Slovenská národná rada schválila Ústavu Slovenskej republiky presne pred 32 rokmi, 1. septembra 1992. Toto významné rozhodnutie padlo štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky, ktorá vznikla 1. januára 1993. Prijatie Ústavy sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok. Od januára tohto roka však došlo k zmene zákona, čím Deň Ústavy SR prestal byť dňom pracovného pokoja, a preto sú obchody v tento deň otvorené podľa bežných nedeľných otváracích hodín.
Ústava SR je kľúčovým dokumentom, ktorý formuje slovenskú štátnosť, zaručuje fungovanie demokracie a predstavuje symbol národnej identity a suverenity. Skladá sa z preambuly a deviatich hláv. Podľa odborníkov územná samospráva, definovaná v ústave, zohráva kľúčovú úlohu v demokratickom systéme na Slovensku, zabezpečujúc mestám a obciam právomoci a zodpovednosti potrebné pre rozvoj a zlepšovanie kvality života na miestnej úrovni.
Deň Ústavy SR je príležitosťou na reflexiu o doterajších úspechoch a plánovanie budúcich krokov. Spoločným cieľom by malo byť pokračovanie v úsilí o zlepšovanie kvality života občanov, podporu hospodárskeho rastu a rozvoj miest a obcí. Ústava SR, prijatá v roku 1992, predstavuje najvyšší právny rámec, ktorý definuje princípy štátneho zriadenia, deľbu moci a garantuje ľudské práva a slobody pre všetkých občanov Slovenska, vrátane národnostných menšín.
Vatra zvrchovanosti: Symbolické stretnutie pri príležitosti Dňa Ústavy SR
Pri príležitosti Dňa Ústavy SR sa uskutočnila aj tradičná akcia s názvom Vatra zvrchovanosti. Táto udalosť je spojená s pripomienkou dôležitosti slovenských právnych a štátnych základov. Prvá časť podujatia sa niesla v duchu bohoslužby, na ktorú prijal pozvanie aj predseda Banskobystrického kraja Ing. Mgr. Po bohoslužbe sa pod kostolom začala druhá časť programu.
Slávnostný príhovor predniesol Peter Košík, ktorý privítal všetkých prítomných, vrátane poslankyne MsZ Ing. Lenky Balkovičovej a ďalších hostí. Pán Husár odcitoval znenie Deklarácie ľudských práv o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá Slovenskou národnou radou 17. júla 1992. Zdôraznil, že na počesť tejto udalosti sa každoročne stretávajú občania pri vatrách nazývaných Vatry zvrchovanosti, pričom aj táto bola symbolom slovenskej zvrchovanosti.
Nasledoval Ing. Daniel Lešinský, ktorý priblížil charakter a postavenie občanov Sekier-Môťovej. Poukázal na to, že Sekier je druhé najväčšie sídlisko vo Zvolene a zaslúži si väčšiu pozornosť v oblastiach ako sú chodníky a iné problémy, na riešenie ktorých je potrebná spoločná vzájomnosť.
Po slávnostných príhovoroch, za spevu hymnickej piesne "Kto za pravdu horí" v podaní speváckeho zboru Effatha, došlo k slávnostnému zapáleniu Vatry zvrchovanosti. Po tomto akte malo podujatie voľný priebeh, počas ktorého bolo pre účastníkov pripravené občerstvenie, vrátane gulášu z diviny. O príjemnú atmosféru sa postarala country hudba kapely Rebels band. Okrem toho mali prítomní možnosť podpísať petíciu proti herni na sídlisku Sekier.
Historický kontext a význam Matice slovenskej
Prvého septembra 1992 Slovensko ako zvrchovaný štát na mape Európy ešte nejestvovalo, no už malo svoju ústavu. Bol to prvý veľký zápis do novodobej kroniky slovenského národa, ktorý predchádzal vyhláseniu samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993. Ústava je "zákon zákonov", hierarchicky najvyššie postavený právny predpis štátu. Podľa záznamov slovenského zákonodarného zboru bola Ústava Slovenskej republiky prijatá 1. septembra 1992 o 22:26 hod.
Prijatím slovenskej ústavy sa urobil ďalší dôležitý krok k obnoveniu slovenskej štátnosti a vzniku súčasnej druhej Slovenskej republiky. Noviny "Právo Národa", vydávané Slovenským Hnutím Obrody, sa snažia formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo týchto novín vyšlo 18. apríla 2001.
Dom Matice slovenskej v Rožňave a jeho úloha v regióne Gemera
Dom Matice slovenskej (DMS) v Rožňave vznikol 1. júla 2009 a slávnostne otvorený bol 7. júla 2009 za účasti vrcholných predstaviteľov Matice slovenskej, ako aj matičiarov a priaznivcov z celého okresu. Región Gemera, kde DMS Rožňava pôsobí, je zmiešaným územím, kde sa ťažšie presadzujú nielen matičné, ale predovšetkým národné myšlienky.
