Problematika uznávania zväzkov osôb rovnakého pohlavia predstavuje v súčasnosti jednu z najdiskutovanejších tém v oblasti rodinného práva na Slovensku. Zatiaľ čo legislatíva mnohých členských štátov Európskej únie prešla v posledných desaťročiach výrazným vývojom, slovenský právny poriadok zostáva v tejto otázke konzervatívny a naďalej definuje manželstvo výlučne ako zväzok muža a ženy.
Aktuálny právny stav na Slovensku
V zmysle Zákona o rodine sa manželstvom rozumie zväzok muža a ženy. Táto definícia je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky, čo znamená, že na území SR nie je možné uzatvárať manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia. Ak sa pár rovnakého pohlavia zosobáši v zahraničí (napríklad v Českej republike), na Slovensku toto manželstvo nebude právne uznané a nebude mať žiadne právne účinky, ktoré vyplývajú z manželského zväzku medzi mužom a ženou.
V praxi to znamená, že páry rovnakého pohlavia na Slovensku nemajú prístup k právam, ako sú:
- Bezpodielové vlastníctvo manželov (BZM).
- Dedičské práva v rámci zákona.
- Právo na informácie v zdravotníctve.
- Nárok na vdovský alebo vdovecký dôchodok.
Slovenské orgány budú v týchto prípadoch naďalej považovať oboch partnerov za slobodných. V prípade podania žiadosti o uzavretie manželstva osobami rovnakého pohlavia má primátor mesta vydať rozhodnutie v správnom konaní, proti ktorému je prípustné odvolanie a následné preskúmanie súdom.
Európsky kontext a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že aj keď pravidlá týkajúce sa manželstva spadajú do právomoci členských štátov, tieto štáty majú pri výkone tejto právomoci povinnosť dodržiavať právo Únie. Odmietnutie uznať manželstvo dvoch občanov EÚ, ktoré bolo legálne uzavreté v inom členskom štáte a v ktorom títo občania využili svoje slobody voľného pohybu a pobytu, je v rozpore s právom Únie, pretože zasahuje do tejto slobody, ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života.
Ako prvé umožnilo sobáše homosexuálnych párov v roku 2001 Holandsko. Odvtedy uzákonilo jednopohlavné sobáše množstvo ďalších krajín, vrátane Nemecka, Španielska či Portugalska. Slovensko patrí spolu s Bulharskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom a Rumunskom k posledným štátom EÚ, ktoré inštitút registrovaného partnerstva alebo manželstva pre osoby rovnakého pohlavia odmietajú.
Legislatívne snahy a politický vývoj
V priebehu rokov sa objavilo niekoľko pokusov o zavedenie právnej ochrany pre zväzky osôb rovnakého pohlavia:
| Obdobie/Iniciatíva | Popis |
|---|---|
| 2012 | Návrh zákona o registrovaných partnerstvách predložený poslancami za SaS (neprešiel). |
| 2015 | Založenie platformy Životné partnerstvo mimovládnymi organizáciami. |
| 2022 | Návrh SaS na inštitút partnerského spolužitia (parlamentom odmietnutý). |
| 2023 | Návrh inštitútu dôverníctva predstavený ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom (vládou stiahnutý). |
Snahy o zmenu narážajú na rôzne názorové prúdy v slovenskej politike. Zatiaľ čo niektorí politici presadzujú úplnú rovnoprávnosť, iní argumentujú ochranou tradičných hodnôt. Verejná mienka sa však postupne mení; podľa prieskumu agentúry Focus z februára 2024 podporilo registrované partnerstvá 51 % opýtaných.
Možnosti právnej ochrany v praxi
Keďže komplexná legislatívna úprava chýba, partnerom sa odporúča zvážiť individuálne právne kroky, ktoré môžu čiastočne zmierniť dopady neexistencie inštitútu registrovaného partnerstva:
- Udelenie splnomocnenia na zastupovanie v zdravotných a iných záležitostiach.
- Spísanie závetu v súlade s Občianskym zákonníkom.
- Využitie inštitútov existujúcich v rámci súčasného právneho poriadku na ošetrenie majetkových vzťahov.