Prečo Jehovovi svedkovia neoslavujú narodeniny: Dôvody a širší kontext

Jehovovi svedkovia, náboženská spoločnosť, ktorá sa vo všetkom odvoláva na Bibliu, sa v mnohých ohľadoch odlišujú od bežnej spoločnosti, čo sa týka ich presvedčenia a životného štýlu. Jedným z výrazných rozdielov je ich odmietavý postoj k oslavám, ako sú Vianoce a narodeniny. Hoci Biblia oslavy narodenín priamo nezakazuje, Jehovovi svedkovia dospeli k záveru, že takéto oslavy sa nepáčia Bohu, čo pramení z ich hlbokého štúdia Biblie a interpretácie jej posolstva.

Hlavné dôvody pre odmietanie narodenín z pohľadu Jehovových svedkov

Pre Jehovových svedkov je úplne samozrejmé, že oslava narodenín je nebiblická a Bohu sa nepáči. Je to jedna z prvých vecí, ktoré sa potenciálny záujemca o vieru svedkov dozvie. V knihe „Zachovávajte sa v Božej láske“ (vydali Jehovovi svedkovia) je v kapitole s názvom Oslavy, ktoré sa Bohu nepáčia venovaná pozornosť popri viacerých sviatkoch aj narodeninám.

Pohanský pôvod osláv narodenín

Jedným z kľúčových argumentov Jehovových svedkov je presvedčenie o pohanskom pôvode osláv narodenín. Podľa slovníka Standard Dictionary of Folklore, Mythology, and Legend tieto oslavy majú pôvod vo viere, že v deň narodenín „môžu na oslávencov útočiť zlí duchovia a pôsobiť zlé vplyvy“ a že „prítomnosť priateľov a ich blahoželania pomáhajú oslávenca chrániť“.

V knihe The Lore of Birthdays sa píše, že v starých dobách bol „dátum narodenia nevyhnutný na zostavenie horoskopu“, čo súviselo s „mystickou vedou zvanou astrológia“. Biblia však odsudzuje mágiu, veštenie, špiritizmus a „podobné veci“ (5. Mojžišova 18:14; Galaťanom 5:19-21). Je zaujímavé, že jedným z dôvodov, pre ktoré Boh odsúdil staroveké mesto Babylon, bolo to, že jeho obyvatelia sa venovali astrológii, čo je druh veštenia.

Svedkovia Jehovovi veria, že počas narodenín dostávajú zlé vplyvy a duchovia príležitosť zaútočiť na oslávenca.

Negatívne zmienky v Biblii

Jehovovi svedkovia tiež argumentujú, že Biblia obsahuje iba dve správy o slávení narodenín (1. Mojž. 40:20-22; Mar. 6:21-29). V oboch prípadoch ich oslavoval kráľ, a v oboch prípadoch bol niekto zabitý. Konkrétne, išlo o oslavu narodenín Faraóna a o oslavu narodenín Herodesa, keď si Salomé na naliehanie svojej matky vypýtala hlavu Jána Krstiteľa (Marek 6:21, 22, 24-27).

Na základe toho Jehovovi svedkovia usudzujú, že keďže počas narodenín niekto zomrel, narodeniny ako také sú v Božích očiach nesprávne, lebo sa spomínajú v Biblii výlučne len v negatívnom svetle. Pre mnohých svedkov je to vyriešená záležitosť a ďalej sa nad tým nezamýšľajú.

V Biblii sa neobjavuje žiadna zmienka, že by niekto z Božích služobníkov oslavoval narodeniny, čo Jehovovi svedkovia považujú za signál, že Boh s takýmito oslavami nesúhlasí.

Postoj raných kresťanov

Dielo The World Book Encyclopedia uvádza, že prví kresťania „považovali oslavu akýchkoľvek narodenín za pohanský zvyk“. Podľa Biblie sú naším vzorom apoštoli a ďalší, ktorých vyučoval priamo Ježiš, a tohto vzoru by sa mali držať všetci kresťania.

Jehovovi svedkovia sa riadia presvedčením, že raní kresťania oslavy narodenín odmietali, rovnako ako aj iné pohanské zvyky.

