Život a mladosť
Elvis Aaron Presley, známy ako Elvis Presley (* 8. január 1935, Tupelo, Mississippi, USA - † 16. august 1977, Memphis, Tennessee), bol americký spevák a herec. Je považovaný za „Kráľa rokenrolu“ a za jednu z najvýznamnejších osobností kultúry 20. storočia. Elvis Presley sa narodil 8. januára 1935 v Tupele v štáte Mississippi Vernonovi (1916 - 1979) a Gladys Love (rod. Smithová; 1912 - 1958) Presleyovcom.
Asi 35 minút pred Elvisom sa narodilo jeho mŕtve dvojča, Jesse Garon. Presley s oboma rodičmi, no najmä s matkou, dobre vychádzal. Rodina navštevovala kostol letničného kresťanského hnutia, Assembly of God, kde mladý Elvis získaval svoju počiatočnú hudobnú inšpiráciu. Vernon často striedal zamestnanie, rodina nemala dostatok prostriedkov a často sa musela spoliehať na susedov, či na vládnu potravinovú pomoc. V septembri 1941 nastúpil Presley do prvej triedy na základnú školu, East Tupelo Consolidated, kde ho učitelia považovali skôr za „priemerného žiaka“.
Prvé hudobné vplyvy a škola
Svoje prvé verejné vystúpenie mal ako desaťročný, dňa 3. októbra 1945, na speváckej súťaži Mississippi-Alabama Fair and Dairy Show. Spieval na nej pieseň amerického country speváka Reda Foleya, „Old Shep“, a obsadil s ňou piate miesto. O niekoľko mesiacov neskôr dostal Elvis Presley k narodeninám svoju prvú gitaru. Hodiny cvičenia hry na gitare dostával od dvoch strýkov a pastora v ich kostole. Presley to komentoval slovami: „Vzal som gitaru a sledoval som ľudí a naučil som sa trochu hrať. Ale nikdy by som nespieval na verejnosti.“
V septembri 1946 nastúpil Presley do šiestej triedy do novej školy v Milam. Nasledujúci rok začal v škole spievať a hrať na gitare. Často si ho doberali ako „odcudzené decko“, ktoré hralo hillbilly music. Hillbilly je termín pre ľudí, ktorí žijú vo vidieckych, horských oblastiach Spojených štátov. Presley bol fanúšikom Mississippi Slima, speváka hillbilly, ktorý mal koncom 40. rokov v Tupele v rádiu WELO rozhlasovú reláciu a nahrával u Tennessee Records. Slimov mladší brat, jeden z Presleyho spolužiakov, Elvisa opisoval ako „blázna do hudby“. Od Slima sa Presley učil akordové techniky. Keď mal jeho chránenec 12 rokov, Slim mu naplánoval dve vystúpenia.
Zoznámenie s hudbou a rané vystúpenia
V novembri 1948 sa rodina Presleyovcov presťahovala do Memphisu v štáte Tennessee. Elvis sa zapísal na Gymnázium L. C. Humesa. V ôsmom ročníku dostal z hudobnej výchovy C. Keď mu učiteľ hudby povedal, že na spev nemá talent, zobral si gitaru a zaspieval vtedajší hit „Keep Them Cold Icy Fingers Off Me“. Zvyčajne býval dosť plachý na to, aby otvorene vystupoval a občas ho spolužiaci šikanovali za to, že je „mamičkin chlapec“. V roku 1950 začal Elvis na gitare cvičiť pod vedením jeho suseda, o dva roky staršieho amerického hudobníka Lee Densona. Počas svojej mladosti začal Presley vynikať medzi svojimi spolužiakmi hlavne svojou výstrednosťou. Nechal si narásť bokombrady a upravoval si vlasy. Často sa vyskytoval na Beale Street, na významnom mieste v histórii Memphisu, ktoré bolo srdcom prosperujúcej miestnej bluesovej scény. Elvis bol obdivovateľom divokého, honosného oblečenia od firmy Lansky Brothers. V poslednom ročníku strednej školy sa obliekal len do šiat od tejto značky.
