Tento článok je kompiláciou rôznorodých informácií, ktoré sa týkajú rôznych aspektov života, umenia, technológií a sociálnych otázok. Hoci témy môžu byť na prvý pohľad nesúvisiace, spája ich hľadanie inšpirácie, transformácie a pohľadu na realitu z rôznych uhlov.
Fasiangy: Zimná olympiáda v maskách
V rámci tradičných fasiangov sa môžete tešiť na rôzne podujatia. Napríklad, Spišská detská zimná olympiáda v maskách sa konala od 14:00 do 17:00 pred Redutou. Účastníci sa mohli tešiť na hudbu, zábavu, občerstvenie, ceny a rozprávkových maskotov!
Dôležité upozornenie pre návštevníkov: vstup na ľadovú plochu bol povolený iba v korčuliach. Účasť detí bola výlučne s prilbou. Parkovanie na Letnej ulici bolo zadarmo.
Transformácia pracovnej plochy: Tapeta Bing
Premeňte svoju pracovnú plochu pomocou tapety Bing a vychutnajte si úžasné každodenné obrázky z celého sveta. Od úchvatnej krajiny až po ikonické pamiatky, vaše pozadie sa automaticky obnoví inšpiratívnymi scénami. Vyberte si svoje obľúbené alebo nechajte Bing prekvapiť každý deň. Táto funkcia umožňuje neustálu vizuálnu zmenu a prináša nové pohľady pri každom zapnutí počítača.
Rómska kultúra a história: Od identity po integráciu
V histórii Rómov sa stretávame s mnohými teoretickými a praktickými problémami. Človek, ktorý je etnicky nejednoznačný, má veľa privilégií, no otázky týkajúce sa identity nie sú jednou z nich. Rómovia pochádzajú z Ázie, presnejšie zo severnej Indie.
Rómske obyvateľstvo sa neustále vymykalo právnemu a morálnemu poriadku spoločnosti, ktorého chceli zmeniť „cigánsky" spôsob života. To sa im z dôvodu úplne nepodarilo. Snaha o zlepšenie života v spoločnosti sa stretávala len nepatrnými výsledkami. V 18. storočí sa vyformovali sociálne podmienky, z ktorého sa v súčasnosti nevieme spamätať. Neustále hľadáme nejaké východiská, resp. podporu kultúry a jazyka. Toto úsilie je badateľné aj pri práci s obyvateľmi rómskych osád na Slovensku a v zahraničí (Poľsko, Maďarsko).
Historické aspekty rómskej populácie
Existuje mnoho teórií o tom, prečo bol osud Rómov taký tvrdý. Vytvorili sa dve legendy, ktoré rozprávajú o tom, ako dokázali prekonávať každú situáciu za náročných podmienok. Aj negramotný rómsky národ prekonáva ich múdrosť a schopnosti. Ich rozhodli zničiť kvôli nebezpečnému vešteniu. Ich múdrosti a schopnosti sú ukryté v rómskom kódexe, tzv. Romanipen, ktorý má človek rešpektovať bez ohľadu na svoju etnickú príslušnosť. Každý ho udržiava, odovzdáva sa v rodinách niekoľko generácií ústnou formou.
V prípade Rómov, ktorí sa nikdy nezaujímali o zachovanie, resp. o zaznamenávanie konkrétnych tradícií, zvykov a mravov, spoločnosť sa nezaujímala o hlbšie poznanie tejto tradície a kultúry. To sa zmenilo až v 60. rokoch 20. storočia, keď sa začalo klásť dôraz na zber a zaznamenávanie rómskych kultúrnych prvkov.
Cesta do Európy a prvé záznamy
Prvé informácie o Rómoch v Poľsku nachádzame v 15. storočí. Už začiatkom 15. storočia prichádzali Karpatskí Rómovia (Carpaten Roma), priamo z Malej Ázie. Žili na juhu Poľska v dedinskej spoločnosti, podobne ako slovenskí Rómovia (Servika Roma).
