Veľká noc: Tradičné pohľadnice, symboly a zvyky

Pohľadnica predstavuje praktickú formu prenášania krátkej správy alebo pozdravu. Jej skutočné poslanie sa vykryštalizovalo vtedy, keď obrázok bol približne taký dôležitý ako text. Kedysi boli pohľadnice najčastejším prostriedkom komunikácie medzi ľuďmi. Pomerne veľkú a zároveň obľúbenú skupinu tvoria veľkonočné pohľadnice, ktoré sa viažu k najväčším kresťanským sviatkom - Veľkej noci. S prianím veselých veľkonočných sviatkov, ich radostného prežitia a úspešnej šibačky či oblievačky sa posielajú už viac ako 140 rokov.

Pohľadnice s veľkonočnou tematikou sú väčšinou radostné a optimistické, len malá časť z nich pôsobí vážne, prípadne tragicky. Popri pôvodnom náboženskom motíve, zobrazujúcom vzkriesenie Ježiša Krista a jeho nanebovstúpenie, či v katolíckych krajinách udalosti z Nového zákona - Poslednú večeru, Ježiša ako pastiera so svojimi ovečkami a podobne, sa na veľkonočné pohľadnice dostali symboly Veľkej noci spojené s príchodom jari.

Dodnes sa s obľubou používajú motívy jarných kvetov - narcisov, tulipánov, nezábudiek i bahniatok, tiež zajačikov, kuriatok a jahniatok v zelenej tráve, často s deťmi, či dievčeniec v tradičných krojoch. Avšak v prvom rade a najčastejšie sú to maľované kraslice a vajíčka symbolizujúce nový život.

Podľa niektorých prameňov bola prvá veľkonočná pohľadnica podaná v Anglicku. Jej odosielateľ ku krátkemu pozdravu dokreslil zajaca. Bolo to dávno, keď pred veľkonočnými sviatkami chodili poštári s plnými taškami pohľadníc alebo pozdravných kariet. Avšak predsa sa aj dnes nájdu ľudia, ktorí radi potešia svojich najbližších, priateľov a známych klasickou papierovou pohľadnicou.

S tematikou veľkonočných sviatkov sa stretávame aj v bohatom zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave. V historickom fonde múzea evidujeme 74 kusov pohľadníc viažucich sa k Veľkej noci. Z nich veľká časť pochádza zo 40. - 60. rokov minulého storočia.

Veľká noc: Pohyblivý sviatok s bohatou históriou

Väčšina z nás vie, že Veľká noc je kresťanským sviatkom, pripomína ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Krista a oslavuje sa v mnohých krajinách celého sveta. Spájajú sa s nimi množstvo tradícií, ale aj povier. Málokto už vie, že počiatky veľkonočných tradícií možno nájsť už v pohanských sviatkoch. Pohania miesto dnešnej Veľkej noci oslavovali návrat jari, hojnosť a plodnosť. Príchodom kresťanstva sa potom oslavy zmenili do podoby takmer rovnakej, ako ich poznáme dnes.

Kedy sa oslavuje Veľká noc?

Veľká noc je pohyblivým sviatkom, preto sa každý rok oslavuje v iný dátum. Všeobecne však platí, že sa Veľká noc oslavuje po jarnej rovnodennosti a zároveň prvý pondelok po prvom splne od tej doby. Spravidla bývajú niekedy v období od 21. marca do 26. apríla.

V rámci Veľkej noci sa mnohí z nás, najmä deti, môžu tešiť na pár dní voľna, pretože Veľký piatok a Veľkonočný pondelok sú uznané sviatky.

Pašijový týždeň: Každý deň s vlastným významom

Každý deň v týždni pred Veľkou nocou, tzv. Pašijový týždeň, má svoje špecifické pomenovanie a zvyklosti:

1. Kvetná nedeľa: Podľa tradícií sa v tento deň v kostoloch svätia vŕbové prútiky s mačičkami, v minulosti sa verilo, že majú zvláštnu moc.
2. Modrý pondelok a Šedivý utorok: Tieto dni nemali žiadne špeciálne zvyklosti, maximálne sa začalo jarné upratovanie.
3. Škaredá streda: Hovorilo sa, že kto sa škaredí na škaredú stredu, bude sa škarediť celý rok. Podľa tradícií sa v tento deň upratovalo celé obydlie a vymetali sadze z komína.
4. Zelený štvrtok: Namiesto zvonov, ktoré tento deň utíchli, sa chodilo rehtať: ráno, na poludnie a večer. Rechtanie malo končiť na Bielu sobotu. Tiež sa malo jesť niečo zelené, aby sme boli celý rok zdraví a svieži.
5. Veľký piatok: Svätila sa stavba a nesmelo sa rýpať ani kopať do zeme, nejedlo sa mäso a obvykle sa ani nevarilo, iba sa dojedlo, čo zostalo z predošlého dňa. Ľudia verili, že krajina sa otvára a vydáva svoje poklady.
6. Biela sobota: Sobota bola posledným dňom, kedy sa chodilo rehtať a naopak sa vrátili zvony. Tiež sa piekli baránky, mazance, chlieb a končil 40-dňový pôst.
7. Boží hod veľkonočný (Veľkonočná nedeľa): Na tento deň pripadalo farbenie vajíčok, maľovanie kraslíc a pletenie korbáčov. Ľudia si tiež chodili do kostola svätiť jedlo.
8. Veľkonočný pondelok: Tradične patril všetkým zvykom a tradíciám, zachovanou tradíciou je mrskanie korbáčikom. Chlapci vychádzali už skoro ráno za dievčatami, pričom mrskanie korbáčom malo zaistiť zdravie a mladosť.