Matica slovenská, vnímaná ako žriedlo, prameň či včelí úľ, bola kedysi symbolom pre tých, ktorí prispievali do národnej kultúry. Dnes je Dom Matice slovenskej v Rožňave doménou pre národné prebúdzanie sa Slovákov žijúcich na juhu, predstavujúc žriedlo nielen pre matičiarov a sympatizantov, ale hlavne pre všetkých Slovákov. Gemer zohral významnú úlohu v slovenskom národnom živote, bol rodiskom a pôsobiskom mnohých osobností, ktoré rozvíjali a zabezpečovali zachovanie a rozvoj vzdelanosti a kultúry.
Obyvatelia gemerského regiónu sa pýšia bohatou kultúrnou minulosťou, zachovávajú svoje tradičné spevy a tance. Ako kolektívni členovia Miestneho odboru Matice slovenskej (MO MS) tu pôsobí veľa dospelých aj detských folklórnych zoskupení, s ktorými DMS Rožňava úzko spolupracuje pri rozvíjaní regionálnej kultúry. DMS Rožňava sa aktívne zapája do prípravy a organizovania tematických podujatí, propaguje materinský jazyk, najmä v zmiešaných oblastiach, a podporuje kultúrny život slovenskými vystúpeniami.
História Miestnych odborov Matice slovenskej
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR (1918) bolo nariadením Dr. Vavra Šrobára z 1. januára 1919 zrušené nariadenie uhorského ministra vnútra z roku 1875 o rozpustení Matice slovenskej (MS) a bola obnovená jej činnosť. Valné zhromaždenie obnovenej MS sa konalo v Martine 5. augusta 1919.
V Rožňavskom okrese vznikol prvý MO MS Rožňava 6. októbra 1922 so 84 členmi z Rožňavy a okolia. Medzi členmi výboru bol aj Ľudevít Košuth, roľník z Betliara. MS už od roku 1990 vplývala na svojich členov a širšiu verejnosť a podporovala vytvorenie samostatného Slovenska. Cesta k tomuto cieľu nebola jednoduchá.
V okrese Rožňava sa "Slovenský deň" uskutočnil na ihrisku v Betliari 27. júla 1991, pričom jeho cieľom bolo zjednotenie Slovákov v hnutí za zvrchované Slovensko. V histórii MO MS v Revúcej, prvýkrát založenom 13. mája 1920, došlo k oživeniu činnosti 4. apríla 1990 pod vedením Evy Bláhovej. Po zmene jej trvalého pobytu činnosť ustala, no MO bol znovu oživený 19. decembra 2011 pod vedením Mgr. Ľuboslavy Lacjakovej.
Práca MO MS v Revúcej je zameraná na štyri hlavné oblasti: spolupráca s MS v Martine (Slovenský literárny ústav MS), s Domom MS v Rožňave a s Prvým slovenským gymnáziom. V rokoch 2013 - 2017 Mgr. Lacjaková pôsobila ako členka Výboru MS v Martine. V rámci osláv 150. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia sa v Revúcej konala celoslovenská konferencia "Slovenské školstvo a literatúra v Revúcej, Revúca v literatúre".
V roku 2013 MO organizoval v spolupráci s Mestom Revúca "Gemerský večer" a celoslovenskú konferenciu k 200. výročiu narodenia Sama Tomášika. Členovia MO MS a študenti PSLG sa zúčastnili súťaže "Matičná esej", kde obsadili prvé a druhé miesto. Dôležitým zdrojom pre organizovanie akcií boli projekty ako "Dni tvorivosti PSLG", multikultúrny festival "Carpe diem" a vzdelávanie "Dajme čítaniu Dodatočnú Pridanú Hodnotu".
Pri príležitosti 155. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia sa konala celoslovenská vedecká konferencia "Pedagogické pokusy v druhej polovici 19. storočia na území Slovenska".
Zakladanie a činnosť Miestneho odboru Matice slovenskej v Rožňave
Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 bolo v Rožňave evidovaných 14 spolkov združujúcich len občanov maďarskej národnosti. Občania slovenskej národnosti nemali žiadny kultúrny spolok. Preto bol 6. októbra 1922 založený Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave, najväčší kultúrny spolok Slovákov v histórii mesta. Zakladateľom bol Július Vaško a na zakladajúcom zhromaždení sa zúčastnil aj tajomník MS Dr. Štefan Krčméry. Predsedom MO MS sa stal Jozef Jendraššák, riaditeľ štátneho gymnázia. Počet zakladajúcich členov bol 47, neskôr sa zvýšil na 95, prevažne učitelia a úradníci.
Od založenia MO MS sa rozprúdil matičný život v Rožňave. Začína sa nové obdobie slovenského ochotníckeho divadla v Rožňave s rastúcim počtom divadelných krúžkov. Koncom roka 1926 MS otvára "Cyklus slovanských večerov", kde sa prednášali diela slovanskej literatúry. Kultúrno-osvetová a vzdelávacia činnosť MS bola bohatá a zahŕňala prednášky, kurzy, akadémie, besedy a štátne oslavy. Košický rozhlas 28. septembra 1935 vysielal z Rožňavy reláciu o činnosti MS a kultúrno-zábavný program. V máji 1936 sa konala prvá výstava rožňavských fotoamatérov. Rožňava sa vďaka kvalite svojich predstavení dostala na popredné miesto v celoslovenskom rozsahu.
