Vianočný stromček je azda najvýznamnejším symbolom Vianoc, bez ktorého si tento sviatočný čas nevieme predstaviť. Jeho história siaha ďaleko do minulosti, od pohanských zvykov až po dnešné moderné tradície, pričom počas stáročí nadobudol rôzne významy a symboliku.
Pôvod a historický vývoj vianočného stromčeka
História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Už v 11. storočí sa na mnohých miestach uvádzali chrámové divadelné hry s náboženskou tématikou, ktoré sa neskôr presunuli pred hlavný vchod kostola. Jedna z takýchto hier, ktorá predstavovala pozemský raj a príchod Spasiteľa, mala veľký úspech. Rajský strom z tejto hry ostal ako symbol Vianoc, symbolizujúci príchod Spasiteľa, ktorý očisťuje ľudstvo.
Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. V domácnostiach sa vlastný vianočný stromček začal objavovať v Alsasku v 16. storočí. V 19. storočí sa výraznejšie rozšíril takmer do všetkých kresťanských štátov sveta. V mestách sa stromček najprv nezdobil sviečkami. Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti je v brémskej kronike z roku 1570. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch, do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. a 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov, najprv v mestách, neskôr na vidieku.
Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský - siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.
Symbolika a význam vianočného stromčeka
Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu, pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov. Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci, ktorí tento zvyk považovali za pohanský. Germánske kmene vraj kedysi takto uctievali boha Wotana pri zimnom slnovrate. V mestách mal vianočný stromček estetickú funkciu, v roľníckej kultúre v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti prosperitnú a ochrannú funkciu.
Vianočný stromček evokuje znovuzrodenie, dar Boha, ktorý sa navždy spája s človekom. Cirkev pôvodne videla vo vianočnom stromčeku „oprášený“ pohanský zvyk. V priebehu storočí sa jeho význam z kresťanského hľadiska vysvetľoval rôzne, napokon sa koncom 16. storočia začal spájať s Kristom ako stromom života. Kresťanský pôvod má tiež symbolika sviečok na vianočnom stromčeku.
Vianočný stromček je jedným z najdôležitejších symbolov Vianoc, pretože spája rozmanité tradície a hodnoty. Je nielen ozdobou, ale aj nositeľom duchového obsahu. Pripomína nádej, lásku a nový začiatok. Stále zelený stromček symbolizuje život, ktorý trvá aj v zime. Svetlo na vianočnom stromčeku, kedysi sviečky, dnes svetielka, má tiež svoju symboliku. Vianočné ozdoby - každá má svoj význam. Zvončeky symbolizujú radosť z narodenia Spasiteľa.
V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi, ktoré symbolizovali bohatstvo a hospodársky zdar. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia.
Rozšírenie tradície a jej vývoj
Tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z nemeckých miest. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. a 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku. V Anglicku mala v 19. storočí významnú úlohu kráľovská rodina vo Francúzsku. V roku 1837 si vyzdobila svoj prvý vianočný stromček aj kráľovská rodina vo Francúzsku. Tradícia sa však neujala okamžite a stavanie stromčeka sa stalo bežným až v 20. storočí. V USA získal vianočný stromček popularitu v 19. storočí. Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa objavila v roku 1832 v Pensylvánii.
Na Slovensko sa zvyk zdobenia vianočného stromčeka dostal až v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa udomácnil vo väčších mestách a neskôr začal prenikať aj na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. Na Slovensko (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska, do roľníckej kultúry od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr.
Začiatkom 20. storočia sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny. Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. storočia zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop, slamený stromček a podobne. V mestách mal vianočný stromček estetickú funkciu, v roľníckej kultúre v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti prosperitnú a ochrannú funkciu. Vianočný stromček sa v 18. storočí v strednej Európe rozšíril vo vyšších bohatších spoločenských kruhoch - vtedy to bola predovšetkým jedľa, ktorá bola veľmi drahá. Katolícka cirkev sa stavala proti používaniu vianočných stromčekov v kostoloch a až neskôr boli povolené.
Na Slovensku sa vianočný stromček dostával z miest do dedinského prostredia len postupne v 19. storočí na Oravu, Kysuce, Šariš až začiatkom 20. storočia. Buď bol v stojane, ale napríklad na Podpoľaní často visel zo stropu.
Pôvod vianočného stromčeka
Moderné trendy a ekologické aspekty
Dekorovanie vianočných stromčekov je dnes jednou z najradostnejších tradícií, ktorá spája rodiny a prispieva k vytvoreniu vianočnej atmosféry. Pôvodne sa vianočné stromčeky zdobili sušeným ovocím, orechami a sladkosťami, ktoré symbolizovali plodnosť a sladkosť života. Vianočné ozdoby sa postupne stávali rôznorodejšími a prepracovanejšími. V roku 1889 si dal Francúz Pierre du Pont patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a vzoroch. V Amerike sa koncom 19. storočia začali na stromčekoch používať elektrické svetlá, čím sa stali ešte atraktívnejšími. V 20. storočí sa zdobenie stromčekov stalo komerčným fenoménom s predajom širokej škály vianočných ozdôb.
S technologickým pokrokom, ekonomickým vývojom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začína aj éra umelých vianočných stromčekov. Tie sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia. Výrobcovia vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.
V posledných rokoch s nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadajú ekologickejšie alternatívy. V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík.
Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná. Pre tých, ktorí by teda chceli byť „enviro-neutrálni“, je najlepšou alternatívou živý stromček od lokálnych pestovateľov, čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín.
- Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí.
- Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov.
- Najväčším producentom živých vianočných stromčekov je Dánsko, ktoré je tiež ich významným exportérom predovšetkým do krajín Európskej únie.
