Možno to poznáte: Piatkový obed s veriacimi kolegami. Kým niektorí si s pokojným svedomím doprajú kuracie s ryžou, iní siahajú po bezmäsitých alternatívach, ako je vyprážaný syr. Tieto situácie často vedú k zamysleniu nad tým, čo vlastne znamená
Čo je pôst a prečo sa postíme?
Pôst je dobrovoľné úplné alebo čiastočné odrieknutie jedla alebo iných pôžitkov. V kresťanstve má pôst význam pokánia a vnútorného očisťovania, ale aj význam prípravy a očakávania. Z tohto dôvodu sa kresťania postia pred významnými sviatkami, napríklad pred Veľkou nocou alebo Narodením Pána, ale aj pred prijímaním eucharistie, čo je takzvaný eucharistický pôst.
Kňaz Michal Vivoda, morálny teológ na bohosloveckej fakulte v Bratislave, vysvetľuje, že pôst nie je nejakým záslužným skutkom, ale ide o pokánie, o prostriedok k návratu k Bohu. Podľa neho, skutočné pokánie je iba to, ktoré vychádza zo slobodného dobrovoľného rozhodnutia vôle ako odpoveď lásky vo vzťahu k Bohu. Vivoda zdôrazňuje, že zmyslom každého pôstu, aj toho piatkového, má byť odumieranie sebe. "Nedávať na prvé miesto seba, svoje potreby, túžby je úlohou každého kresťana, ktorý to s vierou myslí vážne," konštatuje.
Inými slovami, pôst je jeden z vonkajších prejavov vnútorného pokánia - zmeny zmýšľania. ,,Odpoveďou je vzťah. V tomto prípade náš vzťah k Bohu. Pôst do určitej miery vyjadruje to, že je tu niekto, na kom nám záleží viac ako na jedle. Zároveň postenie sa od niečoho nám dáva viac slobody a priestoru pre toho druhého. Preto často na pôst hľadíme ako na niečo, čo nás o čosi oberá a spôsobuje nám nepohodlie, ale pôst nám otvára priestor a možnosť otvoriť sa pre vzťah.
Špecifiká pôstu na Veľký piatok a Popolcovú stredu
Veľký piatok je pre kresťanov spomienkou na deň utrpenia a smrti Ježiša Krista. V katolíckych kostoloch sa ako jediný deň v roku neslúži omša a pre veriacich to je deň pokánia a modlitieb. Pripomíname si to, ako náš spasiteľ, Kristus, zomrel tou najhoršou možnou smrťou, ukrižovaním.
Dňami prísneho pôstu sa v rímskokatolíckej cirkvi rozumejú Popolcová streda a Veľký piatok. Vtedy je okrem zaužívaného zdržiavania sa mäsa dovolené najesť sa dosýta len raz počas dňa. Okrem toho sú povolené dve malé, ľahké jedlá. Zároveň je zakázané jesť mäso.
Záväznosť a oslobodenie od pôstu
Pôstna disciplína má dva rozmery: zdržiavanie sa mäsitých pokrmov (abstinence) a pôst (obmedzenie jedla). Československá biskupská konferencia sa na zasadnutí v roku 1992 uzniesla na tejto úprave:
- Zdržiavanie sa mäsitých pokrmov je záväzné od 14. roku veku.
- Pôst (obmedzenie jedla) je záväzný od 18. roku veku do začatia 60. roku veku.
Oslobodení od povinnosti pôstu sú chorí, tehotné ženy, zotavujúci sa alebo ťažko pracujúci, ktorí musia mať potrebné jedlá v jedálničku, aby si zachovali zdravie. Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže chorí môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia. Pôst od mäsitých pokrmov však treba zachovať, pokiaľ na to nie je mimoriadne vážny dôvod.
Čo sa považuje za mäsitý pokrm?
Katolícka cirkev definuje mäsitý pokrm ako akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, ako aj výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (napríklad párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď.). Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú podľa KBS porušením pôstu.
Pôst v "obyčajné" piatky
Ostatné piatky v roku sú dňami pokánia, kde nie je podmienkou prísny pôst v rozsahu, ako je určené na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Celé pôstne obdobie je taktiež dňom pokánia. V piatok sa nepostí, ak naň pripadne slávnosť, napríklad sviatok svätých Petra a Pavla alebo iný prikázaný sviatok.
