Význam Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých
Sviatok všetkých svätých, ktorý pripadá na 1. novembra, a nasledujúci deň Pamiatka všetkých zosnulých (dušičky), sú dni, kedy si pripomíname tých, ktorí dosiahli svätosť, aj našich zosnulých blízkych. Tieto dni sú spojené s mnohými tradíciami a hlbokými myšlienkami o živote, viere a svätosti.
Pečivo a ľudové tradície spojené s dušičkami
Na sviatok Všetkých svätých sa tradične piekol špeciálny druh pečiva - žemle v tvare „hnátov“, ktoré boli položené krížom. Tieto sa nazývali „kosti svätých“. Na Pamiatku všetkých zosnulých sa piekol iný druh pečiva, známeho ako „dušičky“. Bolo to štvorhranné pečivo pripravené z mlieka, plnené džemom alebo makom. Týmto pečivom sa obdarúvali žobráci a chudobní ľudia pri kostoloch a cintorínoch.
Podľa ľudovej tradície v predvečer dušičiek vystupujú duše zomrelých z očistca, kde sa očisťujú od hriechov. V tento večer hospodári často napĺňali lampy maslom namiesto oleja, aby si duše mohli natrieť popáleniny z očistca a ochladiť sa.
Kedysi bol známy zvyk, ktorý dnes už nevidíme. Našli by sme ho ešte v 19. storočí, išlo o pečenie dušičkového pečiva. Piekli sa špeciálny dušičkový chlieb alebo dušičkové pečivo, napríklad v tvare lebiek s prekríženými hnátmi. Išlo o neplnené koláčiky z kysnutého cesta potretého medom.
Gazdiné tiež v minulosti piekli dva druhy pečiva - z bielej múky pre seba a z tmavej, podradnejšej, pre čeľaď. Rovnako sa celkom vytratil starý zvyk, ktorý kedysi naši predkovia dodržiavali a to, že jedlo nosili zomrelým priamo na cintoríny a tiež im tam nosili aj varené vajíčka.
Na Sviatok Všetkých svätých, známy aj ako Dušičky, sa tradične spomína na našich blízkych a pripravujú sa špeciálne jedlá a sladkosti, ktoré sa často spájajú s týmto sviatkom.
Tradičné slovenské dušičkové pečivo
Toto pečivo patrí medzi najznámejšie sladkosti na sviatok Všetkých svätých. Pečie sa z jednoduchých ingrediencií, ale vyniká jemnou chuťou a príjemnou vôňou.
Ingrediencie:
- 500 g hladkej múky
- 200 g práškového cukru
- 250 g masla
- 3 žĺtky
- 1 vanilkový cukor
- Strúhaná kôra z 1 citróna
- Štipka soli
Postup prípravy:
Zmiešajte múku, cukor, maslo, žĺtky, vanilkový cukor a štipku soli. Pridajte citrónovú kôru pre jemnú citrusovú chuť. Vypracujte cesto, zabaľte do fólie a nechajte aspoň 30 minút odpočívať v chladničke. Vyvaľkajte cesto na hrúbku asi 5 mm a vykrajujte tvary, ktoré vám pripomínajú sviatočnú atmosféru. Pečte pri 180 °C približne 10-12 minút, kým okraje jemne nezozlatnú.
Tip redakcie: Posypte pečivo práškovým cukrom alebo polejte čokoládovou polevou.
Dušičkové kostičky (Rakúsko)
V Rakúsku je bežné pripravovať na Dušičky tzv. "kostičky" - sušienky, ktoré symbolizujú pripomenutie tých, ktorí už nie sú medzi nami. Ich mierne sladká chuť a jemná textúra sú ideálne k sviatočnej atmosfére.
Ingrediencie:
- 200 g hladkej múky
- 100 g cukru
- 150 g masla
- 1 vajce
- 50 g jemne nasekaných orechov (vlašské alebo lieskové)
- 1 lyžička škorice
Postup prípravy:
Vymiešajte maslo s cukrom do nadýchanej peny.
Karamelové jablká s orechami
Jablká na špajli obalené karamelom a orechmi sú ideálnym sviatočným dezertom, ktorý je jednoduchý a pôsobivý. Tento dezert je populárny na jeseň a pridá sviatočný nádych každej oslave.