Podľa vlastných slov, v škole veľmi populárny nebol. Vždy, keď sa snažil na seba ako hudobník upozorniť, skončilo to prepadákom. V roku 1953 ho prihlásili do talentovej speváckej šou, ktorú pravidelne usporiadala jeho stredná škola a vystúpil na nej s piesňou „Till I Waltz Again with You“ od popovej speváčky Teresy Brewerovej. Po tomto výstupe mal úspech, ktorý mu v škole a v jeho okolí napravilo reputáciu. Presley, ktorý nevedel čítať noty, hrával podľa ucha. Navštevoval americké obchody s gramofónovými platňami, v ktorých boli jukeboxy s posluchovými kabínkami. Poznal všetky piesne amerického speváka Hanka Snowa a miloval nahrávky aj iných country spevákov ako bol Roy Acuff, Ernest Tubb, Ted Daffan, Jimmie Rodgers, Jimmie Davis a Bob Wills.
Na Elvisov baladický prednes mal najväčší vplyv južanský gospelový spevák, Jake Hess, ktorý bol jedným z jeho obľúbených interpretov. Presley bol pravidelným členom publika v centre mesta na každý mesiac konajúcej sa akcii All-Night Singings, kde mnohé z bielych gospelových skupín, ktoré vystupovali, odrážali vplyv afroamerických spirituálov. Počúval regionálne rozhlasové stanice, ako bola napríklad WDIA, ktoré hrali to, čo sa vtedy nazývalo „race records“: spirituály, blues a vtedy moderné synkopické zdôraznenie „off“ beatu, backbeat-heavy rhythm and blues. Ako niektorí jeho súčasníci, mohol navštevovať bluesové podniky iba počas nocí, ktoré boli určené výlučne pre biele publikum. Mnohé z jeho budúcich nahrávok boli inšpirované miestnymi černošskými hudobníkmi ako boli Arthur Crudup a Rufus Thomas. B.B. King si spomínal, že Elvisa Presleyho poznal ešte predtým, ako bol populárny.
Počiatky kariéry a Sun Records
V auguste 1953 sa Elvis Presley nahlásil do Memphis Recording Service, spoločnosti ktorú mal Sam Phillips ešte predtým, ako založil hudobné vydavateľstvo Sun Records. Elvis si chcel zaplatiť za čas v štúdiu, kde chcel nahrať obojstranný acetátový disk so skladbami: „My Happiness“ a „That's When Your Heartaches Begin“. Neskôr tvrdil, že vyrobiť nahrávky chcel ako darček k narodeninám pre svoju matku a zaujímalo ho aj to, ako by mohol „znieť jeho spev“. Medzitým Phillips intenzívne hľadal niekoho, kto by mohol širšiemu publiku predviesť zvuk černošských hudobníkov, na ktorých sa v spoločnosti Sun zameral. V júni získal demonahrávku od Jimmyho Sweeneyho, na ktorej bola balada „Without You“, o ktorej si pomyslel, že by mohla byť pre Presleyho vhodná. Elvis, ktorý mal vtedy sotva osemnásť rokov ale v štúdiu veľmi nepresvedčil.
Formovanie tria a objavenie "rockabilly" zvuku
Aj napriek tomu Phillips požiadal Presleyho, aby zaspieval iné piesne. Ovplyvnený tým, čo počul, napokon prizval dvoch miestnych hudobníkov, gitaristu Winfielda „Scottyho“ Moora a basgitaristu Billa Blacka, aby prišli spolu s Presleym na nahrávanie. Nahrávanie, ktoré sa konalo večer až do neskorej noci dňa 5. júla, sa napokon ukázalo ako úplne neproduktívne. Keď sa všetci už chystali predčasne všetko ukončiť a ísť domov, Presley zaspieval bluesovú pieseň z roku 1946 od Arthura Crudupa, „That's All Right“. Moore na to spomína slovami: „Zrazu Elvis začal spievať tú pieseň, skákať okolo a šialiť sa ako blázon a potom Bill vzal basu a tiež sa začal správať ako blázon a aj ja som s nimi začal hrať.“ Phillips to rýchlo začal nahrávať, lebo práve toto bol ten zvuk, ktorý hľadal.
O tri dni neskôr zahral vo svojej šou Red, Hot and Blue pieseň „That's All Right“ populárny diskdžokej z Memphisu Dewey Phillips (nebol so Samom Phillipsom príbuzný). Záujem poslucháčov spôsobil, že Phillips si nahrávku púšťal opakovane počas zvyšných dvoch hodín svojej show. Pri rozhovore s Presleym vo vysielaní sa ho Phillips spýtal, akú strednú školu navštevoval a chcel od neho, aby pre mnohých volajúcich, ktorý si mysleli, že je černoch, objasnil aj akú má farbu pleti. Počas niekoľkých nasledujúcich dní trio nahralo bluegrassovú pieseň Billa Monroea, „Blue Moon of Kentucky“, opäť v osobitom štýle a s použitím echo efektu, ktorý Sam Phillips nazval „slapback“.
