Vianočné sviatky pomaly prichádzajú do všetkých kútov sveta a výnimkou nie je ani kráľovský palác. Podobne ako všetky britské rodiny, aj kráľovská rodina má svoje vianočné zvyky a tradície. Najkrajšie sviatky v roku radostne a v kruhu rodiny prežívajú aj členovia britskej monarchie. Hoci majú zopár "oficiálnych tradícií", pri ktorých sú na očiach celému svetu, Vianoce sa nesú v duchu pokoja, lásky a rodiny. Ľudia po celom svete ich sledujú, obdivujú a s nadšením hltajú každú informáciu, ktorá sa z kráľovskej „kuchyne“ dostane na svetlo sveta, obzvlášť cez Vianoce. Počas najkrajších sviatkov v roku sa aj z kráľovnej stáva hostiteľka a obľúbená stará mama, prababička. Vianoce na kráľovskom dvore sa nesú v čarovnom duchu plnom zvykov a tradícií, ktoré sa nemenia doslova desaťročia.
Vianočné tradície britskej kráľovskej rodiny
Britská kráľovská rodina má dlhú históriu dodržiavania vianočných zvykov, ktoré v priebehu desaťročí formovali generácie panovníkov. Tieto tradície zahŕňajú nielen verejné vystúpenia, ale aj intímne rodinné rituály, ktoré sa odohrávajú za stenami palácov.
Adventné zvyky a prípravy
Rovnako ako vo väčšine kresťanského sveta, anglické Vianoce začínajú obdobím adventu, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Adventný kalendár, ktorý sa v Anglicku stal veľmi populárnym, je spôsobom, ako každý deň odpočítavať dni do Vianoc. Začína sa 1. decembra a má 24 okienok, pričom za každým sa ukrýva malý darček, čokoláda alebo obrázok. Tento zvyk, pôvodne nemecký, bol v Anglicku prijatý už v polovici 20. storočia. Ďalším adventným symbolom je adventný veniec (Advent Wreath), podobne ako v iných krajinách. Tento kruhový veniec, často vyrobený z ihličnatých vetvičiek a ozdobený sviečkami, symbolizuje príchod Krista. Etnologička Katarína Nádaská vysvetľuje, že adventný kalendár súvisí s adventným vencom, ktorý tiež pochádza z nemeckých krajín.
Vianočné pohľadnice kráľovnej
Kráľovná Alžbeta II. začínala s prípravami na Vianoce s poriadnym predstihom. Vianočné pohľadnice určené pre hlavy štátov a významných politikov podpisovala už v lete. Niet sa čomu čudovať, že začínala tak skoro, keďže musela posielať okolo osemsto pohľadníc. Okrem oficiálnych vianočných pohľadníc podpisovala aj tie pre rodinu a priateľov. Každoročne posielala približne 750 vianočných pohľadníc rodine, priateľom, členom kráľovskej domácnosti a britským vládnym predstaviteľom. Zaujímavosťou je, že kým na tie formálne sa podpisovala Elizabeth R (R ako Regina), na pohľadnice pre svojich najbližších písala prezývku z detstva Lilibeth. William a Kate už tradične vydávajú novú rodinnú fotku, ktorú fanúšikovia pred Vianocami očakávajú.
Etnologička Nádaská uvádza, že vianočné pohľadnice vznikli úplne náhodou v Anglicku koncom 19. storočia. Jeden maliar chcel pozdraviť svojho kamaráta, tak mu namaľoval obrázok s vianočnou tematikou a na druhú stranu kartičky napísal prianie. Ani nie o sto rokov vianočné pohľadnice dobyli celý svet, bol to veľký hit. Tie prvé boli nádherné, ručne maľované, postupom času, ako sa rozvíjala fotografia, boli aj rôzne iné námety - cirkevné, biblické, svetské.