Osud poľských Rómov nepriaznivo ovplyvnili nemeckí utečenci. Poľsko v tom čase patrilo medzi krajiny, kde bola situácia pre Rómov ešte priaznivá. V 15. storočí uteká preto do Poľska množstvo nemeckých Rómov. Poľský kráľ však vydal príkaz odobrať im pasy a vyhnať ich za hranice, čo pre nich predstavovalo východisko. Od 15. storočia sa Rómovia mohli usadzovať na majetkoch šľachty, kňažstva alebo sedliakov, inak boli z krajiny vyhnaní. Roku 1474 kráľ Kazimír IV. Jagiellonský prikázal vyhnať zlodejov a špehov.
Pretrvávanie diskriminácie a snahy o asimiláciu
Situácia Rómov sa neustále zhoršovala. Po vydaní ediktu Leopoldom I. nastalo vyvražďovanie, ktoré sa po každom ďalšom nariadení stupňovalo. Boli zbavení ochrany nad ich životom a majetkom. V roku 1726 bol vydaný dekrét, v ktorom prikazuje mužov vešať, ženám a chlapcom rezať uchá.
Jedným z riešení bola asimilačná politika Márie Terézie (1740-1780) v roku 1761, ktorá sa snažila legalizovať ich prítomnosť a začleniť ich do spoločnosti. Od začiatku šesťdesiatych rokov 18. storočia Mária Terézia vydávala stále striktnejšie nariadenia. Tie platili pre Sedmohradsko a Uhorsko. Súčasťou bola i zmena pomenovania. Namiesto „Cigáň" sa používalo označenie novoroľník, novosedliak, novousadlík. Rómske priezviská sa nahrádzali bežnými nerómskymi (gádžovskými) menami. Bola tiež zavedená povinnosť uzatvárania manželstva formou tzv. cirkevného sobáša. Reformy Márie Terézie však priniesli do života Rómov iba malé zmeny.
Rómovia v Uhorsku a na Slovensku
Rómske osídlenie na území Uhier v 18. storočí bolo podrobne zaznamenané počas súpisov, ktoré prebehli za vlády Márie Terézie a jej syna Jozefa II. Najviac Rómov žilo v Nitrianskej (2869) a Ostrihomskej (2104) župe, v Tekovskej (2034), Zvolenskej (1343) a najmenej na Oravskej župe (216). Často sa usadzovali tam, kde boli priaznivejšie klimatické podmienky. Žili v kolibách, polozemniciach a zemľankách a živili sa spracovaním kovov, hudobníctvom atď. Už koncom 19. storočia boli podrobení osadníckej politike v Rumunsku a v Moldavsku.
Umelecké inšpirácie a kreatívne techniky
Galandovci: Legenda slovenskej moderny
Označenie legenda slovenskej moderny si vyslúžila umelecká skupina nazývaná Galandovci. Vychádzali z dôverne známych domácich tradícií a orientovali sa na európske moderné umenie. Nemali pevný program, išlo im predovšetkým o to tvoriť slobodne. Niekoľko mladých talentovaných absolventov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave sa v druhej polovici 50-tých rokov rozhodlo spojiť svoje maliarske a sochárske umenie do spoločného úsilia. Na prvej výstave Mikuláša Galandu v Žiline publikovali spoločné prehlásenie: „Skupina nevznikla len organizačným opatrením.“ Uvedomele a cieľavedome chceli vo svojej práci nadväzovať na dielo Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Miloša Bazovského a Cypriána Majerníka, ktoré predstavujú najlepšie prúdy moderného a pritom hlboko ľudského výtvarného umenia. Ich prvá spoločná výstava sa uskutočnila v roku 1957 v Žiline a posledná v roku 1968 v Berlíne.