Ingrediencie:
- 4 veľké jablká
- 200 g karameliek alebo karamelového cukru
- 50 ml smotany na varenie
- 100 g drvených orechov (napríklad pekanové, vlašské)
- Drevené špajle
Postup prípravy:
Jablká umyte, osušte a napichnite na špajle. V hrnci rozohrejte karamelky so smotanou, kým nevznikne hladká hmota. Jablká obaľujte v karamele, následne ich rýchlo obaľte v orechoch a nechajte stuhnúť na plechu s papierom na pečenie.
Tieto recepty na sviatok Všetkých svätých vám pomôžu pripraviť jedlá, ktoré si môžete vychutnať s rodinou, pri spomienke na vašich blízkych. Či už sa rozhodnete pre tradičné pečivo alebo vyskúšate moderné dezerty ako cheesecake, tieto sladkosti dodajú vášmu sviatočnému stolu výnimočnú atmosféru.
História a pôvod sviatkov
PREŠOV - Sviatky, ktoré ľudovo voláme Dušičky, sú vlastne dva. 1. novembra slávime Všetkých svätých a 2. novembra Pamiatku zosnulých. Ich korene siahajú vo východnej cirkvi už do 4. storočia, kde sa slávila spomienka na všetkých tých, ktorí položili svoj život za vieru. Išlo o prvomučeníkov. V západnej cirkvi sa začína sláviť spomienka na všetkých svätých od 7. storočia.
Prvým impulzom pre oslavu týchto sviatkov bol príbeh z antického sveta. Rimania, ktorí vyznávali viacerých bohov, nechali postaviť chrám - Panteón. Bol vystavaný približne v roku 25 pred Kristom za vlády cisára Oktaviána Augusta. Najprv bol zasvätený všetkým známym aj neznámym bohom. Zaujímavá je architektúra chrámu, ktorý, mimochodom, stále stojí. Je okrúhly, nemá okná, nemá piliere, nemá stĺpy, hore v streche je urobený špeciálny okulus, ktorým sa dostáva svetlo. Voda, ktorá naprší dovnútra, keďže to nie je zasklené, je odvádzaná dômyselnou kanalizáciou zabudovanou do podlahy. Po prijatí kresťanstva vtedajší pápež Bonifác IV. tento Panteón, posledný pohanský chrám, ktorý bol ponechaný ako kultúrna pamiatka, vysvätil na kresťanský chrám. Sochy pôvodných božstiev z neho boli vynesené a do jeho vnútra boli poukladané telesné pozostatky prvých mučeníkov. Tieto relikvie svätých mučeníkov boli uložené v zdobených skrinkách a uložené do chrámu. Následne pápež Gregor III. v roku 731 zaviedol tento sviatok - 1. V roku 844 už bolo slávenie toho sviatku rozšírené na celú cirkev a je to tak dodnes.
2. novembra slávime pamiatku Všetkých verných zosnulých. S týmto sviatkom sa spája zaujímavý príbeh. V roku 998 bol opát svätý Odilo najvyšší predstaviteľ francúzskych benediktínov a mal taký zvyk, že vždy 2. novembra podvečer zazneli zvony a začal sláviť omšu. Najprv za zosnulých členov z rádu benediktínov. Tento zvyk sa páčil aj iným reholiam, ale aj laickým veriacim a od 15. storočia sa rozšíril. Už od 13. storočia sa neoficiálne začali slúžiť omše za veriacich zosnulých. V 15. storočí začal rád dominikánov slúžiť tri omše. Nielen za zosnulých zo svojho rádu, ale aj za verejnosť. Od roku 1915 pápež Benedikt XV. dovolil slúžiť omše všetkým kňazom.
Na Slovensku má úcta k mŕtvym veľmi silnú tradíciu a jej korene nachádzame už v pohanských časoch. Ľudia navštevujú cintoríny, na hroby kladú vence, či kvety a pália sviece. Tento zvyk má pôvod v keltskej tradícii - sviatku Samhaim, ktorý sa slávil v deň keltského Nového roka, čo pripadalo na 1. november. Kresťanstvo tento obyčaj prebralo a dalo mu nový obsah v podobe Sviatku Všetkých svätých (1. november) a následných Dušičiek - Pamiatky zosnulých (2. november).
Podľa keltskej tradície sa v tú noc prelínajú svety mŕtvych a živých. Kelti zapaľovali oheň, aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, aby sa mohli zohriať a stráviť noc s pozostalými. Dnes nadobúda svetlo sviece symbol života. Počas samhainskej noci Kelti pálili figuríny ako symbol choroby.