Vianočné stromčeky v kráľovskej rodine
Vianočné stromčeky majú v Anglicku svoje zvláštne miesto. Tento zvyk priniesol do krajiny princ Albert, manžel kráľovnej Viktórie, ktorý bol nemeckého pôvodu. Členovia rodiny, vrátane kráľovniných pravnúčat, pomáhajú dozdobiť stromček na Štedrý večer. Kráľovská rodina má v jedálni veľký vianočný stromček a veľký strieborný umelý stromček, ktorý má svoju tradíciu už viac ako 30 rokov, ako povedal bývalý šéfkuchár kráľovnej Darren McGrady. Deti ozdobujú veľkú umelú striebornú jedličku. Druhý vianočný stromček - živá jedlička - je vyzdobená omnoho skromnejšie ako symbol Vianoc v Buckinghamskom paláci.
Vianočné stromčeky sú zvyčajne ozdobené svetielkami, pozlátenými guľami, mašľami a tradičnými ozdobami, často vrátane hviezdy na vrchole, ktorá symbolizuje betlehemskú hviezdu. Anglické domy sú počas Vianoc nádherne vyzdobené. Kráľovská rodina pravidelne trávi sviatky v Sandringhamskom paláci, ktorý sa nachádza 160 kilometrov severne od Londýna. Členovia rodiny tam cestujú vlakom, kráľovná prichádzala do Sandringhamu pár dní pred Vianocami. Sama panovníčka sa osobne angažovala pri výzdobe aj vyberaní darčekov. Postupne zaviedli vianočné tradície, ktoré od nich vďaka článkom a obrázkami v časopisoch prevzali v malom aj anglické domácnosti. Navyše otvorili vyzdobený Windsor verejnosti, a tak sa obyčajní ľudia mohli nadýchať kráľovskej vianočnej atmosféry.
Štedrý deň a Vianočný deň
Hoci Štedrý deň (Christmas Eve) nie je v Anglicku takým slávnostným dňom ako v iných krajinách, pre mnohé rodiny je to večer, kedy sa uskutočňuje posledná fáza príprav na Vianoce. Domácnosti dokončujú výzdobu, pripravujú jedlá a zabalujú darčeky. K ďalším zvykom v Anglicku patrí návšteva polnočnej omše (Midnight Mass), ktorá sa koná vo väčšine kostolov po celej krajine.
Členovia kráľovskej rodiny píšu list pre Father Christmas alebo Otca Vianoc, čo je obdoba amerického Santu Clausa. Oproti väčšine Britov, ktorí k stromčeku bežia 25. decembra ráno, si kráľovská rodina vymieňa darčeky na počesť nemeckých predkov rovnako ako my 24. decembra večer. Väčšinou sa tak deje po slávnostnej večeri a podáva sa pri tom čaj. Štedrý večer nebýva ničím netradičný. Členovia rodiny sa oblečú do slávnostných odevov, pričom muži majú smokingy a ženy večerné róby. Nechýba chutná večera a miešané nápoje, ktoré sú kráľovskou špecialitou. Obľúbeným nápojom kráľovnej bol koktail Zaza, ktorý obsahuje francúzske aperitívne víno a džin.
25. december je hlavným dňom vianočných osláv v Anglicku. Christmas Day je plný radosti, stretnutí s rodinou, obdarovávania a samozrejme tradičných vianočných jedál. Pre väčšinu domácností začína deň otváraním darčekov, ktoré priniesol Santa Claus. Prvý sviatok vianočný pozostáva z dvoch svätých omší, pričom jedna z nich je súkromná a na druhej sa môžu zúčastniť aj iní, no vopred vybraní ľudia. Po návšteve kostola nasleduje spoločný obed, k stolu môže zasadnúť 24 dospelých spoločne s deťmi.