Prvé nahrávky a regionálny úspech
Hudobné trio spolu prvýkrát verejne hralo dňa 17. júla 1954 v klube Bon Air. Neskôr v tom istom mesiaci sa predstavili na pódiu na amfiteátri Overton Park Shell ako predkapela Slima Whitmana. Tam Elvis premiérovo spropagoval „Gumené nohy“, svoj typický pódiový tanečný pohyb. Kombinácia jeho silnej odozvy na rytmus a nervozita viedla Presleyho k tomu, že počas vystúpenia triasol nohami. Skoro potom Moore a Black opustili svoju pôvodnú kapelu, aby mohli pravidelne hrať s Presleym a diskdžokej/promotér, Bob Neal, sa stal ich manažérom. Od augusta do októbra často hrávali v klube Eagle's Nest, ktorý bol tanečným miestom v meste Memphis. Keď Presley hral, tínedžeri vybehli z bazéna, aby zaplnili klub a potom znova odišli k bazénu, keď opäť hrala domáca westernová swingová kapela.
Elvis Presley - Jailhouse Rock ('68 Comeback Special)
Elvisove sebavedomie na pódiu stúpalo. Podľa Moora „jeho pohyb bol prirodzenou vecou, ale bol si tiež veľmi vedomý toho, že vyvoláva reakciu. Ak raz niečo urobil, potom to veľmi rýchlo rozvinul“. Uprostred týchto živých vystúpení sa Elvis vrátil do Sun štúdia, kde pokračoval v nahrávaní. Dňa 2. októbra jediný raz vystúpil v populárnom nashvillskom rozhlasovom programe zameranom na country music, Grand Ole Opry. V novembri 1954 vystúpil Presley v šou Louisiane Hayride, hlavnom a dobrodružnejšom rivalovi Opry. Reláciu vysielalo 198 rozhlasových staníc v 28 štátoch. Jeho nervózny prvý set vyvolal tlmenú reakciu. Druhý set, ktorý bol lepšie komponovaný a energickejší mal nadšenejšiu odozvu. Krátko po predstavení Hayride bol Presley prizvaný na ročné vystúpenia, ktoré sa konali v sobotu večer. Za 8 dolárov predal svoju starú gitaru a kúpil si za 175 dolárov gitaru Martin (v roku 2023, po prepočte je to 2000 dolárov) a jeho trio začalo hrať v ďalších štátoch únie, vrátane Houstonu v Texase a Texarkany v Arkansase.
Prvé televízne vystúpenie mal Presley vo vysielaní stanice KSLA-TV Louisiana Hayride. Čoskoro nato neuspel na konkurze do programu Arthur Godfrey's Talent Scouts v televíznej sieti CBS. V januári Neal podpísal aj formálnu manažérsku zmluvu s Presleym a upozornil na neho holandsko-amerického hudobného podnikateľa a manažéra talentov, Colonela Toma Parkera. Neal Parkera považoval za najlepšieho propagátora v hudobnom biznise. Mal za sebou úspešné menežovanie top country hviezdy Eddyho Arnolda, a práve spolupracoval s novou country hviezdou, spevákom, Hankom Snowom. Do augusta vydavateľstvo Sun vydalo desať nahrávok na ktorých boli ako účinkujúci oficiálne uvedení „Elvis Presley, Scotty a Bill“. Najnovšie nahrávky obsahovali bubeníka.
Niektoré z piesní, ako napríklad „That's All Right“, boli žánrovo jedným novinárom z Memphisu označené ako „R&B idiom černošského poľného jazzu“; iné, ako napríklad „Blue Moon of Kentucky“, boli „viac pod vplyvom country“, „no v oboch bolo badať zvláštne zmiešanie dvoch rôznych hudieb“. Táto zmes štýlov sťažovala Presleymu nájsť vhodne hudobne zamerané rozhlasové stanice. Podľa Neala by takúto hudbu veľa diskdžokejov s country hudbou nehralo, pretože Presley znel príliš černošsky a žiadna zo staníc hrajúcich R&B by sa jeho nahrávok nedotkla, pretože „znel príliš ako hillbilly“. Táto žánrová zmes sa v roku 1953 preslávila ako „rockabilly“.