Ďalšia legenda hovorí, že v predvečer dušičiek vystupujú duše zomretých z očistca. Lampy sa namiesto olejom plnili maslom, aby si ho duše mohli vziať a potrieť ním rany, ktoré v očistci utŕžili. Verilo sa, že s ranným zvonením kostolných zvonov sa duše vracali späť do očistca. Pred vplyvom kresťanstva sa však verilo, že v danú noc mohli duše navštíviť náš svet až na 48 hodín.
Na Sviatok všetkých svätých sa v minulosti viazalo viacero tradícií, piekol pečivo - žemle v tvare hnátov, položených krížom, ktorým sa hovorilo kosti svätých. Na pamiatku zosnulých robili zase koláč, rozrobený z mlieka v tvare štvorca, ktorý sa plnil džemom alebo makom, ktorému sa hovorilo dušičky. Týmto pečivom boli obdarovaní žobráci a chudobní ľudia, postávajúci pri kostole alebo cintoríne.
V dnešnej ére sa tieto sviatky oslavujú u nás a aj v susedných krajinách veľmi podobným spôsobom. V týchto dňoch prichádzame na cintoríny, navštevujeme hroby našich blízkych a zapaľujeme sviečky. Na hroby prinášame kahance, vence alebo kvety. Ak nemôžeme navštíviť hrob nejakého blízkeho, tak aspoň zapaľujeme sviečky pri centrálnom kríži, prípadne aj doma vo večerných hodinách.
Sviatok Všetkých svätých je predovšetkým sviatkom katolíckej cirkvi. Na Dušičky, čo je druhý deň, sa v katolíckych kostoloch konajú zádušné omše za mŕtvych. Rituálne obrady konané počas tohto dňa sú známe u viacerých náboženstiev sveta, ale zádušné omše sú charakteristické len pre katolícku cirkev. Tento deň sa u katolíkov považuje za deň spomienky na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť alebo sú vo fáze očisťovania a prípravy prechodu z očistca do neba. Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti a nie strachu. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom Slávnosti všetkých svätých.
Začiatkom 20. storočia sa hlavne vo vidieckom prostredí rozšírila tradícia pálenia sviečok. Vence a kvetinová výzdoba pribudli až oveľa neskôr. Na Slovensku sa začali dodržiavať aj určité rituály, napríklad na Orave a Liptove nechávali cez noc z 1. na 2. novembra na stole časť večere, pridali i chlieb a maslo, zámožnejší aj pálenku ako jedlo pre „dušičky“. Niektorí položili na stôl i nôž, aby si duše mohli z pečiva odkrojiť. Tradovalo sa, že ak by v tú noc zomrelí na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu. Ďalším zvykom bolo rozdávanie jedla chudobným s prosbou o ich modlitby za pokoj duše. Najčastejšie sa rozdával čerstvo upečený chlieb alebo menšie bochníčky.
Cesty k svätosti: Citáty a myšlienky
Svätosť nie je len pre výnimočných jednotlivcov, ale je cieľom pre každého. Ako hovorí jeden z citátov, Boh nechce, aby sme boli len dobrí, ale celkom a celkom svätí. Táto svätosť sa však nedosahuje robením mimoriadnych vecí, ale skôr obyčajnou, riadnou činnosťou. Mimoriadny musí byť iba spôsob, akým túto činnosť vykonávame.
Myšlienka svätosti bez viery v Boha je tiež predmetom úvah. Jeden z citátov poukazuje na to, že existuje otázka, či sa človek môže stať svätým bez Boha. Iný názor zasa vyjadruje solidaritu s porazenými skôr než so svätými, s priznaním si absencie vlohy pre hrdinstvo a svätosť.
Hlboké pochopenie postojov a zmien v živote je tiež súčasťou cesty k poznaniu. Niekedy môžeme lepšie pochopiť protichodné postoje a nečakané zmeny v živote ľudí, ktoré prekvapujú aj ich najbližších.
Citáty o svätosti a živote:
- „Boh nechce, aby sme boli jednoducho iba dobrí; chce, aby sme boli celkom a celkom svätí. Ale chce, aby sme tú svätosť dosiahli nie robením mimoriadnych vecí, ale skôr obyčajnou, riadnou činnosťou. Mimoriadny musí byť iba spôsob, akým to robíme.“
- „Skrátka a dobre, rád by som vedel, ako sa človek stane svätým,“ povedal Tarrou jednoducho.