Význam dňa smrti oproti dňu narodenia

Jehovovi svedkovia poukazujú na biblický výrok, že lepší je „deň smrti ako deň narodenia“ (Kazateľ 7:1). Jediná slávnosť, ktorú majú kresťania sláviť, nesúvisí s narodením, ale so smrťou - a to so smrťou Ježiša (Lukáš 22:17-20). Ježiš mal na konci svojho pozemského života dobré meno u Boha, takže deň jeho smrti sa stal významnejším než deň jeho narodenia. Týmto princípom sa riadia aj Jehovovi svedkovia, keď oslavujú Pánovu večeru ako pripomienku Kristovej smrti.

Darčeky a prejavy lásky počas roka

Jehovovi svedkovia svojim deťom prejavujú lásku po celý rok, vrátane dávania darčekov a príjemných priateľských stretnutí. Snažia sa napodobňovať dokonalý príklad Boha, ktorý spontánne dáva svojim deťom dobré veci. „Je pravda, že mi rodičia nekupujú darčeky na narodeniny, ale dávajú mi ich inokedy,“ cituje sa jedno z detí svedkov. Týmto spôsobom chcú ukázať, že odmietanie narodenín neznamená nedostatok lásky alebo radosti v rodine.

Kritické hodnotenie argumentácie Jehovových svedkov

Postoj Jehovových svedkov k narodeninám sa stretáva s kritikou, ktorá spochybňuje logiku a interpretáciu biblických a historických faktov, na ktorých je ich učenie založené.

Kritika logiky biblických zmienok

Kritici argumentujú, že vysvetlenie Jehovových svedkov, podľa ktorého negatívne udalosti počas dvoch biblických osláv narodenín diskvalifikujú všetky oslavy, nespĺňa kritériá logického argumentu. Pýtajú sa, či by sa rovnaká logika aplikovala aj na svadby, ak by sa počas nich odohralo niečo negatívne. Znižovanie celej udalosti na negatívny sprievodný jav a generalizovanie tohto javu na podstatu narodenín je podľa kritikov mylné. Podstatou narodenín nie je nikomu ublížiť ani zobrať život.

Ďalej, v Starom zákone sa nenachádzajú žiadne konkrétne zmienky o zákaze osláv narodenín pre Židov, hoci okolité národy ich bežne oslavovali. Ak by to bolo pre Boha nežiaduce, očakávalo by sa, že by na to v Písme bolo upozornené.

Selektívna interpretácia historických faktov o raných kresťanoch

Pojem „raní kresťania“ je veľmi široký a zahŕňa obdobie vyše troch storočí. Zmienky o odmietaní osláv narodenín kresťanmi pochádzajú z neskoršieho obdobia (nie z 1. storočia), čo je už podľa svedkov obdobie, keď sa kresťanstvo kontaminovalo pohanstvom a gréckou filozofiou. Kritici tvrdia, že svedkovia selektívne vyberajú z ranokresťanských dejín fakty, ktoré vyhovujú ich teológii (kresťania neoslavovali narodeniny), no súčasne tých istých kresťanov považujú za odpadlíkov (napr. viera v dušu, Ježišovo božstvo).

Realita je taká, že o vzťahu prvých generácií kresťanov v 1. storočí k sláveniu narodenín nemáme žiadne informácie. Ak by bola oslava narodenín taká nebezpečná pre duchovnosť prvých kresťanov, prečo sa jej nevenuje ani jedna novozákonná kniha? Prečo apoštol Pavol - apoštol pohanov - ktorý sa na viacerých miestach vo svojich listoch venuje kultúrno-náboženským stretom kresťanov s antickým pohanstvom, nikde ani slovkom nezmieňuje, prečo je pre kresťanov neprijateľné oslavovať narodeniny?

Premenlivosť významu "pohanského pôvodu"

Argumentácia pohanským pôvodom je u Jehovových svedkov obľúbená, čo vedie k tomu, že všetko s pohanským pôvodom je pre nich a priori neprípustné. Kritici však namietajú, že význam a funkcia vecí sa časom menia. Veci samé o sebe nie sú nositeľom žiadnych významov, ale sme to práve my, ľudia, kto im význam prisudzuje. Kto v našom spoločenskom a kultúrnom kontexte vidí v oslave narodenín spojitosť s nejakým antickým duchom? Prečo by nás mali zaujímať významy, ktoré už pre nikoho nie sú záväzné?

