Blížia sa najkrajšie sviatky v roku, Vianoce, ktoré spájajú dávne oslavy zimného slnovratu s náboženským významom narodenia Ježiša Krista. Tieto sviatky sú neodmysliteľne späté s mnohými tradíciami, zvykmi a poverami, ktoré sa v priebehu stáročí formovali a odrážajú túžbu ľudí po šťastí, zdraví a hojnosti v nadchádzajúcom roku.
Štedrý deň: Pôst, čarovanie a kontrola vlastného osudu
Na Štedrý deň, 24. decembra, sa až do večera dodržiaval prísny pôst. Tento deň bol tiež spojený s rôznymi formami čarovania, prostredníctvom ktorých sa veštilo všetko dôležité pre budúcnosť: od zdravia a úspechov až po budúcu úrodu a osobný život. Bolo dôležité dávať pozor na svoje správanie, pretože sa verilo, že ako človek prežije tento deň, tak bude žiť a konať po celý nasledujúci rok.
Existovalo mnoho povier týkajúcich sa Štedrého dňa. Napríklad, cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie. Zlým znamením bolo aj požičiavanie si vecí. Naopak, kto v tento deň ráno, ešte pred jedlom, kýchol, mal sa dožiť vysokého veku. Predpoveďou nešťastia v rodine boli črepy, a rovnako aj zavesenie opranej bielizne, ktoré sa spájalo s vierou v skorú smrť majiteľa.
Magická moc vianočného pečiva a chleba
Vianočnému pečivu sa pripisovala osobitná magická moc. Gazdiné ho piekli ešte pred svitaním, pričom bolo dôležité, aby bolo hotové pred východom slnka a slúžilo aj ako dar pre koledníkov. Po vymiesení cesta na pečivo a chlieb si gazdiná poutierala ruky o ovocné stromy, aby na budúci rok dobre rodili. Zvykom bolo tiež piecť z vody a múky figúrky domácich a hospodárskych zvierat, ktoré hospodár zavesil nad chliev, stajňu, kurník či psiu búdu s cieľom zabezpečiť dobrý prospech zvierat v novom roku. Dostatočné množstvo pečiva malo byť predzvesťou hojnej úrody.
Štedrovečerný stôl a jeho symbolika
Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta a zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť. Odkladali sa aj odrobinky, ktoré vraj pomáhali pri chorobách dobytka. Myslelo sa aj na statok v maštaliach a chlievoch, ktorý mal podľa povier rozprávať ľudskou rečou. Kto mal trpezlivosť a ostal okolo polnoci v maštali, mohol sa vraj všeličo dozvedieť.
Počas dňa sa jedlo veľmi málo, a to len bezmäsité jedlá. V niektorých oblastiach sa jedli iba koláče s mliekom. Prísny pôst trval až do objavenia sa prvej hviezdy na oblohe.
Verilo sa, že mŕtvi predkovia môžu zdieľať Štedrovečernú večeru so živými, preto sa pre nich tiež prestieralo. Na Štedrý večer nesmel nikto sedieť oproti dverám do ulice, aby nepredznamenal smrť seba alebo niekoho z rodiny. Na štedrovečernom stole mali byť zastúpené všetky plodiny dopestované na hospodárstve.
Tradičné štedrovečerné jedlá
Z tradičných jedál sa konzumovali predovšetkým pečené a varené cestoviny, varený hrach, zriedkavejšie šošovica, kapustnica s hríbmi, polievka z repy a koreňovej zeleniny, prívarok z hrušiek a sliviek, či kaša z prosa. Ryby, ktoré sú dnes neodmysliteľnou súčasťou štedrovečerného menu, boli charakteristické najmä pre bohatšie mestské obyvateľstvo a na vidiek prenikli až začiatkom 20. storočia.
V katolíckych rodinách sa mäso mohlo jesť až po polnoci. V evanjelických obciach sa v tento deň varievala kapustnica s klobásou a bravčovým mäsom.
Ochranné predmety a symboly pod stolom
Pod štedrovečerným stolom býval položený železný predmet, spravidla sekera. Verilo sa, že kto naň počas večere položí nohu, bude v budúcom roku šťastný. Všetky nohy stola bývali obopnuté hrubou reťazou, aby sa zabezpečila súdržnosť rodiny v nasledujúcom roku.
Veštenie z jablka, orechov a olova
Podľa ľudovej viery bol Štedrý večer najvhodnejším dňom roka na predpovedanie budúcnosti. Hneď po večeri sa rozkrojilo jablko a podľa tvaru jadrovníka sa predpovedal osud prítomných. Hviezda znamenala šťastie a majetok, kríž chorobu či smrť, a červík chorobu a nešťastie. Dvanásť jadierok vložených do vody predpovedalo počet suchých mesiacov v roku. Aby sa v budúcom roku nezablúdilo, jabĺčko sa rozdelilo na toľko kusov, koľko bolo osôb pri stole.
Na škrupinky vlašských orechov sa prilepili sviečky a poslali sa po vode. Komu poplávala loďka ďaleko, mal odísť do cudziny, zatiaľ čo škrupinka držaná pri kraji nádoby znamenala zostať blízko domova.
Po Štedrovečernej večeri dievčatá liali do vody rozžeravené olovo a podľa tvaru predpovedali budúcnosť. Vydajachtivé dievčatá hádzali topánku cez hlavu.
Úžasná história Vianoc | 5-minútové videá | PragerU
Koľudovanie a príchod betlehemcov
Po večeri ožíval ruch nielen v domácnostiach, ale aj na ulici. Mládež spievala vianočné piesne a za spev pod oknami boli domáci štedrí v obdarúvaní. Veľkým zážitkom pre domácich býval príchod betlehemcov. Betlehemské hry, ktoré vznikli v stredoveku pod vplyvom cirkevných hier, mali ako hlavnú postavu anjela v bielom rúchu, ktorý niesol betlehem. Ďalšími účastníkmi boli postavy ako Bača, Stacho, Fedor a Kubo.
Hoci v texte spomínaná "povest o banníkovi, čo sfáral na Vianoce" nie je v poskytnutom materiáli priamo obsiahnutá, celkový kontext sa venuje bohatstvu vianočných zvykov a povier, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu a ktoré sa často prelínajú s každodenným životom ľudí, vrátane baníkov, ktorí pracovali v náročných podmienkach.