V septembri 1933 sa v Rožňave konali oblastné preteky Ústredia slovenských ochotníckych divadiel, na ktorých súťažil aj MO MS v Rožňave. Podmienky pre budovanie a rozvoj slovenského knihovníctva v Rožňave boli vytvorené až vznikom ČSR. Slovenskú verejnú knižnicu nahradzovali knižnice spolkov, najmä MS a Sokola. Prvými novinami v slovenskom jazyku bol týždenník "Šafárikov kraj", ktorý vychádzal od 2. januára 1932 do roku 1938.
Činnosť MO MS bola od roku 1938 prerušená až do roku 1945, kedy bola obnovená s pomocou MO MS v Dobšinej. V roku 1968 došlo k oživeniu aktivít Slovákov, najmä na zmiešaných územiach. Po "nežnej revolúcii" prichádza k oživeniu činnosti MO MS v Rožňave 23. marca 1990. Valné zhromaždenie sa konalo 16. apríla 1990, kde bola za predsedníčku zvolená Ing. Zlatica Halková. V rokoch 1990 - 1997 sa matičná činnosť rozvíjala priaznivo: organizovali sa divadelné predstavenia, diskotéky, športové turnaje, vatry zvrchovanosti, "Večery gemerského folklóru" a vysadila sa lipka Slovanov. V období rokov 1998 - 2005 MO MS pokračoval v osvetovej činnosti.
Folklórne kolektívy regiónu a ich prínos
Folklórny súbor Haviar a jeho úspechy
Folklórny súbor Haviar vznikol v roku 1985 v Rožňave. Počas svojej existencie sa v jeho radoch vystriedalo množstvo tanečníkov, spevákov a muzikantov. Základ súboru tvoria žiaci a študenti, pričom vekový rozsah členov je od 13 do 72 rokov. Za 34 rokov získal súbor viacero ocenení, je 4-násobným laureátom vojenských folklórnych súťaží v Martine a pravidelne obsadzuje popredné miesta v speváckych súťažiach. Najväčším úspechom bolo ocenenie na Medzinárodnej súťaži 52. TKB v Poľsku v roku 2015 za zachovávanie tradícií regiónu Gemer.
Pri súbore pôsobia aj dva detské súbory: DFS Malý Haviar a DFS Deti FS Haviar.
Detský folklórny súbor Haviarik
Detský folklórny súbor Haviarik z Rožňavy bol založený v roku 1987 Štefanom Fabom. Po jeho odchode bola činnosť súboru prerušená na takmer desať rokov. Koncom roka 1999 bola činnosť obnovená z iniciatívy riaditeľa Mestského kultúrneho centra Štefana Geržu a členov FS Haviar. V tom čase malo 15 - 20 detí. Prvé úspechy zaznamenávali v speváckych súťažiach.
V roku 2004 došlo k výraznému posunu, počet členov vzrástol na 90 detí. Súbor bol rozdelený na tri vekové kategórie, vznikla dievčenská spevácka skupina a vlastná ľudová hudba. Organizačne bol DFS Haviarik spätý s Mestským kultúrnym centrom Rožňava. Pre zvyšujúce sa potreby bol v roku 2006 založený Občianske združenie Rožňavskí permoníci, ktoré dodnes zastrešuje činnosť súboru.
Folklórny súbor Dubina
Folklórny súbor Dubina z Rožňavy sa začal formovať koncom roka 2009 z iniciatívy vedúcich Detského folklórneho súboru HAVIARIK Ivana Nemčoka a Ivany Nemčokovej. Základ tvoria odchovanci detského súboru, doplnení o ženskú a novovzniknutú mužskú spevácku skupinu. Vznik súboru podnietil záujem o ľudový spev a tanec.
V súčasnosti združuje približne 50 členov vo veku od 15 do 70 rokov. FS Dubina sa zúčastnil domácich i zahraničných vystúpení. Najväčším úspechom je umiestnenie v striebornom pásme na Krajskej prehliadke tvorivých choreografií v roku 2014 s choreografiou "Po Rejdovsky" autora Mgr. Jána Liptáka. Repertoár súboru sa zameriava na folklór Horného Gemera, pričom čerpá inšpirácie z autentického folklóru obce Rejdová. Zriaďovateľom je Občianske združenie Rožňavskí permoníci.
Miestny odbor Matice slovenskej v Betliari
Snaha založiť MO MS v Betliari dospela k cieľu v roku 1933. Napriek existencii viacerých spolkov sa do matičného hnutia zapojilo 33 obyvateľov, ktorí 2. decembra 1933 založili MO MS. Bol to prvý obecný MO MS v Rožňavskom okrese. Iniciátorom a organizátorom bol Gejza Takáč, vedúci notár v Betliari. Za predsedu bol zvolený ev. farár Pavel Kurek. Od svojho založenia sa MO zameriaval na kultúrno-vzdelávaciu prácu, prednáškovú činnosť, spomienkové akadémie, oslavy a spoločenské plesy.