Celosvetová sláva s RCA Victor
V auguste 1955 Presley obnovil Nealovu manažérsku zmluvu a súčasne vymenoval Parkera za svojho špeciálneho poradcu. Skupina si pripravila rozsiahly plán na koncertné turné. Neal na to spomínal: „Bola to desivá reakcia, ktorá k nám prišla k Elvisovi od dospievajúcich chlapcov. Mnoho z nich ho zo žiarlivosti prakticky znenávidelo. V niektorých mestách v Texase sa stávalo, že sme sa museli uistiť, že máme policajnú ochranu, pretože nám reálne hrozilo, že sa ho niekto pokúsil napadnúť.“ Trio sa stalo kvartetom, keď sa k nim ako riadny člen pripojil bubeník z programu Hayride, Fontana. V polovici októbra odohrali niekoľko koncertov ako predskupina Billa Haleyho, ktorý mal v predchádzajúcom roku hit číslo jedna, skladbu „Rock Around the Clock“. Začiatkom novembra, Na Country Disc Jockey Convention, bol Presley zvolený za najsľubnejšie sa rozvíjajúceho mužského umelca roka.
Podpis zmluvy s RCA a prvé hity
Po tom, ako im tri veľké vydavateľstvá ponúkli až 25 000 dolárov, Parker a Phillips uzavreli 21. novembra dohodu s RCA Victor, aby získali zmluvu so spoločnosťou Presley's Sun za bezprecedentných 40 000 dolárov. Vtedy 20-ročný Elvis Presley, bol z právneho hľadiska v USA ešte maloletý, takže zmluvu za neho podpísal jeho otec. Parker sa dohodol s majiteľmi Hill & Range Publishing, Jeanom a Julianom Aberbachovcami, na vytvorení dvoch entít: Elvis Presley Music a Gladys Music, ktoré budú riadiť všetky nové materiály nahrané Elvisom Presleym. Dňa 10. januára 1956 v Nashville urobil Elvis Presley svoje prvé nahrávky pre RCA. Firma RCA Victor rozšírila dovtedajšiu zostavu sprievodnej kapely Moorea, Blacka, Fontanu o klaviristu.
Presleyho prvý singel, ktorý mu vydali v RCA Records, „Heartbreak Hotel“, vyšiel v januári 1956 sa stal v Spojených štátoch hitom číslo jeden. Do roka firma RCA predala Elvisovi Presleyovi desať miliónov singlov.
Filmový debut a vojenská služba
V novembri roku 1956 mal Elvis Presley svoj herecký debut vo filme Love Me Tender. V roku 1958 bol povolaný do vojenskej služby a o dva roky neskôr niektorými zo svojich komerčne najúspešnejších diel znovuobnovil svoju nahrávaciu kariéru.
Elvis Presley - Jailhouse Rock ('68 Comeback Special)
Návrat na scénu a úspešné turné
Presley pod vedením Parkera usporiadal niekoľko koncertov. V 60. rokoch sa venoval tvorbe hollywoodskych filmov a produkcii soundtrackových albumov, z ktorých sa väčšina stretla s posmešnými reakciami kritiky. Medzi jeho najznámejšie filmy patrili Jailhouse Rock (1957), Blue Hawaii (1961) a Viva Las Vegas (1964).
Comeback z roku 1968 a Las Vegas
V roku 1968 sa po sedemročnej prestávke vrátil na koncertné pódium v dobre prijatom televíznom comebackovom špeciáli Elvis. Týmto úspechom si vyslúžil predĺžené na vysoko ziskovo rentabilné turné a angažmán v Las Vegas. V roku 1973 mal Elvis Presley koncert, Aloha from Hawaii. Bolo to prvé takéto predstavenie sólového umelca, ktoré bolo odvysielané do celého sveta. Roky zneužívania liekov na predpis a nezdravé stravovacie návyky však vážne ohrozili jeho zdravie.
Odkaz a uznanie
S celosvetovým predajom zhruba 500 miliónov nahrávok patrí Elvis Presley medzi najpredávanejších hudobných umelcov všetkých čias. Komerčne uspel vo viacerých hudobných žánroch vrátane tradičnej populárnej hudby, country, rhythm & blues, adult contemporary a gospelu. Získal tri ceny Grammy, ako 36-ročný dostal cenu Grammy za celoživotný prínos a je uvedený do viac ako dvadsať siení slávy.
Rekordy a štatistiky
Elvis Presley je držiteľom viacerých rekordov: RIAA jeho albumy zo všetkých umelcov najviackrát cerifikovala na Zlato a Platinu a má aj najviac albumov v rebríčku Billboard 200. Elvis Presley má najviac albumov na prvej priečke britského rebríčka UK Albums Chart a aj najviac singlov v ich rebríčku UK Singles Chart.