Vianočný obed je jednou z najdôležitejších tradícií anglických Vianoc. Podáva sa okolo poludnia a v centre pozornosti je obvykle pečený moriak (roast turkey) so zemiakmi, zeleninou, brusnicovou omáčkou a omáčkou z výpeku (gravy). K vianočnému obedu sa často podáva plnenie (stuffing), pečené zemiaky, Brussels sprouts (ružičkový kel), mrkva a ďalšie sezónne pochúťky. Po hlavnom jedle nasleduje dezert v podobe tradičného vianočného pudingu (Christmas pudding), ktorý je často zapálený pri servírovaní, čo dodáva jedlu slávnostný efekt.
Neoddeliteľnou súčasťou anglických Vianoc sú vianočné crackery (Christmas crackers), ktoré sú položené na stole počas vianočného obeda. Tieto ozdobné rúrky, ktoré sú naplnené malým darčekom, papierovou korunkou a vtipom, sú navrhnuté tak, aby sa roztrhli a vydali zvuk ako malý výbuch. Kráľovský vianočný prejav (Queen’s/King’s Christmas Speech) je jednou z najdôležitejších tradícií anglických Vianoc. Tento prejav sa datuje od roku 1932, keď kráľ Juraj V. predniesol svoje prvé vianočné posolstvo cez rádio. V dnešnej dobe sa kráľovský prejav vysiela na Štedrý deň alebo na Vianočný deň a zameriava sa na aktuálne témy a povzbudenie pre obyvateľov.
Druhý sviatok vianočný, Boxing Day (26. december), je v Anglicku tiež dôležitým dňom. Pôvodne bol venovaný služobníctvu, ktoré dostávalo „vianočné balíčky“ od svojich pánov. Dnes je Boxing Day predovšetkým dňom odpočinku, nakupovania a návštev príbuzných a priateľov.
Jedinečné kráľovské zvyky
Rodina sa vo veľkom počte zvykla stretávať v anglickom Sandringham House v Norfolku. Kráľovná spolu s princom Philipom zvykli na Vianoce pricestovať vlakom, aby ukázali ľuďom, že sú takí, ako všetci ostatní. Kráľovská rodina si vymieňa darčeky na Štedrý večer po popoludňajšom čaji. Kráľovná tiež osobne rozdávala darčeky členom svojej kráľovskej domácnosti v Buckinghamskom paláci a na hrade Windsor. Navyše dávala svojmu personálu vianočné pudingy! Na druhý deň, 25. decembra sa rodina prebúdza a pri nohách postele ich čakajú pančuchy naplnené drobnými darčekmi a ovocím.
Zatiaľ čo kráľovná každý rok oznamovala, že je čas, aby ženy z rodiny išli spať o 22:00, po večeri si muži tradične vychutnávali brandy - ide o zvyk, ktorý dodržiavali s princom Philipom. Rodina chodí každý rok na Vianoce do kostola svätej Márie Magdalény. Ráno 25. decembra rodina jedáva tradičné anglické raňajky, ktoré zvyčajne pozostávajú zo slaniny, párkov a vajec. Po kostole si rodina pochutnáva na hlavnom jedle, na vianočnom obede. Zaujímavým zvykom je, že členovia rodiny sa vážia pred a po vianočnom obede. Tradíciu začal Henrich VII.
Kráľovská rodina sa počas Štedrého dňa drží jedinečných tradícií, ktoré sú pre mnohých ľudí pôsobivé a možno aj bizarné. Tieto zvyky často prekračujú bežné rodinné oslavy a zahŕňajú napríklad výmenu zábavných darčekov. „Darčeky majú ľudí rozosmiať, nie byť drahé,“ vysvetlila odborníčka na protokol. Počas Vianoc majú teda pravidlo, že každý člen rodiny musí dostať jeden vtipný alebo veselý darček. Zo zásady ide iba o drobnosť, ktorá vyčarí úsmev na tvári. Medzi obľúbené vianočné darčeky patrila napríklad súprava "Grow Your Own Girlfriend" (Nechaj si narásť svoju vlastnú priateľku), kožená záchodová doska alebo pár papúč s podobizňou kráľovnej.