- „Ale vy predsa neveríte v Boha!“
- „No práve. Jediný konkrétny problém, aký dnes poznám, je či sa môže človek stať svätcom bez Boha.“
- „Myslím, že nemám vlohy pre hrdinstvo a svätosť.“
Múdrosť svätých: Citáty pre inšpiráciu
Mnoho svätých a mysliteľov zanechalo odkaz plný múdrosti, ktorá môže viesť a inšpirovať na našej vlastnej životnej ceste. Tieto slová pokrývajú široké spektrum tém, od trpezlivosti a pokory až po lásku a vieru.
Citáty o trpezlivosti, pokore a sebazdokonaľovaní:
- „Majte trpezlivosť so všetkým, ale najviac majte trpezlivosť so sebou samým. Nestrácajte odvahu, keď premýšľate nad svojimi nedokonalosťami, ale čím skôr sa odhodlajte ich napraviť. Táto úloha prichádza s každým nový dňom.“
- „Najväčšou dokonalosťou človeka je spoznávať svoje nedokonalosti.“
- „K ostatným milý, k sebe prísny.“
Citáty o láske a skutkoch:
- „Miluj a potom môžeš konať, čo chceš.“
- „Veľká láska dokáže malé veci premieňať na veľké. Iba láska dáva našim skutkom hodnotu.“
- „Láska nesmie spočívať v citoch, ale musí sa prejavovať v skutkoch.“
- „Nedá sa milovať bez toho, aby ste zároveň aj netrpeli.“
Citáty o viere a odhodlaní:
- „Ten, kto verí v seba, je stratený. Ten, kto verí v Boha, dokáže všetko.“
- „Začnite nevyhnutným. Potom urobte, čo je vo vašich silách. Zrazu robíte niečo, čo ste pokladali za nemožné.“
- „Vyzbrojte sa modlitbou, nie mečom. Odejte sa do pokory, nie do vycibrených šiat.“
Citáty o pokušení a sile vôle:
- „Pokušenie je nevyhnutné, aby sme si uvedomili, že nie sme ničím.“
- „Človek, ktorý dokáže ovládať svoje vášne, je pánom svojho sveta. Buď svojim vášňam porúčame, alebo ony vládnu nám. Buďte radšej kladivom ako nákovou.“
- „Cnosti sú ničím bez pokušení, tak ako bez protivníka nie je konflikt, a žiadne víťazstvo bez boja.“
Citáty o modlitbe a duši:
- „Človek bez modlitby je ako zviera, ktoré nepoužíva rozum.“
- „Modlitba je kyslíkom pre dušu.“
- „Kristus vedľa mňa, Kristus predo mnou, Kristus za mnou, Kristus vo mne, Kristus podo mnou, Kristus nado mnou.“
Citáty o spoločnosti a morálke:
- „Chaos v spoločnosti je výsledkom neporiadku v rodinách.“
- „Stráňte sa zlej spoločnosti ako uštipnutia jedovatým hadom. Ak bude prebývať v dobrej spoločnosti, uisťujem vás, že sa jedného dňa budete radovať v nebi. Ak sa budete držať tých zlých, aj vy sa stanete zlým, a bude vám hroziť, že stratíte aj svoju dušu.“
- „Nie sú to hriešnici, ale skazení, ktorí by mali zúfať; nie je to závažnosť zločinu, ale opovrhnutie Bohom, ktoré ničí niečiu nádej.“
Citáty o utrpení a odmenách:
- „Ak nejaká cesta zaručene vedie do večného Kráľovstva nebeského, tak je to určite utrpenie, ktoré trpezlivo znášame.“
- „Ak vám bolo dané vidieť odmeny v druhom svete za vaše dobré činy, vaše myslenie, pamäť a vôľa by bola plná dobrých činov, bez ohľadu na nebezpečenstvo či únavu.“
Citáty o skromnosti a cieľavedomosti:
- „Túžite dosiahnuť veľké veci? Tak začnite s malými.“
- „Aby umelec namaľoval tie najväčšie diela, musí použiť malý štetec.“
Citáty o dobrom a ľahostajnosti:
- „Nikdy nezmeškajte príležitosť urobiť niečo dobré.“
- „Nenechajte ubehnúť dňa, aby ste neurobili niečo dobré.“
- „Najväčším jedom našich dní je ľahostajnosť.“
Citáty o pokoji a spokojnosti:
- „Kto okrem Boha vám vie dať pokoj? Bol svet schopný uspokojiť vaše srdce?“
- „Niet ťažkostí. Prichádzajú len k tým, ktorí sa príliš obávajú, čo bude zajtra.“
- „Kde je láska, tam niet starostí. A ak predsa sú, prijímajú sa s láskou.“
Citáty o darovaní a obetavosti:
- „Darujte čokoľvek tomu, kto je v núdzi, akokoľvek málo by sa vám to zdalo, pretože to nie je málo pre toho, kto nemá nič. Ani v očiach Božích to nie je málo, ak ste dali to, čo ste mohli.“
