Silvester a príchod nového roka predstavujú v slovenskej kultúre obdobie bohaté na ľudové tradície, povery a rituály. Naši predkovia prikladali týmto dňom veľký význam, pretože verili, že obrady vykonané na prelome rokov ovplyvnia blahobyt, úrodu a zdravie celej rodiny v nasledujúcich mesiacoch.
Historické tradície a ľudové zvyky na Silvestra
V minulosti sa na Silvestra zachovávalo množstvo zvykov, na ktoré by sme dnes nemali zabúdať. Jedným z nich bolo chodenie tzv. ometačiek, ktorý sa udržiaval najmä na dedinách. Ometačky boli chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli.
Atmosféru posledného dňa v roku dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičom. Obvyklé bolo tiež obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat. Zaujímavou tradíciou boli v Čičmanoch tzv. „babki“ - mládenci preoblečení do ženských šiat s obrúskami na hlavách, ktorí navštevovali rodiny s dievčencami na vydaj.
Mágia a povery
Noc, ktorá predchádzala Novému roku, mala podľa predkov zvláštnu moc. Verilo sa, že to, čo sa v tú noc prisnije, sa aj splní. Silná bola aj mágia počasia:
- Červené zore ráno: Veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu.
- Drobný hustý dážď: Predzvesť hustých a plných obilných klasov.
S príchodom nového roka sa spájali aj prísne zákazy. Napríklad smetie sa zametalo do kúta miestnosti, nie von, aby sa niekto z rodiny „nevymietol“ z domu, teda aby nezomrel. Zakázané boli tiež domáce práce ako pranie a vešanie bielizne, pretože ten, kto ju vešal, mohol ťažko zomierať alebo sa dokonca obesiť.
Novoročné rituály pre blahobyt a úrodu
Podľa našich predkov mali novoročné obrady odhaľovať budúcnosť a chrániť od pohrôm. Na Nový rok musel v domácnosti vládnuť čistota a poriadok, aby tak bolo po celý rok. Ženy chodievali do kostola v bielom odeve, aby si zabezpečili úrodu pekného a vysokého ľanu.
| Jedlo | Význam |
|---|---|
| Prasiatko | Symbol šťastia |
| Šošovica a mak | Symbolizovali peniaze a bohatstvo |
| Hydina (hus, bažant) | Zákaz podávania - rozletel by sa majetok |
Vinšovníci a návštevy
Na Nový rok platil zákaz vstupu ženy ako prvej do domu, čo malo zabrániť nešťastiu. Podobne nič dobrého neveštil ani príchod starého chlapa oblečeného v kožuchu. V každom dome boli však vítaní malí chlapci - vinšovníci. Ak do domu prišiel niekto cudzí, nesmel mať prázdne ruky a mal priniesť aspoň koláče alebo peniaze, čo znamenalo, že prináša hojnosť. Musel zaželať: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!“
Zábava a spoločenský život
V minulosti sa v podvečer na Silvestra schádzali veriaci v kostole na svätej omši, aby sa poďakovali Bohu za uplynulý rok. Večer sa zvyčajne konala veselica. Táto tradícia sa začala až po 2. svetovej vojne, pretože dovtedy boli zábavy až do Troch kráľov zakázané. V silvestrovskom období sa konali aj zakáľačky, ktoré boli sviatkom celej rodiny, plánovali sa svadby a ľudia žili očakávaním príchodu fašiangov.
Bratislava - Snehová kalamita (1987) ❆❆❆❆❆
tags: #pozvanka #na #silvestrovsku #zabavu #referaty #tahaky