Mnohé veci, ktoré svedkovia bežne robia, ako napríklad samotné sobáše, svadobné obrúčky či svadobná cesta, majú tiež historicky pohanský pôvod, no tieto sa neriešia. Kultúra zbavená náboženstva je moderným vynálezom, a v minulosti boli náboženstvo a kultúra de facto neoddeliteľné.

Zameranie osláv na ego versus vďačnosť

Jehovovi svedkovia upozorňujú, že oslava narodenín je udalosť zameraná primárne na človeka, citujúc knihu The Lore of Birthdays: „Iné sviatky pôsobia na srdce, ale narodeniny pôsobia na ego.“ Kritici sa pýtajú, kto určuje hlavný význam udalosti. Oslava narodenín nemusí nevyhnutne robiť ľudí pyšnejšími či egocentrickejšími. Veriaci kresťan môže túto príležitosť využiť na pripomenutie si vďačnosti Bohu za dar života. Dieťa môže vyjadriť vďačnosť rodičom za život a starostlivosť. Darčeky môžu vyjadrovať vďačnosť za vzťah. Týmto spôsobom sa umelo vytvára negatívny obraz, aby sa daná udalosť v mysliach Jehovových svedkov znechutila.

Namiesto zákazu sloboda voľby v Biblii

Kritici poukazujú na to, že Nový zákon nikde nekritizuje narodeniny, čo síce neznamená, že ich kresťan musí oslavovať, ale ani to neznamená, že sú zakázané. Apoštol Pavol v listoch varuje pred súdením kresťanov za to, čo jedia, pijú alebo aké sviatky oslavujú, ponechávajúc slobodu voľby (Kolosanom 2:16, Rimanom 14:5). Jehovovi svedkovia zakázali svojim členom oslavovať narodeniny pod hrozbou exkomunikácie, čím podľa kritikov urobili niečo, čo neurobil nikto z apoštolov ani pisateľov Nového zákona. Vzali kresťanom možnosť slobodne sa rozhodnúť a tvrdia, že ide o niečo, čo sa Bohu nemôže páčiť, pričom Biblia to nerieši tak explicitne.

Dopad na deti a sociálne dôsledky

Zakazovaním osláv narodenín, Jehovovi svedkovia idú ďaleko nad to, čo sa o narodeninách dozvedáme z Biblie. Zatiaľ čo dospelí túto tému vzhľadom na seba často neriešia, deti svedkov - obzvlášť tie najmenšie - čelia neraz posmechu, šikane a hlavne nepochopeniu zo strany detí či učiteľov. Deti svedkov sú vystavené nadmernému stresu pri vysvetľovaní, prečo nikoho nepozývajú na svoju oslavu, prečo nedávajú ostatným darčeky či nenavštevujú ich oslavy. Tento stres sa opakuje pravidelne aj niekoľkokrát v priebehu školského roka.

Potvrdením tohto môže byť video na stránke jw.org, kde mladý chlapec odmieta podpísať narodeninovú kartu pre svojho vážne chorého spolužiaka, a to len preto, lebo „neoslavuje narodeniny“. Podpísanie narodeninovej karty je v logike Jehovových svedkov aktom oslavovania narodenín.

V minulosti sa stávalo, že ľudia, ktorí sa stali Jehovovými svedkami, sa prestali stretávať s rodinou a priateľmi, ktorí nesúhlasili s ich novým náboženským presvedčením. To môže viesť k sociálnej izolácii. Jehovovi svedkovia však tvrdia, že Biblia píše, aby milovali a vážili si všetkých členov rodiny bez ohľadu na náboženské presvedčenie (1. Petra 3:1, 2, 7).

Širší kontext odmietania iných sviatkov

Postoj Jehovových svedkov k narodeninám je súčasťou ich širšieho odmietania mnohých iných tradičných sviatkov a osláv, ktoré podľa nich majú nekresťanské náboženské pozadie alebo sú v rozpore s biblickými zásadami. Ich rozhodnutie riadiť sa biblickými zásadami im umožňuje zachovať si „čisté svedomie pred Bohom i pred ľuďmi“. V prípade pochybností sa každý svedok rozhoduje na základe svojho svedomia.

