František Pápež: Životopis a zaujímavosti

František (lat. Franciscus), vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, SJ, je 266. pápež Katolíckej cirkvi, rímsky biskup a panovník štátu Vatikán. Bol zvolený v konkláve 13. marca 2013.

Je prvým pápežom pochádzajúcim z amerického svetadielu (z Argentíny), prvým pápežom, ktorý vzišiel z jezuitskej rehole, a prvým pápežom z južnej pologule. Po viac ako 1270 rokoch od smrti Gregora III. je tiež prvým pápežom, ktorý nepochádza z Európy.

Detstvo a rodinný pôvod

Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires, Argentína. Bol najstarší z piatich detí talianskych prisťahovalcov z kraja Piemont. Jeho otec, Mário José Bergoglio, narodený v obci Portacomaro v severnom Taliansku, odišiel v roku 1928 do Argentíny pred nastupujúcim fašizmom a pracoval ako železničný zamestnanec (účtovník). Jeho manželkou sa 12. decembra 1935 stala Regina Mária Sívori. Okrem Jorgeho Maria mali aj deti Alberta Horacia, Oscara Adriana, Martu Reginu a Máriu Helenu.

Svoje detské roky prežil v mestskej časti Flores na predmestí Buenos Aires. Rehoľné sestry z Argentíny na neho spomínajú ako na neposedného nezbedníka, vraj bol "malý čertík", tak ako každý iný chlapec. Tragicky, Bergogliovi dvaja prasynovci, Antonio a Jozef, zahynuli pri dopravnej nehode.

Vo veku 21 rokov bola mladému Bergogliovi odoperovaná horná časť pravej strany pľúc, pretože trpel život ohrozujúcim zápalom pľúc spojeným s troma cystami.

Mladosť a prvé lásky

V knižnom rozhovore El Jesuita, ktorý v roku 2010 vydali novinári Sergio Rubín a Francesca Ambrogettiová, Bergoglio uvádza, že ako mládežník rád tancoval tango. V roku 2010 v rozhovore priznal, že ako dvanásťročný sa usiloval o isté dievča, Amáliu, svoju rovesníčku, a pomýšľal na svadbu. V liste jej vtedy napísal, že je pre neho jediná a že ak si ju nevezme za ženu, stane sa kňazom. List ilustroval obrázkom domu s červenou strechou, v ktorom by spolu žili. Amáliin otec svojej dcére vzťah zakázal, a preto na ten list ani neodpovedala. Samotná Amália Demonte príbeh zo svojho detstva po rokoch potvrdila v rozhovore pre anglický denník The Daily Telegraph, pričom spomenula, že otec ju mal udrieť, keď chcela Jorgemu odpísať. Rodičia jej potom bránili v akomkoľvek ďalšom kontakte s ním. Ona sama v tom čase ešte zamilovanosť nepoznala.

Vzdelanie a raná kariéra

Navštevoval strednú odbornú školu s technickým zameraním Escuela Técnica Industrial N° 27 Hipólito Yrigoyen, ktorá niesla meno po bývalom prezidentovi Argentíny. Školu ukončil s diplomom chemickej techniky (nie magisterským titulom, ako nesprávne informujú niektoré médiá). S týmto vzdelaním strávil niekoľko rokov pracujúc v oddelení pre jedlá Laboratória Hickethier-Bachmann.

Bergoglio je celoživotným fanúšikom futbalového klubu San Lorenzo de Almagro.

Cesta ku kňazstvu a jezuitské pôsobenie

Mladý Jorge Mario Bergoglio objavil svoje povolanie do kňazského stavu počas toho, ako bol na ceste osláviť Deň jari, populárny sviatok, ktorý v Argentíne slávia najmä mladí, pretože je v ten istý deň ako Deň študentov, kedy majú všetci študenti školské voľno. Bergoglio študoval za kňaza v Arcidiecéznom seminári Nepoškvrneného počatia Panny Márie vo Villa Devoto (časť Buenos Aires).