Po tomto roku už Galandovci spoločne vystavovať nemohli, všetkých vylúčili zo Zväzu výtvarných umelcov. Ich diela boli označené za úpadkové, urážajúce robotnícku a roľnícku triedu. Na jar 2010 sa uskutočnila výstava diel deviatich členov skupiny, ktorá výrazne ovplyvnila vývoj slovenského výtvarného umenia. Rudolf Krivoš, ktorý bol členom tejto skupiny, absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Oddelení figurálnej maľby u profesora Jána Mudrocha v rokoch 1951-56. Za študijné výsledky a diplomovú prácu Vo vinárni (1956, olej) získal Cenu školy. V tom istom roku bol prijatý za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov. V rokoch 1956-57 absolvoval tzv. čestný rok na VŠVU. Tvorba Rudolfa Krivoša smerovala predovšetkým k hľadaniu a nachádzaniu identity človeka. V duchu Galandovcov sa programovo snažil o autentickosť kultúrnych prameňov v najširšom zmysle slova v nových životných situáciách, ako aj o ich emotívne prežívanie. Jednou z jeho známych kompozícií je Bremeno, s dvojicou mužov priam zrastených so svojím nákladom do jednoliateho útvaru.
Detail vo výtvarnom umení 2024
Martin Benka: Láska k Slovensku
Martin Benka (21. 9. 1888 Kostolište - 28. 6. 1971 Malacky) sa narodil v rodine tesára a príležitostného robotníka s malým gazdovstvom ako najmladší zo šiestich žijúcich detí. V rokoch 1903 - 1906 bol učňom v odbore maliarstvo a natieračstvo v Hodoníne. Po skončení štúdií 1906 - 1909 sa stal maliarskym tovarišom vo Viedni, kde 1908 - 1909 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909 - 1913 študoval na súkromnej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe.
Je jedným zo zakladateľov slovenskej výtvarnej moderny prvej polovice 20. storočia. Rozvinul svoj pôvodný program monumentálnej heroizácie krajiny a človeka ako jeho organickej súčasti. Svojím rozsiahlym a mimoriadne významným dielom úprimne vyznal lásku, úctu a obdiv k Slovensku, jeho prírode a ľudu. Vo svojej tvorbe kládol dôraz na vzťah k tradíciám a ľudovej kultúre. Vnímal výnimočnosť tradičnej ľudovej kultúry, tvorivú silu jej prejavu. Patril k prvým výtvarným umelcom, ktorí úspešne prezentovali slovenské umenie v zahraničí. Posledné mesiace a dni svojho života strávil v Malackách a v Kostolišti.
Fotografia: Písanie svetlom a emocionálny prejav
Termín fotografia je odvodený z gréckeho slova „písanie svetlom“. Jener Daguerre bol v roku 1839 oslavovaný ako vynálezca fotografie. Technicky zložitým spôsobom sa daguerotypiou dali zhotoviť pomerne dokonalé snímky, ktoré sa však nedali rozmnožovať. Na probléme objavenia zobrazovacej metódy pracovalo po roku 1800 nezávisle na sebe niekoľko vynálezcov. Problémom fotografie sa od roku 1812 zaoberali aj bratia Niepceoví. Vznik fotografie ovplyvnil významne aj výtvarné umenie. Umelci, ktorí sa dovtedy usilovali zachytiť realitu na plátno, zostali prekvapení, čo všetko fotografia dokáže. Ručne maľovanú krajinu alebo portrét pre šľachticov nahradila fotografia. Odvtedy sa zmenilo nielen výtvarné umenie, ale aj každodenný život. Začali sa tvoriť fotografie zachytávajúce realitu okolo nás a výtvarné umenie sa vybralo do hľadania nových možností.
Typy fotografie: Informatívna a Emotívna
- Informatívnou fotografiou nazývame dokumentárne, reportážne, vedecké, reprodukčné, propagačné snímky.
- Emotívna fotografia tiež zobrazuje správy zo skutočnosti, ale tie podáva tak, že pôsobia na cítenie vnímateľa, obohacujú ho svojou estetickou štylizáciou. Emotívna (umelecká) fotografia je skutočne umelecký žáner. Fotograf používa rôzne výrazové prostriedky, často i také, ktoré sú v iných žánroch neprípustné (znížený kontrast, neostrosť, ...). Emotívna fotografia je produktom štylizácie autora. Analyzovaná skutočnosť je rozložená na jednotlivé prvky a tie sú poskladané do novej - štylizovanej podoby.