Kódex kánonického práva ustanovuje, že sa „predpisujú dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú zvláštnym spôsobom venovať modlitbe, konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa mäsa.“ (kánon 1249)
Hoci zo spomínaného kánonu 1249 vyplýva príkaz zdržiavania sa mäsa, cirkevné právo o pár riadkov ďalej dáva možnosť miestnym biskupským konferenciám upraviť spôsob konania skutkov pokánia, ktoré úplne alebo sčasti nahrádzajú príkaz zdržiavania sa mäsitého pokrmu (kánon 1253).
Slobodný výber pokánia na Slovensku
Slovenskí biskupi ešte v roku 1992 určili spôsoby, ktorými sú veriaci povinní konať pokánie v dňoch pokánia. Medzi ne patrí zrieknuť sa sledovania televízie, fajčenia, alkoholických nápojov alebo vykonať iné ozajstné sebazaprenie.
Morálny teológ Michal Vivoda upozorňuje, že hoci piatkový pôst možno prežiť aj inou formou ako zdržaním sa mäsitých pokrmov, tento spôsob je akýmsi základom a mal by byť samozrejmosťou. "Ak miestna biskupská konferencia stanoví náhradu, je to z právneho hľadiska výsada (privilégium); z morálneho hľadiska má taký úkon rovnakú hodnotu ako prvý všeobecný, pričom všetko treba robiť v duchu pokánia so skrúšeným srdcom," ozrejmuje Vivoda. Je teda do značnej miery na svedomí a slobode každého veriaceho, akým spôsobom naplní povinnosť piatkového pokánia.
Mäso verzus ruženec: Osobné svedectvá
Mnohí veriaci na Slovensku sa stále prikláňajú k zrieknutiu sa mäsa, čo je výsledkom historických a kultúrnych príčin. Vivoda poznamenáva, že zákaz konzumovať práve mäso v pôstne dni je podmienený skutočnosťou, že mäso kedysi bolo len pre bohatých. "Jedenie mäsa pri bohatom stole znamenalo oslavu, hostinu, akýsi symbol hojnosti, neviazanosti. Nepatrilo sa hodovať a zabávať v piatok - v deň, keď Kristus na kríži dokonal svoju kalvársku vykupiteľskú obetu," hovorí.
V dnešnej dobe už však mäso nie je vzácnosťou. "Nie je to čosi, čo by sme odriekaním nejako zvlášť pociťovali. Je preto namieste, aby neunikol vnútorný zmysel pôstu a pokánia, aby sme každý osobne prehodnotili, akým zriekaním sa naplníme podstatu pôstu okrem toho, že sa zdržíme konzumácie mäsitých pokrmov," dodal.
Ako to vnímajú praktizujúci katolíci?
- Psychologička Lucia (29): "V piatky sa postím od mäsa. Neberiem to však úplne striktne, pretože ak som napríklad v reštaurácii na obede, kde si neviem vybrať z iných jedál, dám si aj mäso. Snažím sa však potom buď pomodliť ruženec, alebo sa postiť od niečoho iného, napríklad sladkého, alebo urobiť dobrý skutok." Pre Luciu robí väčší problém nejesť v piatky mäso, keďže ho má veľmi rada, a preto tento pôst zachováva, lebo inak by to nebola obeta.
- Študentka farmácie Veronika: Priznáva, že niekedy sa skončí piatok a uvedomí si, že na pôst zabudla. "Keďže je u mňa viacej bezmäsitých dní ako tých s mäsom, pre mňa pôst znamená dovoliť si kúsok mäsa, ale zdržať sa obľúbenej kávy, čokoládky, o modlitbu navyše." Pre ňu je ľahšie nezahryznúť do mäsa, ako si nájsť chvíľku nerušenia v modlitbe.
- Policajt Cyril (50): "Prevažne sa postím, ale nie každý piatok. Zdržiavam sa od mäsových výrobkov a iných zlozvykov." Cyrilovi robí väčšiu ťažkosť pomodliť sa ruženec, keďže sa modlí iné modlitby.
- Učiteľka Mária: Snaží sa v piatky nejesť mäso a ak môže, pracovný týždeň zavŕši svätou omšou. "Pred piatkom si dám úmysel, na ktorý pôst obetujem. K modlitbe prosieb pridávam trochu sebazáporu." Márii nerobí problém nejesť mäso a zvláda aj desiatok ruženca, pričom často využíva čas čakania u lekára, kaderníčky alebo pri pešej chôdzi.