Po troch rokoch štúdia Bergoglio vstúpil ako novic do Spoločnosti Ježišovej (jezuitov) 11. marca 1958. Ako jezuitský novic študoval humanitné vedy v Santiagu v Čile. Po svojom noviciáte sa Bergoglio oficiálne stal jezuitom. V roku 1960 získal certifikát z filozofie z Colegio Máximo San José v San Miguel. V rokoch 1964-65 pôsobil ako profesor literatúry a psychológie na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fé a v roku 1966 vyučoval rovnaké predmety na Kolégiu Spasiteľa v Buenos Aires. V roku 1967 dokončil štúdium teológie.

Po dvoch rokoch aprobácie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup Ramón José Castellano, 13. decembra 1969. V rokoch 1970 a 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku. Bergoglio dokončil finálnu fázu duchovnej prípravy ako jezuita v Alcalá de Henares v Španielsku a 22. apríla 1973 zložil slávnostné sľuby, zahŕňajúce aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi v tom, čo sa vzťahuje na špecifické misie.

V júli toho roku bol na šesť rokov, do roku 1979, menovaný za provinciála jezuitov v Argentíne. Pôsobil tiež ako magister novicov (1972-1973), profesor na Teologickej fakulte a provinciálny konzultor. Krátko po svojom menovaní za provinciála vykonal púť do Jeruzalema, avšak musel sa vrátiť skôr, pretože vypukla piata arabsko-izraelská vojna.

Keď roku 1980 už nepôsobil ako jezuitský provinciál, bol menovaný za rektora Filozofickej a teologickej fakulty San Miguel, kde sám študoval. Predtým, ako sa ujal funkcie, strávil prvé tri mesiace roku 1980 v Írsku, aby sa naučil angličtinu. Zdržiaval sa v Jezuitskom centre na Milltown Institute of Theology and Philosophy v Dubline. Neskôr strávil niekoľko mesiacov na škole filozofie a teológie Sankt Georgen v nemeckom Frankfurte, kde uvažoval nad rôznymi témami dizertačnej práce.

V roku 1992 bol Bergoglio požiadaný, aby nerezidoval v jezuitských budovách z dôvodu pokračujúceho napätia medzi ním a jezuitskými lídrami a učencami, kvôli Bergogliovmu disentu v otázkach jeho pohľadu na katolícku ortodoxiu a jeho odporu voči teológii oslobodenia, či jeho práci ako pomocného biskupa Buenos Aires.

Biskupská a kardinálska služba v Argentíne

Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 vymenoval za titulárneho biskupa Auca a pomocného biskupa v Buenos Aires. Biskupskú vysviacku prijal 27. júna toho istého roku v katedrále z rúk arcibiskupa Buenos Aires, kardinála Antonia Quarracina, ako hlavného svätiteľa. Spolusvätiteľmi boli apoštolský nuncius v Argentíne Mons. Ubaldo Calabresi a biskup mercedeský Mons. Emilio Ogñénovich. Za biskupské heslo si zvolil slová „Miserando atque eligendo“ (slov. „Milosrdný, a predsa si ma vybral“) a do biskupského erbu si vložil kristogram IHS, znak Spoločnosti Ježišovej.

Vzápätí bol menovaný za biskupského vikára pre oblasť Flores a 21. decembra 1993 bol poverený aj úradom generálneho vikára arcidiecézy. Bergoglio bol 3. júna 1997 vymenovaný za arcibiskupa-koadjútora s nástupníckym právom. Funkcie arcibiskupa sa ujal 28. februára 1998 po smrti kardinála Quarracina. Stal sa tiež primasom Argentíny a ordinárom pre veriacich východného obradu žijúcich v Argentíne, ktorí nemajú ordinára vlastného obradu.

