Od vypuknutia druhej svetovej vojny, zatiaľ najväčšieho a najrozsiahlejšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách ľudstva, uplynulo 80 rokov. Táto najničivejšia vojna v dejinách trvala 2 194 dní a zasiahla takmer všetky kontinenty. Koncom 30. rokov 20. storočia sa nacistické Nemecko na čele s ríšskym kancelárom Adolfom Hitlerom už netajilo svojím úmyslom dosiahnuť ovládnutie Európy vojenskou cestou.
Berlín systematicky podporovalo profašistické sily v Rakúsku či v bývalom Československu, ktoré sa po podpísaní Mníchovskej dohody z 30. septembra 1938 začalo rozpadať. Pohraničné oblasti obývané nemeckou menšinou sa pripojili k Nemeckej ríši a prvá Československá republika (1918-1938) zanikla, pričom ju nahradil Protektorát Čechy a Morava a vojnová Slovenská republika (1939-1945).
Príprava na konflikt a provokácia v Gliwiciach
Hitler vo svojej expanzívnej politike v stredoeurópskom priestore potreboval Poľsko vyradiť ako mocenský faktor. Preto po likvidácii Česko-Slovenska v marci 1939 obrátil pozornosť na svojho východného suseda. Už 8. marca 1939 vyslovil nacistický diktátor požiadavku "vojenského riešenia poľskej otázky". Od tohto momentu sa nemecko-poľské vzťahy začali rapídne zhoršovať najmä kvôli ultimatívnym žiadostiam Berlína o opätovné pripojenie Gdanska a tzv. poľského koridoru.
22. augusta sa Hitler pred generalitou Wehrmachtu vyjadril jednoznačne: "Rozpútanie konfliktu bude sprevádzať vhodná propaganda. Dôveryhodnosť je nepodstatná, právo je na strane víťaza". Súčasťou týchto plánov bol aj fingovaný útok na rozhlasovú stanicu v pohraničnom meste Gleiwitz (Gliwice).
10. augusta 1939 nariadil Reinhard Heydrich, šéf Bezpečnostnej služby (SD), SS-Sturmbannführerovi Alfredovi Naujocksovi, aby uskutočnil túto operáciu tak, aby to vyzeralo, že útočníci sú Poliaci. Naujocks mal s podobnými akciami skúsenosti, keďže sa v roku 1935 podieľal na likvidácii Rudolfa Formisa v Slapoch pri Prahe.
Vypuknutie vojny a útok na Poľsko
Nemecko zaútočilo na Poľsko 1. septembra 1939 o 4.45 h bez predchádzajúceho vyhlásenia vojny. Tomuto aktu predchádzala rozsiahla propaganda, ktorou sa Hitler snažil presvedčiť európske mocnosti o oprávnenosti útoku. Na zasadnutí ríšskeho snemu následne oznámil, že nemecká armáda (Wehrmacht) začala "aktívnu obranu" a nastúpila do "protiútoku".
Jediným spojencom Nemecka, ktorý po jeho boku zaútočil na Poľsko, bola vojnová Slovenská republika. Na stranu Nemecka sa pripojila s vidinou získania území na Orave a Spiši, ktoré po Mníchovskej dohode pripadli Poľsku. Hoci britské ministerstvo zahraničných vecí už 1. septembra žiadalo Nemecko o zastavenie akcií, 3. septembra 1939 vyhlásili Spojené kráľovstvo a Francúzsko Nemecku vojnu.
Priebeh bojov a pád Poľska
Vojna o Poľsko trvala do prelomu septembra a októbra 1939. Poľská metropola Varšava vzdorovala nemeckým jednotkám do 27. septembra. Posledných 180 poľských vojakov sa na polostrove Westerplatte v Gdanskej zátoke bránilo až do 7. septembra.
- 23. augusta 1939: Podpísanie paktu Molotov-Ribbentrop medzi ZSSR a Nemeckom.
- 1. septembra 1939: Začiatok nemeckej agresie na Westerplatte.
- 17. septembra 1939: Sovietska Červená armáda prekročila východné hranice Poľska.
- 27. septembra 1939: Kapitulácia Varšavy.
Po dobytí celého polostrova nacistické Nemecko ovládlo Poľsko s výnimkou jeho východnej časti, ktorú na základe tajných dohôd obsadil Sovietsky zväz. Po ovládnutí Poľska sústredilo Nemecko svoju pozornosť na západ a neskôr sa po vstupe Talianska do vojny dianie presunulo aj na Balkán, do Grécka a severnej Afriky.
Globálny rozmer a ľudské obete
Konflikt definitívne prerástol do svetovej vojny po útoku japonského letectva na americkú základňu Pearl Harbor 7. decembra 1941. Do vojny sa postupne zapojilo 62 štátov, v ktorých žilo 80 % vtedajšej svetovej populácie. Do armád bolo zaradených približne 110 miliónov ľudí.
| Kategória obetí | Odhadovaný počet |
|---|---|
| Celkový počet obetí vo svete | asi 72 000 000 |
| Z toho vojaci | 25 000 000 |
| Z toho civilisti | 47 000 000 |
| Obete v Česku a na Slovensku | asi 365 000 |
V tejto vojne sa fakticky zmazal rozdiel medzi zázemím a frontom, najmä kvôli masovému nasadeniu bombardovacieho letectva. Okupačná moc navyše prenasledovala civilné obyvateľstvo z rasových dôvodov a kvôli zapojeniu do hnutia odporu. V koncentračných táboroch zahynulo približne 235 000 osôb z územia bývalého Československa, z čoho väčšinu tvorili ľudia židovského pôvodu.
Pripomínanie hrdinstva a 80. výročie
Pri príležitosti 80. výročia začiatku vojny sa uskutočnili viaceré spomienkové akcie. Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier sa vo Wieluńi ospravedlnil obetiam nemeckej agresie a požiadal Poľsko o odpustenie. Spomienkových akcií vo Varšave sa zúčastnila aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.
Slovensko si v rámci týchto výročí pripomína aj hrdinské skutky učiteľov a učiteliek, ktorí počas vojny zostali verní svojim hodnotám. Ministerstvo školstva pripravilo sériu inšpiratívnych príbehov, ktoré majú žiakom priblížiť odboj a historickú povinnosť chrániť slobodu a demokraciu. Účasť Slovákov v protifašistickom odboji má svoje nezastupiteľné miesto v novodobej histórii, pričom vzdávame poctu všetkým, ktorí sa zapojili do bojov proti nacizmu v zahraničných jednotkách aj v domácom povstaní.