Predstava bielych Vianoc je hlboko zakorenená v našej kultúre a tradíciách, no každoročné očakávanie snehovej pokrývky je často vystriedané sklamaním. Odborníci zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) upozorňujú, že sneh na Vianoce sa stáva ojedinelým úkazom a celá jedna generácia Slovákov už typické biele Vianoce takmer nezažila. Hoci sú tieto sviatky spájané s idylkou, realita je z hľadiska meteorológie odlišná.
Meteorologický pohľad na vianočné obdobie
December je v našich zemepisných šírkach z hľadiska dlhodobých štatistík vôbec najteplejším zimným mesiacom. Meteorológia navyše pracuje s termínom „vianočný odmäk“, ktorý sa u nás pravidelne opakuje. Ide o klimatický jav spôsobený zosilneným prílevom teplého oceánskeho vzduchu krátko pred vianočnými sviatkami. Aj v minulosti, keď boli zimy vnímané ako tuhšie, nebola snehová pokrývka na Štedrý deň automatickou zárukou. Sneh často napadol až v januári.
Pravdepodobnosť výskytu snehu podľa lokalít
Štatistiky od roku 1951 ukazujú klesajúci trend výskytu snehovej pokrývky, pričom tento jav je výrazne závislý od nadmorskej výšky. Zatiaľ čo v horských oblastiach sa šanca na sneh pohybuje blízko istoty, v nížinách a mestských oblastiach pravdepodobnosť výrazne klesá.
| Lokalita | Pravdepodobnosť výskytu snehu (≥ 1 cm) |
|---|---|
| Bratislava - Koliba | 47 % |
| Bratislava - Letisko | 34 % |
| Košice | 44 % |
| Liptovský Hrádok | 65,6 % |
| Poprad | 62 % |
| Štrbské Plese | 93 % |
| Chopok | 99 % |
V Bratislave na letisku bola šanca na sneh na Štedrý deň v poslednom desaťročí len veľmi nízka. Naproti tomu, vo vysokohorských polohách, ako je Chopok, ostáva pravdepodobnosť dlhodobo stabilná a dosahuje takmer 100 %.
Vplyv klimatickej zmeny
Pokiaľ si niekto myslí, že sa Slovenska klimatická zmena nedotýka, štatistiky ukazujú opak. Rastúci trend priemernej teploty vzduchu za posledné desaťročia sa premieta aj do vianočného obdobia. Kým v rokoch 1961 - 1990 boli pravdepodobnejšie minimálne teploty v intervale -4 až +2 °C, v období 1991 - 2020 sa pravdepodobnosť posunula smerom k vyšším hodnotám.
- Otepľovanie kontinentov: Európa sa otepľuje najrýchlejšie zo všetkých kontinentov, čo spôsobuje, že snehová pokrývka sa v nížinách topí a mení na sychravú „kašu“.
- Ekologické dopady: Menej snehu v horách znamená v jarných mesiacoch nedostatok vlahy pre poľnohospodárstvo.
- Extrémy: Meteorológovia zaznamenávajú čoraz dlhšie série bez ľadového dňa, čo potvrdzujú aj historické staničné extrémy v Hurbanove či Mužli.
Séria majstrovských kurzov: Vplyv klimatických zmien na zimné búrky
Odkiaľ pochádza mýtus o bielych Vianociach?
Predstava o snehovej idylke je čiastočne formovaná umením a kultúrnymi vplyvmi:
- Americké vianočné pohľadnice: Od druhej polovice 19. storočia šírili obrázky zasnežených dediniek so Santom Clausom.
- Viktoriánske Anglicko: V prvej polovici 19. storočia zažil Londýn sériu tuhých zím, čo inšpirovalo Charlesa Dickensa pri písaní Vianočnej koledy, čím sa nastavil ideál „bielych Vianoc“.
- Švédske tradície: Predpokladá sa, že estetický vplyv severných krajín, kde je sneh prirodzenou súčasťou zimy, prispel k formovaniu našich očakávaní.
Napriek nostalgickým spomienkam rodičov a starých rodičov na zasnežené zimy, posledné skutočne biele Vianoce na celom území Slovenska boli naposledy v roku 2002. Vtedy krajinu pokrývala mrazivá perina a v mnohých dolinách teploty klesali hlboko pod bod mrazu. Dnes sa však vplyvom meniacej sa klímy stáva biela pokrývka v nížinách skôr výnimočným javom.
tags: #biele #vianoce #statistika