Fašiangy predstavujú obdobie, ktoré sa tradične začína deň po sviatku,“Troch kráľov“ (7. januára) a vrcholí pred začiatkom pôstneho obdobia, konkrétne v pohyblivý utorok pred „Popolcovou“ alebo „Škaredou“ stredou, ktorá pripadá na 1. marca. Hoci sa v texte spomína rok 2017, fašiangové obdobie je každoročne pohyblivé v závislosti od dátumu Veľkej noci.
Korene fašiangových zvykov siahajú až do hlbokej minulosti, kedy boli úzko späté s pohanskými tradíciami našich slovanských predkov. Pôvodne boli tieto zvyky spojené s magickými úkonmi, ktorých cieľom bolo privolať jar a zabezpečiť úrodu. Toto obdobie bolo známe aj u východných Slovanov pod názvom „maslenica“, čo naznačuje jeho spojitosť s hojnosťou a kalorickými jedlami, kontrastujúcimi so striedmym životom našich predkov počas zvyšku roka.
Význam a pôvod slova "Fašiangy"
Samotný výraz „fašiangy“ pochádza z nemeckého slova „vast-schane“, ktoré v preklade znamená „posledný nápoj“. Toto označenie symbolizovalo posledné dni pred nastávajúcim 40-dňovým pôstom pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti dodržiaval s veľkou vážnosťou. Preto boli tieto dni, známe aj ako „ostatky“, časom hojnej zábavy a hodovania pred obdobím zdržanlivosti.
Fašiangy v kontexte roľníckej kultúry a kresťanstva
V slovenskom prostredí boli fašiangy silno ovplyvnené roľníckou kultúrou. Aj keď sa gazdovia už pomaly pripravovali na jarné práce, obdobie pred ich plným začiatkom poskytovalo dostatok času na spoločenské aktivity, okrem tradičných priadok a páračiek, aj na svadby. Dĺžka fašiangového obdobia sa rozlišovala na „krátke“ a „dlhé“ fašiangy, pričom v ľudovej tradícii existovalo aj žartovné porekadlo, že „keď je krátky fašiang, vydajú sa aj škaredé dievčatá“.
Po prijatí kresťanstva fašiangy nadobudli iný charakter. Hoci niektoré pôvodné prvky pretrvali, najmä vo forme obchôdzok v maskách, ich význam sa postupne zmenil. Kým v minulosti mali masky hlboký rituálny význam, dnes sú skôr súčasťou zábavy.
Fašiangové obchôdzky a masky
Jedným z najvýraznejších prejavov fašiangových tradícií sú obchôdzky v maskách. V minulosti mali tieto masky, najmä tie zvieracie a strašidelné, dôležitý rituálny význam. Verilo sa, že čím strašidelnejšia maska, tým väčšiu moc mala proti zlým duchom a démonom, ktorí sa jej mali báť a neobťažovať ľudí.
Aj v súčasnosti sa v niektorých slovenských regiónoch zachovali fašiangové sprievody s rôzne zamaskovanými účastníkmi. Tradičné masky ako „Turoň“, „medveď“ či „vlk“ sa dnes dopĺňajú aj humornými prezlečeniami, kde sa muži prezliekajú za ženy a naopak, pričom sa vždy zvýrazňujú charakteristické črty, atribúty alebo zlozvyky opačného pohlavia. V prvej polovici 20. storočia sa k tradičným maskám pridal aj „vojak so šabľou“, na ktorú gazdiné zvykli napichovať potravinové darčeky.
Každá obec si udržiavala svoje vlastné tradičné „vinšovačky“, a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich poriadne „vyzvŕtať“.
Vrchol fašiangov: Veselica a Pochovávanie basy
Fašiangové obchôdzky a zábavy tradične vrcholili na spoločnej veselici v krčme. Z naturálií, ktoré boli počas obchôdzok pozbierané po celej dedine, sa pripravila hostina spojená s bujarou tancovačkou. Vrcholom fašiangovej sezóny bolo „pochovávanie basy“, ktoré sa konalo o polnoci.
Tento obrad, symbolizujúci koniec zábavy a začiatok pôstu, bol často sprevádzaný účinkujúcimi prezlečenými za kňaza, organistu, hrobára, pričom samotná basa bola umiestnená na márach a nechýbali ani „babky-plačky“.