Keď v decembri 2011 dovŕšil vek 75 rokov, podal podľa predpisov kánonického práva pápežovi Benediktovi XVI. rezignáciu na funkciu arcibiskupa Buenos Aires.

Pôsobenie arcibiskupa Bergoglia

Arcibiskup Bergoglio zakladal nové farnosti a zmenil štruktúru arcidiecéznych administratívnych sekcií, viedol pro-life iniciatívy a založil komisiu pre rozvody. Jeden z jeho hlavných cieľov bolo navýšiť prítomnosť cirkvi v slumoch, chudobných častiach Buenos Aires. Pod jeho vedením sa počet kňazov priradených týmto komunitám zdvojnásobil. Na počiatku svojho arcibiskupského pôsobenia predal arcidiecézne podiely vo viacerých bankách a zmenil arcidiecézne účty na tie bežné v medzinárodných bankách. Podiely v bankách viedli tamojšiu cirkev ku sklonom k vysokým výdavkom, a tak sa arcidiecéza blížila bankrotu.

V roku 2000 bol Bergoglio jediný z cirkevnej hierarchie, ktorý sa zmieril s Jerónimom Podestáom, bývalým biskupom, ktorý bol suspendovaný z kňazstva potom, čo sa postavil na odpor Argentínskej revolučnej vojenskej diktatúre roku 1972. Zastal sa Podestáovej manželky pri útokoch na ich manželstvo zo strany Vatikánu. V tom istom roku Bergoglio povedal, že Katolícka cirkev v Argentíne „si potrebuje obliecť odev verejného pokánia za hriechy, ktoré spáchala počas rokov diktatúry“ v 70. rokoch 20. storočia.

Keď v roku 2007 pápež Benedikt XVI. vydal nové pravidlá pre používanie liturgických foriem, ktoré boli bežné pred druhým vatikánskym koncilom, Bergoglio hneď dva dni po tom ustanovil fixné miesto pre omšu v mimoriadnej forme Rímskeho rítu.

Dňa 8. novembra 2005 bol Bergoglio zvolený za predsedu argentínskej biskupskej konferencie na tri roky. Po skončení jeho obdobia bol 11. novembra 2008 znovuzvolený na ďalšie tri roky.

Kardinál

Ján Pavol II. ho menoval za kardinála na konzistóriu 21. februára 2001. Bergoglio sa stal kardinálom-kňazom s titulárnym kostolom San Roberto Bellarmino, v ktorom slúžili jezuiti a ktorý nesie meno jezuitského svätca. Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii v Olivos. Po smrti Jána Pavla II. sa zúčastnil jeho pohrebu.

Pri konkláve v roku 2005, ktorého sa ako kardinál Bergoglio zúčastnil, bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Konkláve nakoniec zvolilo kardinála Josepha Ratzingera, ktorý sa tak stal pápežom Benediktom XVI. Podľa niektorých médií bol práve Bergoglio jedným z horúcich kandidátov na rímskeho biskupa. Podľa talianskeho magazínu Limes pri treťom hlasovaní mal získať 40 hlasov, no pri rozhodujúcom štvrtom hlasovaní už získal len 26 hlasov. Tieto dohady médiá zakladajú na denníku anonymného kardinála, ktorý sa zúčastnil konkláve. Tieto čísla boli bezprecedentné pre kardinála z Južnej Ameriky.

Voľba za pápeža a začiatok pontifikátu

Po rezignácii pápeža Benedikta XVI. 28. februára 2013 konkláve zvolilo 13. marca 2013 kardinála Bergoglia za nového pápeža. Jorge Mario Bergoglio bol za 266. pápeža Katolíckej cirkvi zvolený 13. marca 2013. Oznámenie Habemus papam predniesol kardinál protodiakon Jean-Louis Tauran. Pápež František bol zvolený ako 76-ročný, v dobrom zdraví. Jeho lekári povedali, že chýbajúce časti pľúc nemajú veľký vplyv na jeho zdravie. Jedinou obavou s tým spojenou môže byť prípadné akútne respiračné ochorenie, kde by mohol mať problém s dýchaním.

