Vianoce, sviatky pokoja a lásky, začínajú na Štedrý deň sláviť asi dve miliardy kresťanov vo svete. Ako kresťanský sviatok sa Vianoce začali sláviť v 4. storočí. Predstavujú oslavu narodenia Ježiša Krista, ktoré je ústredným bodom kresťanskej viery a zároveň symbolizujú príchod spásy a nádeje pre ľudstvo.
Pôvod a Historický Kontekst Vianoc
Presný dátum narodenia Ježiša Krista známy nie je. Jeho narodenie znamená podľa kresťanského chápania vtelenie Boha do človeka. Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je po prvý raz historicky dokázané v roku 336 v Ríme.
Zmyslom tohto sviatku bolo zatlačiť do úzadia rímsky sviatok neporazeného boha Slnka - „Natalis Sol invictus“, ktorý zaviedol cisár Aurelianus v roku 274. Kristovo narodenie sa teda právom začalo chápať ako víťazstvo pravého Svetla, ktoré prišlo na svet (porov. Lk 1,9).
Že sa Ježiš narodil 25. decembra, skonštatoval po prvýkrát sv. Hipolyt z Ríma vo svojom komentári ku Knihe proroka Daniela približne v roku 204 po Kr. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v roku 386 v Antiochii tvrdí, že Rímska cirkev pozná dátum narodenia Krista z archívu Rímskej ríše v súvislosti so sčítaním obyvateľstva za čias cisára Augusta. Preto rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete od Trácie po Cádiz.
Viacerí exegéti poukazujú na sviatočný kalendár, podľa ktorého v Lukášovom evanjeliu na seba nadväzujú rozprávania o narodení Jána Krstiteľa a narodení Ježiša. Z toho by vyplývalo, že už Lukáš vo svojom evanjeliu predpokladá 25. december ako deň Ježišovho narodenia. V tento deň sa vtedy začal sviatok svätenia chrámu pochádzajúci od Júdu Makabejského v roku 164 pr. Kristom. Dátum Ježišovho narodenia by tak zároveň symbolizoval, že s ním, ktorý vyšiel ako Božie svetlo do zimnej noci, sa uskutočnilo pravdivé požehnanie chrámu - príchod Boha na zem.
Betlehem: Miesto Narodenia Pána
Ježiš sa narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba), meste asi osem kilometrov južne od Jeruzalema a rodisku kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa tradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš.
Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí dodnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami. Steny sú obložené mramorom a na nich je nápis v latinčine: „Tu sa z Panny Márie narodil Ježiš Kristus.“ Presné miesto na dlažbe označuje strieborná hviezda.
Vianočné Obdobie a Nadväzujúce Sviatky
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. (1740 - 1758) pripisoval týmto trom svätým omšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie v Betleheme a duchovne v našich srdciach.
Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána (do roku 1969 sa končilo 2. februára). Do tohto obdobia zaraďujeme štyri významné sviatky kresťanského kalendára:
- Sviatok Svätej rodiny
- Slávnosť Bohorodičky Panny Márie
- Slávnosť Zjavenia Pána
- Sviatok Krstu Pána
Štedrý Deň (24. decembra)
Na Slovensku mnohé kresťanské rodiny dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjadrujú takto úctu príchodu malého Ježiška na svet. Slávnostná spoločná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou býva ryba či oblátky s medom, symbolizuje jednotu rodiny. Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého dňa v katolíckych kostoloch sú polnočné omše.
Božie Narodenie (25. decembra)
Prvý sviatok vianočný je dňom Božieho narodenia. Kresťanské Vianoce sú sviatkom oslavujúcim narodenie Ježiša Krista, ktoré predstavuje ústredný bod kresťanskej viery. Cisár nariadil sčítanie ľudu, a preto Jozef, potomok Dávidovho rodu, musel spolu so svojou tehotnou manželkou Máriou cestovať z Nazaretu do Betlehema, mesta ich predkov. Narodenie Ježiša sprevádzali podľa Biblie zázračné znamenia. Pastieri sa ponáhľali k maštali, kde našli novonarodeného Ježiša, poklonili sa mu a šírili túto zvesť ďalej.
