku 1933, počas vysokoškolských štúdií, do Komunistickej strany Československa (KSČ). Počas štúdií sa aktívne angažoval v študentských spolkoch, ako boli Právnik či Spolok socialistických akademikov. Písal do revue DAV, združujúcej ľavicových intelektuálov.
Druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie
Počas druhej svetovej vojny bol Husák odporcom klerofašistického Slovenského štátu. V roku 1943 sa stal členom piateho ilegálneho vedenia KSS, kde spolupracoval so Šmidkem a Novomeským. Bol jedným z hlavných iniciátorov Vianočnej dohody. Počas Slovenského národného povstania (SNP) zastával post podpredsedu povstaleckej Slovenskej národnej rady a povereníka vnútra. V tomto období sa prejavil ako zdatný organizátor, založil Nové Slovo a obnovil povstaleckú Pravdu.
Poválečný vzostup a politické represie
Po oslobodení viedol slovenskú delegáciu pri obnove Československa v Moskve a pri vyhlásení Košického vládneho programu. V roku 1946 sa stal predsedom Zboru povereníkov. Po februári 1948 sa však situácia zmenila. V roku 1950 bol Husák spolu s V. Clementisom, L. Novomeským a ďalšími obvinený z tzv. „buržoázneho nacionalizmu“ a odvolaný z funkcií. V roku 1951 bol zatknutý a v apríli 1954 v rámci vykonštruovaného procesu odsúdený na doživotie. Z väzenia bol prepustený v roku 1960 a plne rehabilitovaný v roku 1963.
Pražská jar a nástup normalizácie
V 60. rokoch sa stal jednou z hlavných osobností reformného prúdu v KSČ a vystupoval ako stúpenec Alexandra Dubčeka. V apríli 1968 bol menovaný za podpredsedu vlády ČSSR. Po augustovej invázii vojsk Varšavskej zmluvy však prešiel radikálnym obratom. Počas moskovských rokovaní si získal dôveru Leonida Brežneva ako politik, ktorý dokáže „normalizovať“ situáciu. V roku 1969 nahradil Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka KSČ (od mája 1971 generálny tajomník).
| Funkcia | Obdobie |
|---|---|
| Generálny tajomník ÚV KSČ | 1969-1987 |
| Prezident ČSSR | 1975-1989 |
Obdobie normalizácie a prezidentovanie
V máji 1975 bol Husák zvolený za prezidenta republiky. Normalizácia, ktorú viedol, znamenala čistky v spoločenskom a hospodárskom živote a návrat k striktnej podriadenosti Moskve. Husák bol vnímaný ako pragmatik, technokrat a zručný rečník, ktorý dokázal balansovať medzi rôznymi krídlami v strane. Hoci bol považovaný za „prvého medzi rovnými“, jeho moc bola determinovaná jednotou vedenia a sovietskymi záujmami.
Nadčasové slová Gustáva Husáka
Záver politickej kariéry a odchod
Na prelome 70. a 80. rokov sa zhoršoval jeho zdravotný stav. V decembri 1987 sa vzdal funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ, nahradil ho Miloš Jakeš. Funkciu prezidenta však vykonával naďalej. Po 17. novembri 1989 vymenoval Čalfovu vládu národného porozumenia a vzápätí abdikoval. Gustáv Husák zomrel 18. novembra 1991 v Bratislave.
tags: #gustav #husak #narodeniny