Máloktorá udalosť či pozvanie na stretnutie nás dokáže vytrhnúť zo zabehnutých každodenných stereotypov. Viac ako dve desiatky ľudí, ktorých pred päťdesiatimi rokmi spájali školské lavice jednej triedy, v sebe našli silu a chuť na stretnutie.
Spomienky na študentské časy
Títo spolužiaci maturovali ešte v roku 1966 na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Štúrove. Vtedy ich bolo tridsať. Dnes, keď začína obdobie stužkových, si prišli zaspomínať na svoje študentské roky. Bolo ich už len osemnásť. Jedna spolužiačka a dvaja spolužiaci im už zomreli. Podaktorí emigrovali do zahraničia a späť sa už nevrátili.
Nečakané stretnutia a vzácni hostia
Na stretnutí nechýbala ani ich triedna pani profesorka. Boli jej prvou triedou, a tak spomienka na nich je jednou z tých, ktoré nikdy nevyblednú. Spomína si na výrazy ich tvárí, ktoré sa jej hlboko vryli do pamäti. „Prakticky som ich nevidela celých päťdesiat rokov," spomína so slzami v očiach. Pozvanie na túto milú stretávku prijali aj ďalší dvaja učitelia, ktorí bývalých maturantov učili biológiu a chémiu, a pani profesorka telesnej výchovy.
Hovoriť a spomínať bolo načo. Niektorí zo spolužiakov sa nevideli celých päť desaťročí. Príhovor jedného zo spolužiakov nádherne vystihol atmosféru:
Vážený pán riaditeľ, drahí naši páni profesori, milí spolužiaci! Taký obyčajný deň - 14. jún! A my tu stojíme vedľa seba prekvapení a zaskočení nemilosrdnosťou maliara času, ako nás vidí svojim kritickým pohľadom. Sme tu, ohúrení a dojatí zo stretnutia a nedarí sa nám pochopiť, že to naozaj prešlo 50 rokov od vtedy, čo sme túto školu opúšťali. Naše srdcia a rozum sa bránia prijať skutočnosť a na rad prichádza naša bezhraničná fantázia a veľkorysosť, ktorá spravodlivo všetkým vyrovnáva vrásky, prefarbuje šediny, dokonca výrazne uberá na váhe a zrazu vidíme, čo si želáme: svoju mladosť - ten čas, keď sme boli krásni a bezstarostní a svet bol pre nás gombička. Ale život je už taký. Vždy nám najprv dopraje ten šťastný pocit víťazstva len preto, že už má pre nás prichystané niečo iné, čím túto bezstarostnú etapu definitívne ukončí.
Bilancia života: Rodina a kariéra
Spomienky sa niesli aj v duchu bilancovania životných dráh. Bolo ich 32: 12 dievčat a 20 chlapcov. Z nich 21 ukončilo vysokú školu a dnes majú 5 lekárov, 5 pedagógov na rôznych stupňoch škôl, 1 absolventku prírodných vied a 10 inžinierov. Dvaja spolužiaci žijú v zahraničí. Ich potomstvo predstavuje 49 detí a skoro toľko vnúčat a jedno pravnúča. Z pôvodných 32 spolužiakov sa stretnutia zúčastnilo 28.
Stretnutia konfirmandov a cirkevných zborov
Okrem stretnutí bývalých spolužiakov sa konali aj iné významné udalosti. Jedno takéto stretnutie sa uskutočnilo v sobotu 27. pri príležitosti výročia konfirmandov evanjelickej cirkvi a. v. z rokov 1967 - 1968 - 1969.
Stretnutie sa konalo vo farskom cirkevnom zbore ThDr. Martina Rieckeho v Leviciach. Nezabudlo sa ani na posledné žijúce mamy konfirmandov: Lýdiu Zvolenskú, Margitu Moravskú, Margitu Mišíkovú a takmer 100-ročnú Zuzanu Fašánekovú. Z úst Oľgy Kristínovej zaznela ďakovná modlitba. V podaní Edity Jägrovej zaznela ľubozvučná báseň venovaná všetkým mamám a záverečné ďakovné slová vyslovil dozorca Martin Žlnka.
Súčasťou programu bolo odovzdanie pamätných darčekov pozvaným hosťom, kvetov členom spevokolu a presbyterom cirkvi. Spomienky patrili aj dlhoročným cirkevným funkcionárom uplynulej doby. Z 33 konfirmandov sa stretnutia zúčastnilo 16. Dnešných dní sa ich nedožilo 7 a ostatní sa ho z rôznych dôvodov nezúčastnili. Toto jubilejné, vzácne, ojedinelé a zriedkavé stretnutie vyvrcholilo spoločným slávnostným obedom v kultúrnom dome. Bolo dôstojné, organizačne, materiálne a náplňou programu pripravené na vysokej úrovni. Pripravili ho Martin Žlnka, Oľga Kristínová, Alena Sabová, Milada Nedorolíková a Ivan Moravský.
Príprava stretnutia a organizačné detaily
Príprava takýchto stretnutí si vyžaduje značné úsilie. Organizácia stretávky bola zverená agentúre, ktorá vyhľadala všetkých účastníkov a zabezpečila kompletný servis od A po Z. V cene bolo zahrnuté:
- Prípitok
- Večera
- Minerálka a káva
- Slané pochutiny na stôl
- Vyhľadanie spolužiakov
- Tlač a rozosielanie pozvánok
- Kvety a občerstvenie pre triedneho učiteľa
Alkohol a ostatné výdavky si účastníci hradili sami. Pre spoločne strávené posedenie bola rezervovaná miestnosť a zabezpečené občerstvenie, pričom účasť bolo potrebné potvrdiť zaplatením organizačného poplatku vo výške 25 EUR prevodom na určený účet.
Stretnutie po 50 rokoch: ZŠ na Nábrežnej
Dňa 8. februára 2020 sa uskutočnilo stretnutie bývalých spolužiakov zo ZDŠ na Nábrežnej v KNM po 50 rokoch od ukončenia štúdia na škole (rok 1961 - 1969). Stretnutie iniciovala bývalá spolužiačka, ktorá pripomínala, že uplynulo už päťdesiat rokov od ukončenia základnej školy.
V prvom ročníku v roku 1961 ich začalo 44 žiakov. Neskôr ich rozdelili na dve triedy a školu skončili v roku 1969. Niektorí sa odsťahovali do zahraničia a nepodarilo sa na nich získať kontakt. Stretávka sa začala pred Základnou školou na Nábrežnej, kde sa postupne zbiehali spolužiaci. Nastali zaujímavé momenty prekvapenia a opätovného spoznávania sa, veď niektorí sa nevideli už 50 rokov a vôbec sa nepoznali. Tiekli aj slzy. Na stretnutie prišiel aj učiteľ telocviku pán Milan Tomčík, ktorému sa organizátori v mene všetkých vďačia.
Postupne sa ich nakoniec stretlo 16 spolužiakov a jeden učiteľ. Slzy emócií sa potom utierali v reštaurácii Lagúna. V krátkom veršíku boli pripomenuté jednotlivé triedne učiteľky a učitelia daných predmetov, ich prínos a metódy výučby.