Druhý Sviatok Vianočný: Svätý Štefan (26. decembra)
Druhý sviatok vianočný je pre veriacich kresťanov spomienkou na diakona a prvého mučeníka sv. Štefana, ktorý bol pre vieru v Ježiša Krista ukameňovaný. Meno Štefan znamená koruna. Bol diakonom prvej Cirkvi - ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných. O jeho živote sa v krátkosti píše v Skutkoch apoštolov. Štefan neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril vo veľkej múdrosti a mnohí sa na jeho kázanie obrátili. Nepriateľom Cirkvi sa to však nepáčilo. Pri jeho múdrosti strácali argumenty, a tak našli mužov, ktorí krivo svedčili, že hovoril proti Bohu. Štefan však neohrozene stál pred svojimi nepriateľmi. Biblia hovorí, že jeho tvár bola ako tvár anjela. Hovoril o Ježišovi ako o prisľúbenom Mesiášovi. Vyčítal svojim nepriateľom, že mu neuverili. Vtedy ich pochytil veľký hnev a začali kričať. Štefan sa však uprene díval do neba a povedal: „Vidím nebo otvorené a Ježiša stáť po pravici Boha.“ Vtedy si nepriatelia zapchávali uši, schytili ho, vyviedli von z Jeruzalema a tam ho kameňovali až na smrť. Kým ho kameňovali, on sa modlil: „Pane Ježišu, nezapočítaj im tento hriech.“ Po týchto slovách zomrel. Pri jeho smrti bol prítomný aj Šavol, budúci veľký apoštol Pavol. Na freskách a reliéfoch býva zobrazovaný ako mládenec v diakonskom odeve a jeho znakmi sú palma - ako symbol mučeníctva, víťazstva a hromada kamenia - ako symbol príčiny jeho smrti.
Sviatok Svätej Rodiny (nedeľa po Narodení Pána)
Tento sviatok sa od roku 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1567 - 1622), ktorý predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako pozemský obraz nebeskej Najsvätejšej Trojice. K tejto myšlienke pridali ďalší rozmer jezuiti vo Francúzsku, ktorí ju dávali ako vzor kresťanských rodín. Medzi podporovateľov kultu Svätej rodiny patrili aj pápeži Pius IX. (1846 - 1878) a Lev XIII. (1878 - 1903), ale až Benedikt XV. v roku 1921 nariadil slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev (pôvodne sa slávil na prvú nedeľu po Zjavení Pána).
Sviatok Panny Márie Bohorodičky (1. januára)
Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Túto udalosť si pripomínala Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične slávil 1. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu medzi 1. a 6. januárom. V Ríme sa tento sviatok slávil od 7. storočia a hlavné bohoslužby sa konali v chráme Santa Maria Antica. Pri reforme cirkevného kalendára v roku 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú úlohu Márie v diele spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (rok 431). Je oslavou materstva Panny Márie a téma bohoslužby dňa je vyjadrená slovami sv. Pavla „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy…“ (Gal 4,4). Takto sa z tohto sviatku Pána stal sviatok Panny Márie. Bohorodička (gr. Theotokos, lat. Deipara) - titul, ktorým prvotná Cirkev poctila Pannu Máriu na konci 3. storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že Mária bola matkou Božieho Syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého Boha.
Sviatok Zjavenia Pána - Traja Králi (6. januára)
Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. Kult „Troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a príjmu od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“. (KKC 528)
Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho, ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa. (KKC 530, 574)
Sviatok Krstu Pána (nedeľa po Zjavení Pána)
Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Zaznamenali ho všetci traja synoptickí evanjelisti (Mt 3,13-17; Mk 1,9-11; Lk 3, 21-22) a implicitne sa o ňom zmieňuje i svätý Ján. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala (s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatok Zjavenia Pána (6. januára). Od roku 1969 sa však slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobie končí.