Ide o prvého pápeža zo Spoločnosti Ježišovej, čo je veľmi dôležité, pretože vzťahy medzi Svätou Stolicou a jezuitmi sú občas napäté. František je tiež prvý pápež z amerického svetadielu a tiež prvý z Južnej pologule. Mnoho médií o Františkovi hovorilo ako o prvom neeurópskom pápežovi, avšak v skutočnosti je už 11. pápežom, ktorý nepochádza z Európy, predchádzajúci bol Gregor III. zo Sýrie, ktorý zomrel roku 741.

Nekompromisný štýl a prvé kroky

František ako novozvolený pápež neprijímal gratulácie od kardinálov sediac na pápežskom tróne, ale postojačky, čo je jedným zo znakov jeho iného postoja k vatikánskym formalitám. Počas Františkovho prvého vystúpenia na balkóne Baziliky svätého Petra mal na sebe oblečenú bielu reverendu, nie červenú mozzetu ako predchádzajúci pápeži.

Po zvolení a vybratí si mena predstúpil o 20:22 SEČ pred zástupy ľudí na Námestí svätého Petra a z balkóna Baziliky sa im prihovoril a udelil požehnanie Urbi et Orbi. No prv ako požehnal mestu a svetu požiadal ľudí, aby sa modlili za „emeritného rímskeho biskupa“ pápeža Benedikta XVI. ako aj za neho samého ako nového „rímskeho biskupa“. Františkove prvé verejné slová v úrade boli: „Bratia a sestry dobrý večer. Viete, že úlohou konkláve bolo dať Rímu biskupa. Zdá sa, že moji bratia kardináli ho išli vziať takmer na koniec sveta. Ale sme tu a ďakujem za prijatie komunite rímskej diecézy. Prvé zo všetkého sa chcem modliť za nášho emeritného biskupa Benedikta XVI. Modlime sa spoločne za neho, aby ho Pán požehnal a Panna Mária ochraňovala,“ a po spoločnej modlitbe pokračoval: „A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá je tou, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. Želám, aby táto púť Cirkvi, ktorú dnes začíname, a na ktorej mi pomôže môj tu prítomný vikár bude plodnou pre evanjelizáciu tohto nádherného mesta. Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa. V tichosti sa modlite za mňa.“ Potom udelil pápežské požehnanie Urbi et Orbi a dodal: „Bratia a sestry. Teraz vás už opustím. Ďakujem vám za prijatie. Modlite sa za mňa a do skorého videnia. Uvidíme sa veľmi skoro. Zajtra sa chcem ísť pomodliť k Panne Márii, aby ochraňovala Rím.“

Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa 19. marca 2013 slávnostnou svätou omšou na Námestí svätého Petra vo Vatikáne za účasti viacerých náboženských a politických lídrov z celého sveta. Na svojej prvej audiencii dňa 16. marca 2013 vysvetlil, že už pri hlasovaní v konkláve začínalo byť jasné, prečo si zvolil meno František. Pápež František odmietol bývať v oficiálnej pápežskej rezidencii v Apoštolskom paláci, ale rozhodol sa žiť v Dome svätej Marty, Vatikánskom dome hostí, v byte, kde môže aj prijímať návštevy a organizovať stretnutia. Je prvým pápežom od pontifikátu Pia X., ktorý žije mimo pápežských apartmánov. K výkonu pápežského úradu má menej formálny prístup ako jeho priami predchodcovia: je to štýl, ktorý novinári opísali ako „strohý“ poznamenajúc „jeho bežný dotyk a prístupnosť, ktoré sú najväčšou inšpiráciou“. Večer, kedy bol zvolený za pápeža, šiel späť do Domu sv. Marty mikrobusom s ostatnými kardinálmi, hoci si mohol vybrať pápežskú limuzínu.