Sviatky s pohanskými koreňmi alebo uctievaním iných bohov

Jehovovi svedkovia v súlade s príkazom „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu“ (Matúš 4:10) neslávia Vianoce, Veľkú noc a nedodržiavajú ani prvomájové zvyky, pretože tieto sviatky sú podľa nich založené na uctievaní iných bohov ako Jehovu. Patria sem napríklad:

• Kwanzaa: Korene v afrických oslavách zberu úrody, kde sa prvé plody obetovali božstvám a predkom.
• Sviatok polovice jesene: Slávi sa na počesť bohyne mesiaca.
• Novruz (Nauruz): Najhlbšie korene v zoroastrizme.
• Shab-e Yalda: Zimný slnovrat spojený s uctievaním Mitru, boha svetla.
• Deň vďakyvzdania: Odvodený od starovekých slávností zberu úrody, kde sa uctievali rôzni bohovia.

Sviatky založené na poverách a viere v osud a šťastie

Biblia píše, že tí, ktorí „prestierajú stôl pre boha Šťastia“, tým vlastne „opúšťajú Jehovu“. K takýmto sviatkom patrí:

• Svätojánska noc: Pôvodne pohanský sviatok letného slnovratu spojený s vierou v väčšiu moc prírody.
• Čínsky nový rok a kórejský nový rok (lunárny nový rok): Spojené s rituálmi na zaistenie šťastia, úctou bohom a duchom a veštením.

Sviatky spojené s vierou v nesmrteľnú dušu alebo okultnými zvykmi

Biblia jasne píše, že duša môže zomrieť, a Jehovovi svedkovia sa vyhýbajú okultným praktikám. Medzi takéto sviatky patria:

• Spomienka na všetkých verných zosnulých (Dušičky): Spojené s vierou v duše v očistci, ktoré sa môžu zjaviť.
• Sviatky čistoty a jasu (Čching-ming) a Sviatok hladných duchov: Uctievanie predkov s obetami jedla a peňazí.
• Čusok: Obetovanie jedla a vína dušiam mŕtvych.
• Sinhálsky nový rok a tamilský nový rok, Songkran: Spojené s tradičnými rituálmi a astrológiou.

Sviatky z Mojžišovho zákona

Jehovovi svedkovia veria, že „Kristus je koniec Zákona“ (Rimanom 10:4), a preto neslávia sviatky, ktoré predpisoval Mojžišov zákon, ako napríklad Chanuka a Roš Hašana. Veria, že tieto sviatky splnili svoj účel s príchodom Mesiáša a jeho obeťou.

Oslavy medzináboženskej spolupráce a náboženských osobností

Jehovovi svedkovia sa nezapájajú do osláv, ktorých účelom je podporiť medzináboženskú spoluprácu, ako napríklad Loi Krathong, Národný deň pokánia alebo Vesak. Podobne neslávia sviatky na oslavu náboženských osobností alebo tradícií bez biblickej opory, napríklad Sviatok Troch kráľov, Nanebovzatie Panny Márie, Nepoškvrnené počatie Panny Márie, Predveľkonočný pôst alebo Meskel.

Oslavy vládcov, národných hnutí a ozbrojených síl

V súlade s biblickou radou nepripisovať žiadnemu človeku nadmernú dôležitosť a vyhýbať sa modlám (1. Jána 5:21), Jehovovi svedkovia neslávia Deň vlajky, sviatky na oslavu svätcov (ako Sviatok všetkých svätých, Sviatok Panny Márie Guadalupskej, meniny), Medzinárodný deň mládeže, Medzinárodný deň žien, Deň oslobodenia otrokov. Rovnako sa nezapájajú do osláv, ktoré vzdávajú poctu vojakom, ako Deň Anzac alebo Deň vojnových veteránov, keďže Ježiš nepodporoval vojnu (Matúš 5:44).

Karnevalové slávnosti a bujaré oslavy

Jehovovi svedkovia sa vyhýbajú bujarým oslavám, na ktorých sa pije veľa alkoholu a dáva sa voľný priechod nemravnému správaniu, ktoré je v Božom slove odsúdené. Týka sa to aj židovského sviatku Purim, ktorý je považovaný za židovskú verziu karnevalu.

Kontroverzie a kritika spojená s učením Jehovových svedkov

Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia čelí kritike nielen pre svoj postoj k sviatkom, ale aj pre iné aspekty svojho učenia a praktík.