Zachované a zabudnuté tradície Veľkej noci

Veľká noc je spojená s mnohými tradíciami, ktoré sa držia dodnes, ale aj s tými, ktoré upadli do zabudnutia.

Pletenie korbáča

Pletenie korbáča je tradícia, ktorá k Veľkej noci nepochybne patrí. Predtým sa toto umenie odovzdávalo z generácie na generácie, minimálne na dedinách nebol muž, ktorý by ho nezvládol upliesť. Dnes už sa korbáčiky dajú bežne kúpiť v obchodoch, preto domáce pletenie trochu upadá. Pletie sa z vŕbových prútov a jeho hlavný význam spočíva v tom, že má ženám a dievčatám zaistiť zdravie a mladosť.

Šľahanie korbáčom a koledy

Na šľahanie korbáčom sa tradične hovorila aj nejaká koleda. Možno aj preto, aby nenastala taká tá trápna chvíľa ticha, kedy na seba všetci pozerajú a nikto nič nehovorí. Za koledu nasledovala odmena, a tou sú krásne maľované, farbené či inak zdobené vajíčka. Techniky zdobenia sa veľmi často líšia podľa krajov. Okrem odmeny majú kraslice aj iný význam, sú považované za symbol zrodenia a plodnosti. V dnešnej dobe sa však koledníci môžu dočkať odmeny v podobe sladkostí, alkoholu či peňazí.

Rechtanie a hrkanie

Tento zvyk sa držal a stále ešte dodržiava najmä na dedinách. V podstate ide o obchôdzku s rehtačkami, čo sú pomerne hlučné nástroje. Niekde sa môžete stretnúť aj s názvom hrkanie. Rechtanie či hrkanie malo nahradzovať kostolné zvony, ktoré utíchli po poslednej omši na Zelený štvrtok a znovu sa rozozneli až na Bielu sobotu.

Tradičné veľkonočné pokrmy

Mazanec, veľkonočný baránok, plnka - to sú tradičné pokrmy, ktoré sa na Veľkú noc pripravujú. Mazanec je v podstate symbolom slnka, v súčasnosti poznáme jeho sladkú formu, ale predtým sa pripravoval so strúhaným syrom a vajcami. Baránok má pôvod už v židovskej veľkonočnej tradícii a predstavoval symbol Božieho stáda. Plnka by sa mala pripravovať z niekoľkých druhov mäsa a zelených byliniek, ktoré symbolizujú príchod jari.

Veľkonočné symboly

Veľká noc je spojená s mnohými symbolmi, ktoré majú hlboký význam:

• Vajíčko/Kraslica: Najvýraznejší symbol Veľkej noci, symbolizujúci nový život, plodnosť a znovuzrodenie.
• Baránok: Symbolizuje nevinnosť a obetu, odkazuje na židovskú Veľkú noc a Ježiša ako Božieho baránka.
• Zajačik: Symbol plodnosti a jari, obľúbený najmä v západných krajinách, kde nosí deťom sladkosti a vajíčka.
• Bahniatka: Symbolizujú príchod jari a nový život.
• Kvety (narcisy, tulipány): Predstavujú jar, obnovu a krásu.

Veľkonočné povesti a poverčivosť

S Veľkou nocou sa spája aj celý rad povier. Napríklad sa nesmie hýbať so zemou a robiť na poli či na záhrade, nemalo by sa ani prať, zametať, piecť a ani požičiavať veci, hovorilo sa totiž, že požičané veci prinesú do domu kliatbu. V neposlednom rade sa hovorilo, že za Veľký piatok majú moc čarodejnice a zlé sily, tak pozor na ne!

Veľká noc vo svete

Veľká noc je oslavovaná po celom svete. Tradične ako náboženský obrad, občas aj spojený s pokáním, ale v modernej podobe aj ako veselý, hravý a súťaživý sviatok.

• Slovensko a Česko: Maľované vajíčka, šľahanie dievčat korbáčom (symbolické zabezpečenie mladosti), polievanie vodou (Śmigus Dyngus).
• Nemecko: Súťaže s vajíčkami, hádzanie vajíčok, vyrábanie „hniezd“ pre veľkonočného zajačika.
• Poľsko: Silný kresťanský pôvod, svätenie jedla, polievanie vodou (Śmigus Dyngus).
• Španielsko: Silne zakorenená kresťanská tradícia, kajúcne procesie, ale aj oslava života s vajíčkami a zajačikom ako posolmi jari.

Veľká noc je skvelou príležitosťou, kedy sa môžete stretnúť s celou rodinou a spoločne tento sviatok osláviť. Nezáleží vôbec na tom, čo pre Vás Veľká noc znamená. Na našom e-shope nájdete aj také motívy na maľovanie podľa čísel, ktoré môžu zdobiť steny Vášho bytu cez veľkonočné oslavy, ale aj po celý rok.

Veselé, radostné či milostiplné veľkonočné sviatky a veľa vody si prajeme prostredníctvom pohľadníc s rôznymi náboženskými i jarnými motívmi už vyše 140 rokov. Vo väčšej miere sa začali posielať koncom 19. storočia. Motívy boli spočiatku striktne kresťanské. Zobrazovali najmä vzkriesenie Ježiša Krista, jeho nanebovstúpenie alebo Poslednú večeru. Postupne sa k týmto motívom pridali mláďatá, ktoré sa rodia s príchodom jari - jahniatka, motýle, zajačiky a kuriatka. V každej krajine sa tešili obľube iné námety - kým v Nemecku napríklad zajačiky (symbol plodnosti), Francúzi si obľúbili zdobené zvony a zvončeky.

tags: #pohladnica #na #velku #noc