Charakteristické črty a pápežský štýl

Pápež František bol známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o chudobných a odhodlanie viesť medzináboženský dialóg. Bol uznávaný za to, že mal menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia. Zastával názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporoval neovládaný kapitalizmus, marxizmus, alebo marxistické verzie Teológie oslobodenia. V medzinárodnej diplomacii sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi Spojenými štátmi a Kubou a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy.

Čelil otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických konzervatívcov, kvôli svojmu konaniu v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou Amoris laetitia (slov. Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti Eucharistie, alebo svojmu konaniu v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list motu proprio s názvom Vos estis lux mundi.

„Môj ľud je chudobný a ja som jedným z nich,“ povedal viackrát na objasnenie svojho rozhodnutia bývať sám a sám si pripravovať večeru. Svojim kňazom vždy odporúčal milosrdenstvo, odvahu a pre každého otvorené dvere. Pri istej príležitosti sa vyjadril, že najhoršie, čo sa môže Cirkvi stať, „je to, čo Lubac nazýva duchovná svetáckosť“, to znamená „zameranie na seba“. A keď spomína sociálnu spravodlivosť, vyzýva vziať do ruky katechizmus, desatoro prikázaní a blahoslavenstvá.

Napriek jeho skromnej povahe - jeho životopis má len pár riadkov - sa stal terčom pozornosti pre svoje nekompromisné postoje počas ekonomickej krízy, ktorá postihla Argentínu v roku 2001.

Pápež František hovorí: „... A tak som prišiel na druhý dôvod pre moje meno. František z Assisi nám hovorí: pracujte na budovaní pokoja! Ale neexistuje skutočný pokoj bez pravdy! Nemôže byť skutočný pokoj tam, kde je každý mierou sebe samému, ak sa každý môže dovolávať stále a len svojho práva, bez toho, aby sa staral súčasne o dobro druhých, všetkých, počnúc prírodou, ktorá spája všetkých ľudí na tejto zemi.“ (pápež František, 23.03.2013)

Literárna tvorba a publikácie o pápežovi Františkovi

Autobiografie a rozhovory

• Nádej (Audiokniha/E-kniha s Carlom Mussom): Táto kniha je prvou autobiografiou, ktorú kedy pápež v histórii vydal počas života (vychádza začiatkom roka 2025). Písaniu venoval posledných šesť rokov a podrobne v nej spomína na celý svoj život, počnúc talianskymi koreňmi a dobrodružnou emigráciou jeho predkov do Latinskej Ameriky, cez detstvo, celú kňazskú službu, až po rozprávanie o takmer dvanástich rokoch pontifikátu. Pápež František v nej zosobňuje vášnivého rozprávača; odkrýva svoje spomienky a bez zľahčovania sa venuje aj kľúčovým udalostiam pontifikátu. Nezanecháva ani dôležité a veľmi diskutované témy súčasnosti, ako napríklad vojnu a mier (vrátane konfliktov na Ukrajine a Blízkom východe), migráciu, environmentálnu krízu, sociálnu politiku, postavenie žien, sexualitu, technologický rozvoj, budúcnosť Cirkvi a náboženstiev. Tieto dojímavé a veľmi ľudské memoáre, bohaté na odhalenia, anekdoty a poučné úvahy, sú „románom života“ a zároveň morálnym a duchovným testamentom, ktorý má ambíciu zaujať čitateľov na celom svete a byť odkazom nádeje pre budúce generácie. Text je doplnený o niekoľko súkromných a nikdy nepublikovaných unikátnych fotografií z osobného archívu pápeža Františka.
• František - Život: Môj príbeh uprostred dejín (v rozhovore s Fabiom Marchesem Ragonom): Kniha vznikla na základe série rozhovorov Svätého Otca a talianskeho novinára Fabia Marchese Ragona. Pápež František v nich prechádza svoj život vo svetle udalostí, ktoré poznačili ľudstvo. Ide o štrnásť dejinných udalostí, medzi ktoré patria napríklad začiatok druhej svetovej vojny, vyvražďovanie Židov, atómové bomby a koniec vojny, studená vojna, pristátie na Mesiaci, Videlov prevrat v Argentíne, pád Berlínskeho múru, zrod Európskej únie, teroristické útoky 11. novembra, veľká hospodárska recesia, odstúpenie Benedikta XVI. a ďalšie.

