Úvod do adventnej liturgie a jej symbolov
Aj občasný návštevník bohoslužieb si môže všimnúť, že počas roka sa v chráme mení farba oblečenia kňaza, sviec či detailov výzdoby. Sú obdobia, keď je kostol vyzdobený nádherne, inokedy striedmejšie a niekedy vôbec. Nie je to náhodné. Za každým týmto obrazom, farbou a detailmi liturgie sa skrýva pedagogická múdrosť Cirkvi, ktorými chce a má napomáhať lepšiemu porozumeniu a prežívaniu každého liturgického slávenia.
Problém je, že mnohí z nás o celom systéme liturgie vedia pramálo a aj tí, čo vedia aspoň čosi, dôležitosť týchto pravidiel zľahčujú. Asi najokatejšie túto nevedomosť a ľahostajnosť katolíkov vidieť od Sviatku všetkých svätých až po Vianoce, Advent nevynímajúc.
O vzniku a úlohe Adventu asi netreba veľa hovoriť: tento čas prípravy na príchod Svetla národov je tradíciou Cirkvi už od antických čias. Keďže išlo o čas prípravy, liturgickou farbou Adventu je fialová. Na rozdiel od Pôstu je v tomto čase farbou nádeje a stíšenia v očakávaní. Príprava znamená aj to odrieknutie si, aj to ticho, uvažovanie, nedočkavosť, upratanie si vo svojom živote a vyzdobenie sa novým krokom k dobru.
Vznik a vývoj adventného venca
Vďaka nedočkavým deťom v nemeckom sirotinci začiatkom 19. storočia pribudol do zoznamu pedagogických prvkov liturgie adventný veniec. Vznik tejto tradície nie je doteraz celkom jasný. Iné pramene však naznačujú, že adventný veniec bol vynájdený až v 19. storočí. Bolo to údajne v hamburskej škole Rauhes Haus založenej protestantským pastorom Johanom Hinrichom Wichernomom.
Študenti sa tu v čase adventu svojich učiteľov neustále vypytovali, či a kedy už budú Vianoce. A tak v roku 1839 Wichern postavil veľký drevený kruh, na ktorý položil dvadsať malých červených sviečok a štyri veľké biele sviece. Malé sviečky zapaľoval postupne každý všedný deň v čase adventu a vždy v nedeľu rozsvietil veľkú bielu sviečku. Tento zvyk sa vtedy ujal na pôde protestantskej cirkvi v Nemecku, ktorá ho začala dodržiavať.
Pôvodne sa predpokladá, že používanie zelených kruhov so svetlom vzniklo už v predkresťanských kultúrach severnej Európy. S modernou podobou adventného venca však prišiel až v 19. storočí nemecký pastor, ktorý pôsobil v sociálnom domove pre chudobné deti.
Symbolika tvaru a materiálu
Kruh ako symbol večnosti
Liturgický adventný veniec má byť vždy v tvare kruhu. Tento symbol predstavuje Boha, ktorý nemá ani začiatok, ani koniec. Rovnako je kruh venca symbolom večnej Božej lásky k nám, ktorá nás motivuje milovať tak ako On: nekonečne, bez konca. Kruh venca je tiež symbolom večnej Kristovej vlády nad svetom.
Primárne by mali mať tvar kruhu, pretože ten nemá začiatok ani koniec, čo symbolizuje večnosť a nesmrteľnosť duše.
Zelené vetvičky ako znak nádeje
Ak už máme jasno v tvare, treba použiť aj správny materiál na jeho výrobu. Liturgický adventný veniec má byť urobený zo zelených vetvičiek. Rovnako ako maturanti dostávajú po stáročia zelenú stužku nádeje (a nie nejakej inej, módnej farby), patrí táto farba a materiál aj na adventný veniec.
Adventný veniec by mal pozostávať najmä z ihličnanov, pretože tie symbolizujú trvalý život. Napríklad vavrín znamená víťazstvo nad prenasledovaním a utrpením. Borovica a tis predstavujú nesmrteľnosť a cédru sa pripisuje sila a uzdravenie.
Zelené vetvičky predstavujú nádej na nový život a trvalosť viery.
Sviečky na adventnom venci
Počet a farby sviečok
Na rade sú sviece, ktoré majú byť taktiež v liturgickej farbe, tak ako aj v kostole počas Adventu. Tie sú tri fialové a jedna ružová a rovnako to máme mať aj doma. Alternatívou sú len štyri fialové alebo výnimočne biele sviece.