Citáty o vnútornom živote a nebesiach:
- „Kráčajte nohami po zemi, ale svojím srdcom prebývajte v nebi.“
Citáty o prírode a zázrakoch:
- „Zázraky nie sú proti prírode, naopak, sú len niečím, čo sme o prírode ešte nezistili.“
Citáty o politike a evanjeliu:
- „Svet by mal mier, stačilo by len len aby politici dodržiavali evanjelium.“
Citáty o znesiteľnosti a vzťahoch:
- „Naša dokonalosť spočíva z veľkej časti v tom, ako dokážeme navzájom znášať svoje nedokonalosti.“
- „Nikto sa nevylieči tým, že poraní druhého.“
Citáty o cieľavedomosti a uskutočnení:
- „Činy hovoria hlasnejšie ako slová, nechajte svoje slová učiť, a činy hovoriť.“
Hlbšie zamyslenie nad bezbožnosťou
V jednom z citátov sa objavuje silná myšlienka o hrozbe, ktorú predstavuje neobrácená duša pre stvorenie. Obrazne sa hovorí, že jedlo by mohlo povedať, aby nebolo živené pre zneuctenie Boha, vzduch by odmietol poskytovať dych na rúhanie a zvieratá by nechceli niesť bezbožné zámery. Tieto obrazy zdôrazňujú závažnosť bezbožného života, ktorý zaťažuje celé stvorenie a vzdoruje Bohu.
„Vytniž jej. Prečo i tú zem darmo kazí?“ (Lukáš 13:7). Táto biblická citácia podčiarkuje myšlienku, že bezbožný človek je ako neúrodný strom, ktorý len zaberá miesto a zdroje zeme.
Zvyky vo svete
Prelom októbra a novembra je údajne čas, kedy sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych. U nás oslavujeme sviatok Všetkých svätých a Dušičky a zosnulých si pripomínajú aj inde vo svete.
Francúzsko:
Trávia 1. november podobne ako my, väčšina ľudí prichádza na cintorín uctiť si pamiatku zosnulých.
Nemecko:
Väčšina mladých si už ani nepamätá na staré zvyky a aj v Nemecku čoraz viac dominuje americká verzia osláv.
Belgicko:
Belgičania veria, že ak vám v Sviatok všetkých svätých skríži cestu alebo vojde do vášho príbytku čierna mačka, prinesie vám to nešťastie.
Taliansko:
Tradície v Taliansku sa v jednotlivých regiónov líšia. Na Sicílii veria, že počas onej magickej noci prinášajú nebohí sladkosti deťom, ktoré počas roka poslúchali.
Írsko:
Na obed by sa mali podávať varené zemiaky s kučeravým kelom a surovou cibuľou.
Španielsko:
Mnoho rodín (najmä starší ľudia) ide na cintorín spomínať na svojich zosnulých.
Škandinávia:
Na rozdiel od Slovenska tu však tento sviatok vždy pripadá na prvú sobotu medzi 31. októbrom a 6. novembrom.
USA, Kanada, Austrália:
V posledný októbrový deň oslavuje Halloween.
Mexiko:
Nikde na svete si zosnulých nepripomínajú veľkolepejšie ako v Mexiku, kde sa kresťanská tradícia spojila so zvykmi starých Indiánov.
Čína:
Celý 7. lunárny mesiac je tzv. Sviatok všetkých svätých sa traduje od 4. storočia a je venovaný pamiatke mŕtvych. Navštevujú sa hroby príbuzných a venuje sa pozornosť ich výzdobe. Pozostalí zapaľujú sviece, kladú vence a kvety na hroby a v tichosti sa pomodli za spásu duší. Modlitba vraj pomáha dušičkám očistiť sa od hriechov.
Halloween a jeho pôvod
Halloeween. Ako by nás mohol minúť tento moderný spôsob oslavovania mŕtvych. Jeho sila presadzovať sa v našich končinách začala niekedy po roku 1989. Dovtedy pre nás neznámy sviatok sa začal aj v našich končinách udomácňovať. Ľudia začali zdobiť tekvice, organizovať párty v strašidelných kostýmoch či súkromné večierky plné hororových prekvapení. Ani majitelia obchodov nedali na seba dlho čakať. Začali vo zvýšenej miere ponúkať tekvice, kostýmy, masky, rôzne predmety na ozdobu domov a izieb. Hallowen prenikol aj do škôl, kde deti začali zdobiť tekvice a tiež masky na rôzne zábavné podujatia.