Súčasné výzvy a projekty
Modernizácia Bulváru: Súťažné návrhy
Na modernizáciu Bulváru boli predložené rôzne súťažné návrhy, ktoré sa zaoberali hmotovo-priestorovou, funkčno-prevádzkovou a imaginárnou substanciou. Ulica Antona Bernoláka, resp. Bulvár, bola navrhnutá F. Čapkom a L. Bauerom v polovici 20. storočia a hneď nato realizovaná medzi obytnými zónami Hliny I a Hliny II. Pôvodne bola súčasťou osi, ktorá sa začínala pri historickom jadre parkom a viedla pomedzi obytné zóny Hliny I až IV.
Prvý návrh (Návrh "A")
Ing. arch. Igor Hianik (IN ARCHITEKTI), Ing. arch. Nikola Winková (IN ARCHITEKTI) a Ing. arch. navrhli koncepciu, ktorá necháva vyznieť artikuláciu fasád a pohráva sa s prísne naloženou symetriou. Návrh využíva rôzne formy mierky a proporcie na vytvorenie diverzity priestorov, čo podporuje obrazovú (zážitkovú) pestrosť verejného priestoru a vytvára tak rôzne pobytové plochy s jedinečným dominujúcim charakterom. Bulvár je komponovaný pozdĺžne symetricky na tri osi. Stredná os slúži dynamickému pešiemu pohybu - dimenzovaný je až na 5-ty základný stupeň zaťaženia (nával 1,5 os/m2). Podružné tangentujúce osi pridružené k parteru sú dimenzované na statický pohyb - teda interakciu s parterom a možné “vytiahnutie” prevádzok do exteriéru.
Priečne je priestor bulváru rozdelený na tri rôzne zóny:
- Prvá zóna je charakteristická prírodnou dominantou, päticou pôvodných stromov, doplnenou o akcentujúcu vodnú plochu - zrkadlenie. Táto symbióza vytvára jedinečný priestor, a to posedenie v tieni pri vodnej ploche. Ide o pobytový priestor s charakterom námestia.
- Centrálna zóna na krížení prevádzkových osí sa vyznačuje dynamikou a prelivom dvoch rôznych funkčných zón. Priestor ovláda akcent v podobe sochy A. Bernoláka.
- Tretia zóna je charakteristická enklávou zelene. Vytvára protipól prvej zóne a ponúka aj v dynamickom priestore bulváru intímny priestor vhodný pre oddych a zastavenie.
V tomto návrhu je veľmi dôležité zjednodušiť križovatku z juhu do tvaru T a rozšíriť chodník na východnej strane. Severný nástupný bod, ktorý je prevádzkovo, kompozične a výtvarne považovaný za nezvládnutý, rieši návrh odstránením bariéry (zábradlia) medzi jazdnými pruhmi, zúžením dopravného telesa, vytvorením (rozšírením) predpolia Auparku a aktívnym previazaním oboch strán ulice - zlúčením dvoch prechodov pre chodcov do jedného. Zastávky MHD navrhujú posunúť v smere jazdy za priestor bulváru. Návrh rešpektuje pôvodné trasovanie inžinierskych sietí a aj plánovanú zámenu parovodu za horúcovod. Orientačná cena nákladov je vypočítaná podľa cenníka UNIKA 2012 a je zhruba 1 482 735 eur bez DPH, pričom táto cena nezahŕňa položku za vybudovanie inžinierskych sietí.