Podľa tradícií je jedna sviečka inej farby ako ostatné. V minulosti sa na adventný veniec umiestňovali 3 fialové sviečky a jedna ružová. Fialová farba sviečok preto, lebo farbou adventu je práve fialová.
Tradične sa používajú tri fialové sviece (farba pokánia, rozjímania a vnútorného stíšenia) a jedna ružová, ktorá sa zapaľuje sa ako tretia a symbolizuje radosť uprostred adventu. Niektoré krajiny používajú odlišné farebné kombinácie - napríklad modré sviece v protestantských tradíciách ako znak nádeje. Farby však nie sú nevyhnutne prísnym pravidlom. Dnes sa mnohí rozhodnú pre sviece v odtieňoch, ktoré ladia s interiérom.
V niektorých tradíciách sa pridáva piata sviečka, ktorá je biela a umiestňuje sa do stredu venca. Fialová sviečka (1., 2. a 4. Ružová sviečka (3.
Význam jednotlivých sviečok
Každá sviečka na adventnom venci má svoj osobitý význam a zosobňuje tému prebiehajúceho týždňa adventu, konkrétne nádej, pokoj, radosť a lásku.
- Prvá sviečka sa nazýva Sviečka prorokov a pripomína proroctvá o príchode Mesiáša.
- Druhá sviečka je Betlehemská sviečka, ktorá predstavuje vieru a cestu do Betlehema. Symbolizuje tiež mier v rodinách, vzťahoch a v ľudskom srdci a pozýva k vnútornému pokoju.
- Tretia sviečka, často ružová, je Pastierska sviečka a symbolizuje radosť z blížiaceho sa Kristovho narodenia.
- Štvrtá sviečka predstavuje najväčšiu kresťanskú hodnotu - lásku, ktorá vrcholí Vianocami.
Každú adventnú nedeľu sa zapáli jedna ďalšia sviečka, čím sa postupne zvyšuje svetlo, ktoré predstavuje príchod Ježiša Krista ako svetla sveta.
Adventný veniec a jeho význam
Výzdoba adventného venca
Mnoho žien ho ladí s priestorom v kuchyni či obývačke, dopĺňa ho množstvom drobných čačiek od mini vianočných gúľ až po soby, srnky a jelene. Hoci sa Písmo zmieňuje aj o srnkách a jeleňoch, v čase Adventu sa na zoznam jednoducho nedostali - a teda nepatria ani na adventný veniec.
Ten má upriamiť pozornosť na modlitbu a prípravu srdca, preto má byť jeho výzdoba veľmi jednoduchá. Liturgia povoľuje decentne minimalistické zdobenie prírodnými materiálmi, ako sú šišky, škorica či bukvice. Platí však, že menej je viac.
Šišky, oriešky, prípadne semienka, ktorými sa veniec zdobí, sú symbolom vzkriesenia a spolu so sviečkami a ich svetlom má celý veniec predstavovať večný život.
Dobrým tipom je postaviť si do stredu venca sochu Panny Márie.
Adventný veniec ako pripomienka hodnôt
Príprava znamená aj to odrieknutie si, aj to ticho, uvažovanie, nedočkavosť, upratanie si vo svojom živote a vyzdobenie sa novým krokom k dobru. Je to zvláštne, ale práve týmto krokom vernosti a pravdy vo viere, čo ako sa nám to bude zdať chudobné na pohľad, budú naše Vianoce iné. Pomôžeme totiž svojim očiam vidieť viac a hlbšie, hľadať podstatu, dívať sa ďalej, ako dovidíme.
Adventný veniec však nie je len krásnym doplnkom na stole. Za jeho tvarom, farbami aj svetlom sa skrývajú prekvapivé súvislosti, dávne zvyky a malé tajomstvá, o ktorých väčšina z nás ani netuší.
Advent je obdobie očakávania a príprav. Kedysi bol spojený s pokojným rytmom domácnosti - upratovaním, pečením, zmierením a utužovaním vzťahov pred sviatkami. Aj dnes môže adventný veniec slúžiť ako malé pripomenutie, že december nemusí byť len o nákupoch a strese. Každá zapálená sviečka môže byť krátkou zastávkou na konci týždňa či okamihom, kedy sa rodina stretne pri stole, rozpráva sa a naladí sa na prichádzajúce sviatky.
Pre moderného človeka adventné vence ponúkajú možnosť zastaviť sa a premyslieť si skutočný význam Adventu. Vianocami oslavujeme viac než len narodenie Ježiša - je to čas na stretnutia s rodinou, prejavy lásky a dobroty.