Knihy o živote a pôsobení pápeža Františka

• Bergogliov zoznam (Nello Scavo): Kniha je skutočným príbehom o tom, ako pápež František, keď ešte pôsobil ako kňaz v Argentíne, v čase diktatúry zachránil desiatky obyčajných ľudí. Tretia časť knihy obsahuje doteraz nezverejnený výsluch kardinála Jorgeho Maria Bergoglia počas procesu ESMA z roku 2010. Predhovor napísal nositeľ Nobelovej ceny za mier Adolfo Pérez Esquivel.
• Takto koná on: Pápež František (Caroline Pigozzi; Henri Madelin): Táto kniha odhaľuje rozličné podoby 265. nástupcu svätého Petra - pápeža Františka. Obsahuje aj prílohu s farebnými fotografiami.
• S Františkom na cestách (Andrea Tornielli): Hoci pápež František nerád cestuje, pokračuje v šľapajách svojich predchodcov. Uprednostňuje menšie krajiny, ktoré majú ťažkosti, kde môže svojou prítomnosťou povzbudiť k dialógu, podporiť úsilie o pokoj, zmierenie a otvorenie nových ciest. Rozhodnutie zahrnúť do každej pápežskej cesty stretnutia s uväznenými a najchudobnejšími nie je marketingovým ťahom, ale pápež František svojím osobným svedectvom ukazuje kresťanom, že sa treba nechať zraniť skutočnosťou, aby sme plakali s tými, kto plače, a radovali sa s tými, ktorí sa radujú, ukazujúc milosrdnú tvár Boha.
• Pápež František na Slovensku (viacero edícií): Unikátna publikácia venovaná pamiatke návštevy Svätého Otca Františka na Slovensku v dňoch 12. až 15. septembra 2021. Zachytáva atmosféru vzácnych dní v podmanivých reportážnych fotografiách. Prináša kompletný program, príhovory, svedectvá, zaujímavosti, no predovšetkým nadčasový odkaz pápeža Františka Slovákom i svetu.
• Pápež opäť bližšie k nám (Marián Gavenda): Knižka sa zameriava na dva tematické okruhy. Prvý ponúka niekoľko "kamienkov" do mozaiky Františkovej osobnosti, jeho života a myslenia. Druhý rozoberá metódy, ktorými býva pápež prezentovaný širokej verejnosti.
• Pohľad ako dvere srdca (Dario Edoardo Viganó): Obsahuje rozhovor s pápežom Františkom o kinematografii. Neorealizmus patril k základom kinematografickej kultúry, ktorú pápež František neskôr rozvíjal a obohatil počas svojho vývoja.
• Papež František - Umění vést (Chris Lowney): Táto kniha nie je o katolíckej viere ani Františkovým životopisom, ale skôr učebnicou vodcovstva, ktorá ako prípadovú štúdiu použila pápeža Františka a jeho duchovné vodcovské imperatívy.

Ďalšie publikácie

• Dobro a nežnosť (Pápež František): Brožúrka nám predstavuje duchovný svet Svätého Otca Františka.
• Brat František (Félix Timmermans s myšlienkami pápeža Františka).
• Výnimoční! (David Michael Warren): Kniha sa zaoberá životom katolíckych vedcov a ich vierou.

tags: #papez #frantisek #83 #narodeniny