Druhý návrh (Návrh "I")
Ing. arch. Peter Lényi, Ing. arch. Ondrej Marko a Ing. arch. Marián Lucký artikulujú umiestnenie zástaviek mestskej hromadnej dopravy pri vstupe do obchodného centra a zábradlia v osi komunikácie ako podstatné, dávajú im silný tvar (štvorec), dávajú im výrazný materiál - metličkovaný betónový povrch dilatovaný rezaním do štvorcov, ich raster vychádza z rozponu poľa existujúcich podlubí. Štvorce na severe a juhu vnímajú ako znak ukončenia priestoru Bulváru a zároveň miesto prechodu. Štvorec v strede vnímajú ako miesto pre zhromaždenie, miesto s reprezentatívnym charakterom pripravené na intenzitu, mestskú aktivitu, bujnenie. Medzi fasádou a alejou zachovaných sakúr je široký chodník, resp. plocha, na ktorú môže v rozumnej miere expandovať program z interiéru priľahlých prevádzok (kaviarne, reštaurácie, cukrárne ...). Alej sakúr oddeľuje chodník od cyklotrasy. Sakury zachovávajú a dopĺňajú, kde v rámci aleje chýbajú. Navrhujú doplniť stromy do dvoch spomínaných zelených pásov, väčší počet do severnej časti, kde sa nenachádza navrhovaná podzemná garáž. Druhovú skladbu (Yelkova seratta, Green Vaye, Ulmus Patriot, Platanus Acerifolia) určujú na základe tolerancie stresových faktorov mestského prostredia, odolnosti voči zasolovaniu a habitusu.
Návrh spríjemňuje a zjednodušuje pešie prepojenie riešeného priestoru s Mestskou pamiatkovou rezerváciou, resp. Mariánskym námestím s cieľom eliminovať negatívne dôsledky stavby OC Aupark. Navrhujú zjednotenie nivelity povrchov chodníkov priľahlých k fasádam, troch štvorcov, v maximálne možnej miere aj nadväzujúcich peších trás. Automobilová doprava je mimo zásobovanie vo vymedzenom čase a mimo výnimočné prípady úplne vylúčená z priestoru Bulváru. Navrhujú podzemné garáže s vjazdom a výjazdom z juhu. Existujúce vedenia verejných inžinierskych sietí (najmä teplovod a verejná kanalizácia) sú v úseku navrhovaného objektu podzemných garáží v kolízii s týmto objektom. Orientačná cena nákladov je 1 332 834 €.
Tretí návrh (Návrh "O")
Ing. arch. Pavol Husár (H&H architecture), Ing. arch. Martin Kvitkovský a Mgr. art. Martin Varga, MArch. sa zamerali na sociálne väzby ako primárny faktor formujúci mestské prostredie. Hlavnou ideou návrhu je vytvorenie verejného „sadu“ v rámci mestského prostredia. Sad je tvorený celistvou zelenou štruktúrou organizovanou tak, aby pri jeho prechode umožnila vznik nových situácií. Voľná plocha, ktorá sa vytvorila vylúčením dopravy, umožňuje rozdelenie celej plochy do pravidelnej mriežky. Centrálna časť je ponechaná ako otvorená a môže slúžiť na zhromažďovanie väčšieho počtu obyvateľov. Výsadba na severnej a južnej strane je organizovaná osovo do piatich radov a taktiež odpovedá základnej mriežke. Na vybraných miestach je raster výsadby porušený a daný strom je nahradený objektom, tvoriacim charakter vybraného miesta.
Južná časť námestia je riešená vzhľadom na menšiu zaťaženosť cesty ako športová a oddychová. Sú tu umiestnené atraktory ako boulodrom (petanque), šachové a kartárske stolčeky, kolky. Taktiež sa tu nachádza „cyklobod“, ktorý okrem stojanov pre bicykle obsahuje aj samoobslužnú servisnú stanicu. Smerom k stredu námestia sú umiestnené oddychové pavilóny. Stred bulváru je vyčlenený multifunkčnosti. Otvorené priestranstvo je doplnené o vodné plochy - dva pásy vodných trysiek na južnej strane a veľká kruhová plocha na severnej strane. Vodná plocha je uvažovaná ako „veľká mláka“ bez bordúry v rámci roviny dláždenia, priechodný prvok, ktorý počas letných dní umožňuje udržanie prijateľnej klímy. V zimných mesiacoch je na tomto mieste možné nainštalovať ľadovú plochu. V tretej časti námestia sú situované detské atraktory, ďalej na sever sa nachádza socha Antona Bernoláka. Bulvár uzatvára trhovisko, ktoré je tvorené pavilónmi umožňujúcimi spájanie a rozprestrenie podľa aktuálnej potreby. Prechod cez ulicu Veľká okružná zabezpečuje prechod pre chodcov v šírke celého námestia.