Duch pokánia a morálne dôsledky nedodržania pôstu
Pravý pôst, ktorý má mať spasiteľný účinok, musí podľa kňaza Vivodu viesť k nábožným a mravným činom. "Proroci mnohokrát poukazovali na pokrytectvo, ktoré sa často ukrývalo za pôst, pokiaľ človek zotrvával len pri vonkajších úkonoch a zostal slepým voči nespravodlivosti, biede a útlaku blížneho," uvádza. Práve duch pokánia je dôležitý pri všetkých nábožných skutkoch, či ide o modlitbu, pôst, dobré skutky, alebo aj spoveď. Bez ducha pokánia prijímame Božie milosti neúčinne.
Nariadenia o dňoch pokánia a pôstu sú záväzné a povinné, teda zaväzujú veriacich vo svedomí dodržiavať ich, keďže ide o vážnu vec, prostredníctvom ktorej sa posväcujeme. "Kto tieto nariadenia vo veľkej miere zanedbáva, prehrešuje sa ťažko. Porušenie v jednotlivých prípadoch, napríklad v jeden deň, sa nepovažuje za ťažký hriech, hoci hriechom a zanedbaním dobrého zostáva," vraví teológ.
Pôstna disciplína vo východných cirkvách
Pôstna disciplína v jednotlivých cirkvách sa značne líši. Kresťanstvo má viacero pôstnych období cez rok. Východné cirkve počas roka dodržiavajú pôst najmä v stredy a piatky.
Gréckokatolíci majú počas roka pôstnu disciplínu zmiernenú a prikázané majú iba zdržiavanie sa mäsitých pokrmov v piatky. Môžu však dodržiavať aj prísnejšie pôvodné pravidlá pôstu.
Veľký pôst sa vo východných cirkvách (u nás ide o gréckokatolíkov a pravoslávnych) začína pondelkom po Syropôstnej nedeli a končí sa v piatok pred Kvetnou nedeľou. Je to najprísnejšie a najdôležitejšie pôstne obdobie. Pôsty sú v byzantskom obrade úzko prepojené aj s bohoslužobným a modlitbovým životom, týka sa to najmä Veľkého pôstu. V pôstne dni sú niektoré modlitby doprevádzané veľkými poklonami (metániami), neslávi sa božská liturgia Jána Zlatoústeho ani Bazila Veľkého.
Spôsoby zmiernenia pôstu na kresťanskom Východe:
- Dovoľuje sa jesť aj víno a olej.
- Dovoľuje sa jesť aj ryba.
- Okrem pôstnej stravy sa jedia aj vajcia a mliečne výrobky.
Vysvetlenie pôstu
Historické zvyky a tradície na Veľký piatok
Veľký piatok je pohyblivý sviatok, teda nemá pravidelný dátum. Je to vždy v piatok pred Veľkonočnou nedeľou. Na Veľký piatok sa to spája s veľmi prísnym pôstom a zároveň aj zákazom hýbať zemou, nesmie sa siať. Mnoho zvykov a tradícií sa zachovalo aj dodnes - či už v pôvodnej podobe alebo sa vplyvom doby upravili. Viaceré súviseli s mágiou - značkovali sa zvieratá, pretože sa verilo, že v tento deň necítia bolesť.
Je zaujímavé, že hoci je tento deň naozaj nastavený na prísny pôst, v niektorých oblastiach, v niektorých rodinách bol zaužívaný zvyk, že si na Veľký piatok pripili pohárom červeného vína, ktoré sa nazývalo "na Krev Kristovu". To je pozoruhodné, keďže pôst bol naozaj veľmi prísny a mohlo sa jesť raz do dňa dosýta.
Pôstna disciplína Katolíckej cirkvi bola aktualizovaná po Druhom vatikánskom koncile. Pápež Pavol VI. v nej upozorňuje najmä na stále aktuálne nebezpečenstvo formalizmu v pokání. Vnútorné nastavenie ducha majú sprevádzať dobrovoľné vonkajšie skutky pokánia. Takže ak nabudúce v dennom menu nebudú mať syr, netreba hneď zúfať. Pôst môže byť pestrejší, ako sa zdá.