História a vývoj vianočného stromčeka
Vianočný stromček je dnes pevnou súčasťou Vianoc a je takmer nepredstaviteľné oslavovať ich bez neho. Hoci ho považujeme za neodmysliteľný symbol sviatkov, jeho história a cesta k dnešnej podobe je dlhá a zaujímavá.
Pôvod a šírenie tradície
História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka, konkrétne z Brém, kde stál v adventnom období v cechu. Predpokladá sa, že vianočný stromček mohol pochádzať aj z Alsaska a okolitých oblastí. Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti je v brémskej kronike z roku 1570. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia.
Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí sa odčlenili od majoritného kresťanstva. Protestant Martin Luther sa raz prechádzal v zasneženom lese a krása malých stromčekov ho natoľko uchvátila, že sa rozhodol postaviť svojej rodine na Vianoce stromček.
Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský - siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Germánske kmene vraj kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Cirkev sa dlho bránila tomuto „nekresťanskému“ zvyku. Až od polovice 20. storočia bolo dovolené stavať vianočné stromčeky v kostoloch. V roku 1982 priniesol pápež Ján Pavol II. vianočný stromček prvýkrát do Vatikánu.
V 18. a 19. storočí sa vianočný stromček rozšíril aj do iných štátov. Najprv sa ujal v mestách, neskôr na vidieku. Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. V 19. storočí sa výraznejšie rozšíril takmer do všetkých kresťanských štátov sveta. Vianočný stromček sa spomína už v knihe „Utrpenie mladého Werthera“ od Goetheho z roku 1774. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdaňsku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme. Harvardský profesor s nemeckými koreňmi si v roku 1832 postavil vianočný stromček vo svojej obývačke a preniesol tak tento zvyk do Severnej Ameriky.
História vianočného stromčeka
Zdobenie a dekorácie
Pôvodné vianočné stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. Stromček sa najprv nezdobil sviečkami. Spočiatku sa stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Zdobil sa perníkmi, domácim pečivom, sušeným ovocím či podomácky vyrobenými ozdobami z papiera, figúrkami zo slamy a z kukuričného šúpolia. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby a sviečky. V ľudovom prostredí sa dávalo na stromček vždy to, čo mali ľudia po ruke. Buď to boli živé jabĺčka, orechy, alebo potom sa ako sladkosť vo veľkej miere používalo sušené ovocie, ako jablká, slivky a hrušky. Časť z úrody ovocia si ľudia vysušili už počas jesene a zimy a časť z toho sa použilo ako ozdoby na stromček. Neskôr to boli medovníčky a doma vyrábané a balené salónky.
Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo pred 140 rokmi v USA. Dva dni pred Štedrým dňom, teda 22. decembra 1882, ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr s najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. V polovici 19. storočia sa začali vyrábať ručne fúkané sklenené gule ako dekorácia na stromček. Ozdoby na stromček však boli stále drahé a zostali vyhradené pre vyššie vrstvy. Obyčajní občania používali ovocie alebo orechy či vlastnoručne upečené sušienky. To sa zmenilo, keď sa vianočné gule počas industrializácie začali vyrábať hromadne a zrazu boli dostupné pre všetkých.
Začiatkom 20. storočia sa už na trhu objavili ozdoby na stromček v rôznych tvaroch. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí ako motiváciu pre deti za dodržiavanie pôstu. Začiatkom 20. storočia sa pod stromčekom začali objavovať aj darčeky pre členov rodiny. V súčasnosti sa vianočný stromček ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov, čo je 6. január.
Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Etnologička Katarína Nádaská uvádza, že prvé umelé stromčeky v Európe vyzerali komicky a neboli ani veľmi esteticky príťažlivé, avšak postupne sa skvalitnili a dnes si ľudia môžu vyberať.
Vianočný stromček na Slovensku
Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Etnologička Nádaská hovorí, že na slovenskom vidieku vianočný stromček prišiel až v 30. rokoch 20. storočia. Dovtedy bol symbolom Vianoc betlehem, ktorý je veľmi starý.