Sad je tvorený starými odrodami ovocných stromov. Geneticky cenné odrody jadrovín vhodné na pestovanie v okolí Žiliny, vytvárajú dôležitú biodiverzitu tohto sadu. Odrody sú vyberané s prihliadnutím na ich nízkoúdžbovosť, výšku, tvar a, samozrejme, rodivosť. Bulvár má svoje vlastné vodné hospodárstvo, ktoré počíta so zachytávaním zrážkovej vody do rezervoárov pod povrchom. Doprava je z priestoru námestia vylúčená, zásobovanie prevádzok navrhujú riešiť prevažne z vnútroblokov. Servisná a obslužná doprava je však na Bulvári umožnená, navrhujú ju však riešiť v obmedzenom časovom harmonograme (ráno). V podzemnom parkovacom dome navrhujú 208 parkovacích miest, z toho 12 parkovacích miest je vyhradených pre osoby so zníženou pohyblivosťou. Námestie navrhujú realizovať v dvoch základných etapách, pričom ako prvý navrhujú realizovať objekt podzemných garáží.
Prvá odmena (Návrh "C")
Ing. arch. Peter Dunajovec, Ing. arch. Ivan Hodás a Ing. arch. navrhli celý priestor „Bulváru“ ako pešiu zónu. Prepojenie na hlavný peší ťah z centra je bezbariérové. Kríženie ul. Veľká Okružná s novokoncipovanou pešou zónou je riešené mimoúrovňovo - podjazdom. Súčasné trasy inžinierskych sietí sú realizáciou nedotknuté, nové inžinierske siete „využívajú“ vo väčšine dĺžky svojho trasovania objekt podzemného parkingu ako „kolektor“. V priestore riešeného územia je z hľadiska intenzity pešieho pohybu aj dopravy zjavné, že severná časť „Bulváru“ s napojením na centrum je relatívne oveľa frekventovanejšia ako južná. Tejto téze zodpovedá koncepčné priestorové uvoľnenie v severnej a strednej časti navrhovaného konceptu Bulváru. Hlavný riešený priestor ul. A. Bernoláka po Fándlyho ulicu - Bulvár - je riešený ako pešia zóna. Niveleta celého tohto priestoru je bezbariérová s bezkolíznym a bezbariérovým napojením na peší koridor medzi Auparkom a Domom Odborov. Prejazd dopravy s výnimkou hromadnej dopravy je vylúčený.
Socha A. Bernoláka - bronzová socha autora Juraja Brišáka - je premiestnená do severnej časti hlavného priestoru Bulváru. Socha je orientovaná čelom do priestoru, súbežne s hlavnou pozdĺžnou osou. Samotné umiestnenie sochy voči hlavnej osi je však mierne asymetrické. Pozadie jej tvorí živá zeleň vzrastlých stromov Taxodium distichum. Socha je uložená na novokoncipovanej podnoži (viď výkresová časť - detail), tvorenej podstavcom z masívnej žuly s líniovým podsvietením na plochu. Meno a letopočty dopĺňa obsiahla informácia v QR - kóde. Prvok prestrešenia zastávky hromadnej dopravy integrujúcim aj širší informačný systém je osobitým v tom zmysle, že jeho inšpiračným východiskom je jeden z najcharakteristickejších prvkov architektonického designu Bulváru samotného, totiž arkáda. Kryté vstupy do objektu podzemného parkingu sú koncipované ako transparentné, spájajúce rampy a schodištia. QR - kódy sú súčasťou dláždených plôch s variabilným systémom obmieňania obsiahnutej informácie.