Ružový vianočný stromček: Módny trend alebo nová tradícia?
Ružový vianočný stromček sa ešte pred pár rokmi zdal byť extravaganciou z katalógov, no dnes čoraz častejšie stojí v centre obývačky a priťahuje všetku pozornosť. Roky v domácnostiach vládol zelený vianočný stromček ozdobený červenou, zlatou a bielou. Tradičné vianočné farby odkazujú na symboliku: červená na lásku a obetu, zelená na život, zlatá na svetlo a nádej.
Ružové dekorácie sa spočiatku objavovali len ako jemné akcenty: jednotlivé ozdoby, stužky či figúrky. Dnes sa zakomponovanie ružového vianočného stromčeka v mnohých domácnostiach stáva vedomou estetickou voľbou. Farba ružová na Vianoce nie je náhodná. Keď si namiesto klasickej červenej farby vyberiete ružové vianočné ozdoby, ukážete, že tradíciu beriete ako východiskový bod, a nie ako striktné pravidlo.
Ružový vianočný stromček sa presadil najprv na Instagrame a v aranžmánoch módnych predajní - bral sa ako „fashion“ verzia klasického vianočného stromčeka. Kľúčom k správnemu zdobeniu stromčeka je:
- Jemné riešenia: Ak len skúšate ružovú, siahnite po jemných riešeniach. Klasický zelený vianočný stromček vyzdobený neutrálnymi farbami má len niekoľko ružových akcentov. Takéto vianočné ozdoby stále nadväzujú na tradíciu vianočného stromčeka, ale ukazujú, že máte radi trošku sviežosti.
- „Wow” efekt: V takomto prípade preberajú ružové vianočné ozdoby vedenie. Vianočné stromčeky v štýle glamour dokonale ladia s modernými interiérmi plnými skla, kovu a lesklých povrchov.
- Retro štýl: Ružová sa výborne uplatní aj vtedy, keď máte radi dekorácie v retro štýle. V takejto podobe ružová farba nevyčnieva, ale dodáva vianočnému stromčeku teplo a nostalgiu.
Aj ten najkrajší stromček potrebuje vhodné pozadie. Ak staviate na ružových prvkoch, je lepšie, aby steny zostali tlmené: biele, sivé alebo béžové. Pridajte jemné akcenty v podobnej farbe: podušky, deku, behúň na stôl v pastelovej ružovej. LED svetielka na stromčeku ladia so stojacími lampami a nástennými svietidlami.
Napriek prvému dojmu ružový vianočný stromček neodkláňa od tradície. Skôr ju interpretuje. Keď volíte netradičné riešenia, nevylučujete sviatky. Len posúvate akcent: namiesto striktného opakovania starých vzorov vytvárate vlastné.
Zaujímavosti a fakty
- Jedny z prvých „ozdôb“ na vianočných stromčekoch v Európe neboli zo skla, ale z jedla - na vetvičky sa vešali jablká, orechy a perníky, ktoré symbolizovali bohatstvo.
- Vianočný stromček (iné názvy: vianočný strom, pre ruské prostredie: jolka, nárečovo: jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, na Dolnej zemi aj kračúnski strom, drevo, borovka, na severných Kysuciach aj polažnička aj vianočná jedlička) je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc.
- Ozdobené vetvičky rozdávali aj koledníci.
- V mestách mal vianočný stromček estetickú funkciu, v roľníckej kultúre v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti prosperitnú a ochrannú funkciu.
- Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci.
- Symbolom Vianoc po slovensky/slovansky nazývaných aj kračún, hody, trebe, koleda, Božie narodenie… bol vianočný stromček.
- Slovo Vianoce sa objavuje v nemeckej podobe Weinachten (wiehe - nacht Svätá noc) až v 12. storočí.
- Zo slovanských jazykov pozná Vianoce len čeština a slovenčina. Slovo Vánoce je doložené v Čechách už na začiatku 14. storočia.
- Strom bol symbol života a plodnosti už starí Germáni a Slovania si stromy počas zimného slnovratu dávali pred svoje obydlia.
- Stromy sa v vešali v obydliach na strop aby odháňali zlých duchov.
- Na začiatku 17. storočia prebrali od remeselníckych cechov vianočné stromčeky jednotlivé meštianske rodiny. A stromček sa stal symbolom rodinných Vianoc.
- Vianočný stromček je jedným z najdôležitejších symbolov Vianoc, pretože spája rozmanité tradície a hodnoty.
Často kladené otázky:
- Je ružový vianočný stromček vhodný do každého interiéru? Áno. Ružový vianočný stromček vyzerá dobre tak v minimalistickej obývačke, ako aj v interiéri zariadenom klasickejšie.
- Aké farby sa hodia k ružovému vianočnému stromčeku? Bezpečnou bázou sú biela, strieborná a zlatá. Vďaka nim si zachováte rovnováhu a harmóniu.
- Znamená ružový stromček odklon od tradície? Nie. Tradícia vianočných stromčekov sa vyvíja už celé roky. To, čo zostáva stále, je stretnutie blízkych a útulná, teplá atmosféra, nie konkrétna farba ozdôb.
- Ako zakomponovať ružový stromček do priestoru? Vyberajte súvislú farebnú paletu a obmedzte počet vzorov. Namiesto piatich rôznych farieb zvoľte dve až tri, stavte na kvalitné vianočné ozdoby a dobré LED svetielka.
- Môžu sa použiť aj iné ružové prvky v miestnosti? Áno. Stačí pridať niekoľko ružových akcentov aj mimo stromčeka - napríklad podušky, obrus, svietniky.