Pred vianočným stromčekom sa na Slovensku (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) do polovice 20. storočia zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop, slamený stromček a podobne. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu. Pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. To však súviselo skôr s poverami vo vidieckom prostredí, kam vianočný stromček prenikol až neskôr.
Etnologička Nádaská opísala históriu vianočných stromčekov na našom území: "Boli to maličké vrcholčeky stromčekov, ktoré boli odťaté z veľkého stromu, a tie viseli z hrady na motúziku nad štedrovečerným stolom a v miestnosti bol umiestnený aj betlehem." Kedysi stromčeky viseli zo stropu, pretože ľudia nemali príliš veľa miesta, a takto nikomu nezavadzal. Miestnosť, v ktorej bol stromček umiestnený, bola tou hlavnou, a teda bola zároveň kuchyňou, jedálňou aj obývačkou. U mešťanov, kde boli veľké salóny, tam boli stromčeky umiestnené normálne. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia.
Vianočné tradície v iných kráľovských rodinách
Vianočné zvyky sa líšia nielen medzi bežnými rodinami, ale aj medzi kráľovskými rodinami rôznych krajín. Tu je prehľad niektorých zaujímavých tradícií:
| Krajina | Tradície |
|---|---|
| Dánsko | Ozdobený živý smrek, husacia, kačacia alebo bravčová pečienka s kapustou, pivný a pšeničný chlieb, ryžový nákyp s mandľami, spoločný tanec rodiny okolo vianočného stromčeka. Darčeky musia byť vtipné a poukazovať na zlozvyky obdarovaného. |
| Nórsko | Vianoce sú prísne súkromnou záležitosťou. Čaká sa na korunného princa Haakona a manželku Mette-Marit. Od roku 1947 niekto z vladárskej rodiny dohliada na dopravu a vztýčenie nórskej jedličky v centre Londýna ako vďaku za spoločný boj proti fašizmu. |
| Belgicko | Vianoce sú bežným pracovným dňom, za vianočný stôl si všetci sadajú až 25. decembra. |
Vianoce britskej kráľovskej rodiny sú zahalené noblesou, tradíciami a prísnymi pravidlami. No za stenami Sandringhamu sa odohrávajú zvyky, ktoré by ste u Windsorov možno vôbec nečakali - od váženia hostí až po humorné darčeky. Keď si predstavíme Vianoce britskej kráľovskej rodiny, vidíme dokonalý stromček, krištáľové lustre, uniformy a presne dodržiavaný protokol. Realita je však oveľa pestrejšia a miestami až úsmevná.
Tipy na zdobenie vianočného stromčeka
Každý rok sa opakuje otázka: Máme vytiahnuť staré ozdoby z pivnice, alebo radšej kúpiť nové? Odporúča sa kombinácia. Obchody predpokladajú, že spotrebitelia majú základné zásoby gúľ, hviezd a sviečok, ktoré na stromčeku radi vidia opakovane. Preto je ťažisko v regáloch na doplnkových prvkoch.
Tieto Vianoce opäť stavte na klasiku. Stromček sa často zdobí červenou, zelenou a zlatou farbou. Sú to farby, ktoré v obývačke vykúzlia vianočnú náladu. Červená a zlatá symbolizujú teplo a harmóniu. Naopak, pri zelenej farbe je potrebná opatrnosť, keďže gule v tomto odtieni nemusia príliš vyniknúť od samotného vianočného stromčeka. Pri správnej kombinácii však aj zelené odtiene pôsobia harmonicky.
Od prílišného množstva ozdôb na stromčeku sa v každom prípade odporúča upustiť. Preplnené stromčeky pôsobia neusporiadane a pohlcujú svetlo zo svetielok. A kto má rád obzvlášť náladové osvetlenie, urobí dobre, ak svetelné reťaze nezavesí len na konce vetiev, ale ich omotá ďalej vo vnútri okolo kmeňa. Takto vznikne mäkké, slávnostné svetlo.