Odmietanie transfúzie krvi

Jedným z najznámejších a najdiskutovanejších rozdielov Jehovových svedkov od iných cirkví je ich prísne odmietanie darcovstva a transfúzie krvi, a to aj za cenu ohrozenia života. Podľa lekárov náhradné metódy nie sú vždy možné. Jaroslav Sekela zo spoločnosti Jehovovi svedkovia tvrdí: „Rešpektujeme biblické zásady, kresťania sa musia zdržiavať krvi, preto sme aj proti transfúzii.“

Jaroslav Drobčo, ich zástupca pre styk s verejnosťou, pri sebe nosí kartičku s upozornením, že krv neprijíma za žiadnych okolností, no dodáva, že povolené sú niektoré frakcie krvi, keďže nejde o krv ako celok. Podľa detskej onkologičky Zuzany Šubovej je transfúzia krvi v praxi bežná vec a v istých prípadoch nenahraditeľná. Kritizuje Jehovových svedkov, že „odmietnutie transfúzie môže trvale poškodiť pacienta, či zapríčiniť smrť“ a že „zbytočne hazardujú“.

Psychologická manipulácia a obmedzovanie slobody

Ivana Škodová, pedagogička a šéfka občianskeho združenia Integra, centra prevencie v oblasti siekt, tvrdí, že ak svedkovia odmietajú transfúziu krvi, nemôže ich označiť inak než ako spoločenstvo, ktoré priamo či nepriamo ohrozuje životy svojich členov. „Použila by som pojem deštruktívne spoločenstvo, v ktorom navyše funguje masívna psychická manipulácia. Minimálne v tom, že do detailov určujú životy svojich členov, že musia zvestovať povinný počet hodín, že obmedzujú výber literatúry a podobne.“

Členovia spoločnosti musia určitý čas venovať šíreniu posolstva formou podomového zvestovania alebo státia na ulici s časopismi ako Strážna veža. Je u nich vytváraná psychická závislosť a sú cielene pretrhávané sociálne väzby mimo organizácie. Jehovisti sú povinní veriť všetkému, čo vyhlási ich Ústredie, aj keby išlo o pravý opak. Zriekli sa nároku na svoj vlastný názor a nesmú slobodne myslieť a uvažovať. Podliehajú umelo vytvorenej „morálke“, ktorá je vždy uprednostnená pred osobnými preferenciami. Sú držaní pod neustálym psychickým strachom z toho, že ak by opustili spoločenstvo, budú zničení.

Predpovede konca sveta a vnímanie "normálnosti"

Kritici sa bavia na tom, že Jehovovi svedkovia opakovane a neúspešne predpovedali koniec sveta. Svedkovia sú preto opatrnejší. Jaroslav Drobčo tvrdí: „Nikdy sme nehovorili presný termín, nie je ani v Písme. Niečo sme očakávali, ale bol to prejav našej bdelosti. Neviete dňa ani hodiny, povedal Ježiš, a uviedol aj znaky - zemetrasenia, hladomor, vojny, nedostatok lásky a podobne.“ Podľa neho pod koncom sveta nerozumejú kataklizmu, ale „koniec sveta bude koncom zla a znečisťovania zeme, pričom sa otvorí cesta k novému začiatku ľudstva.“

Máloktorý Jehovov svedok sa vážne zamýšľa nad tým, že jeho vnímanie „normálnosti“ je prísne ovplyvňované tým, čo publikácie Spoločnosti Strážna veža definujú ako „normálne“. Do tejto sféry patrí aj rozlišovanie toho, čo je správne/nesprávne, dobré/zlé. Dokonca aj kritické myslenie pre nich znamená niečo negatívne a buričské, oproti jeho bežne používanému významu.

Postoj k symbolom a ikonografii

Svedkovia Jehovovi tiež neuznávajú kríž a v ich priestoroch chýbajú sochy Ježiša Krista či svätých. Veria, že Ježiš nezomrel na kríži, ale na kole, a že kríž je vraj babylonský symbol.

Na Slovensku sú Jehovovi svedkovia oficiálne registrovaní ako náboženská spoločnosť už od roku 1993, pričom ich registrácia nebola v rozpore s legislatívou a predstavitelia sa zaviazali, že nebudú požadovať dotácie zo štátneho rozpočtu.

tags: #preco #jehovisti #neoslavuju #narodeniny