Pôvod slova Halloween je odvodené od All Hallows’ Even alebo All Hallows’ Evening, znamenajúce Predvečer všetkých svätých (31. október). Napriek katolíckemu názvu sa tomuto sviatku pripisuje nekresťanský pôvod. Teórií je viac: niekedy sa dáva do súvislosti s rímskym sviatkom Pomony (bohyne ovocia a semien) či s Parentaliami (sviatkom zosnulých), najčastejšie však s keltským sviatkom Samhain či Samuin (vyslov ako anglické sow-in), znamenajúcim koniec leta. Bol to sviatok, ktorým sa začínali prípravy na prichádzajúce zimné, a teda aj tmavšie mesiace (sviatkom Beltane zas Kelti slávili príchod jari). Nebola to slávnosť venovaná jednému konkrétnemu božstvu, ale skôr všeobecne všetkým nadprirodzeným silám (vrátane duší zomrelých), ktoré boli, prirodzene, neviditeľné, ale v tento deň mala byť hranica medzi prirodzenom a nadprirodzenom veľmi tenká, až priepustná, alebo odborným termínom antropológa, liminálna.
Bol tento sviatok čímsi diabolským, kde stredobodom slávnosti bolo uctievanie satana? Ani náhodou. Ak to teda nebol sviatok spojený s uctievaním diabla, nie je stále pravda, že sa pri ňom vykonávali aj ľudské obete pohanským bohom? Zrejme nie. Jediné relevantné informácie o keltskom folklóre pochádzajú od rímskych autorov z 1. storočia pred n. l. (Caesar, Strabón, Diodorus Sicílsky). Problém s takouto asociáciou je však dvojaký. Po prvé, hoci spomínajú ľudské obete, ich spisy o keltských tradíciách vychádzajú z empirických pozorovaní ich sviatkov, no zároveň sa nachádzajú v polemickom kontexte, znevažujúcom keltskú „barbarskú“ kultúru. Po druhé, ani jeden z týchto autorov nespomína sviatok Samhain. O keltskom Samhaine vravia až neskoršie diela, najskôr z 10. storočia, prepísané kresťanskými mníchmi (napríklad Tochmarc Emire a Serglige Con Culainn). V staroveku (a to v oveľa väčšej miere ako dnes) bolo štandardnou rétorickou zbraňou obviniť svojho intelektuálneho či kultúrneho oponenta z rôznych druhov nekalých a nemravných praktík. Strabón napríklad vo svojom diele Geografia po opise kanibalistických a incestných praktík u Keltov úprimne poznamenáva, že nejde o žiadne hodnoverné svedectvá.
Vyrezané tekvice sa u nás objavujú nielen pred domami či v oknách, ale aj ako výzdoba obchodov či ilustrácie v letákoch. Ich no tradícia má svoj starší pôvod. Po anglicky sa označujú ako Jack-o‘-lantern (alebo Will-o’-the-wisp) a spájajú sa s írskym príbehom o Jackovi. Ten podľa folklóru prekabátil diabla, ktorého najprv dostal na strom, na ktorý následne vyrezal kríž. S diablom uzavrel dohodu, že Jackovi nikdy nevezme jeho dušu. Jacka však pre jeho skutky nemohli vziať ani do neba, a tak musel naďalej blúdiť po zemi. Aby videl na cestu, diabol mu posmešne hodil nehasnúci uhlík, ktorý si Jack vložil do vydutej repy. Tento príbeh však vznikol až v 19. storočí, a tak si nie sme istí názvoslovím pre dnešnú halloweensku tekvicu (už nie repu ako kedysi). Zvlášť pozoruhodné je, že vyduté tekvice sa používali i pri vyššie spomenutom súleningu. Dopytujúci v nich mali sviečku, ktorá symbolizovala dušu uväznenú v očistci. Dnes sa do tekvíc vyrezávajú rôzne „strašidelné“ tváre, ktoré podľa niektorých reprezentujú folklórne bytosti (impov či goblinov) alebo majú za úlohu odradiť zlých duchov. Zmena v chápaní symbolu nastala v Amerike v 19. storočí.