Vianočné Zvyky a Tradície na Slovensku
V tradičnej kultúre Slovenska vianočné a novoročné obyčaje splynuli. Ich staršia vrstva - magické úkony a zákazy boli zamerané na zabezpečenie prosperity, pozitívne ovplyvnenie prírody, zdravia, života, na veštby a pranostiky, predpovede úrody, vydaja, narodenia, úmrtia. Takýto významový základ mali obchôdzky s maskami, tancami, koledami a vinšami. Prostriedkami na dosiahnutie cieľov bolo aj šibanie, umývanie sa v tečúcej vode, dodržiavanie pôstu a mnohých zákazov. Dôležitú úlohu zohrávala zeleň, najmä vianočný stromček, okolo ktorého sa postupne rozvinul rituál obdarovania. Z kresťanských legiend vychádzajú vianočné hry. Postupným vývojom agrárno-prosperitné úkony v druhej polovici 20. storočia stratili svoj význam.
Predvianočné zvyky
- Ondrej (30. novembra): Slobodné dievky liali do vody rozohriate olovo a vzniknutý tvar im pripomínal, aké bude mať povolanie ich nastávajúci.
- Barbora (4. decembra): V predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch „barborky“. Ženy a dievčatá sa zahalili do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku. Vydajachtivé dievky si odlomili čerešňovú halúzku a keď im rozkvitla na Štedrý deň, tak to znamenalo, že sa skoro vydajú.
- Mikuláš (6. decembra): Ľudia radi uzatvárali zložité obchody. K Mikulášovi sa modlievali dievčatá túžiace po dobrom manželovi, aby mali šťastné manželstvo. Rodičkám pomáhal v ťažkej chvíli. Verili, že na jeho príhovor u Boha sa rodili zdravé životaschopné deti. Tento sviatok sa vždy spájal s vierou v bohatstvo, a preto sa ľudia obdarúvali sladkosťami a ovocím, ktoré symbolizovali zdravý a sladký život.
- Lucia (13. decembra): Chodili panny v bielom zahalené, s tvárou v múke omúčenou, a vymetali s husím perom kúty od zlého. Domáci nesmeli na „Lucie“ prehovoriť, lebo by boli prekliati.
Zvyky Štedrého Dňa (24. decembra)
Na Štedrý deň sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie. Nesmelo sa nič v tento deň požičiavať, lebo to bolo považované za veľmi zlé znamenie. Pôst sa končil, keď vyšla na oblohe prvá hviezda.
V tento deň zdobili stromček, zavesený zo stropu nad stolom, jabĺčkami, orechami, niekedy slamenými ozdobami. Stôl obviazali reťazou na znak súdržnosti, a aby sa stretli o rok zas pri štedrovečernom stole. Na stôl sa prestieral obrus, pod ktorý sa dávali slamenné kríže, ktoré potom zavesili na stromy, ako ochrana pred húsenicami. Štedrá večera bola symbolom hojnosti a bohatej úrody na budúci rok. Pod tanier sa dávali mince a pod obrus šupiny z kapra na znak bohatstva.
Na stole nesmel chýbať med, oplátky, „bobaľky“ s makom. V každom kraji boli rôzne zvyky pri príprave jedál:
- Niekde varili polievku z hrachu, alebo šošovice, alebo fazule so slivkami, a niekde kapustovú polievku na rôzne spôsoby.
- Pre Turiec typická kapustová polievka bola „kapustová s kvakou, fazuľou a sušenými slivkami“, alebo kapustová s fazuľou.
- Na Orave sa zvykla variť „kapustová polievka s údenou rybou“.
- Na Liptove sa varila „kapustnica so šiflíkmi a údeným mäsom“.
- Na Východe sa varila „mačanka“ (kyslá hubová polievka bez mäsa).
Tu gazdiné zvykli piecť na Štedrý deň v peci koláč „kračun“, zo zvyšku cesta urobila koláč v tvare kríža pre dobytok. Gazda ho pred večerou podal dobytku polámaný na kúsky a do každého z nich vložil šípku, med, oplátku a cesnak. Pred večerou sa mal najskôr nakŕmiť dobytok.
Na začiatku večere si gazda namočil palec do medu a urobil krížik na čelo všetkým členom v domácnosti. Pri večeri sa zapálili sviečky v orechových škrupinkách a položili do lavóra s vodou; koho škrupinka odplávala najviac, ten člen rodiny sa mal dostať cez rok ďaleko od domu. Dievky súce na vydaj hádzali topánky ku dverám, a ak špička topánky smerovala k dverám, tak to znamenalo, že sa skoro vydajú. Na stôl gazdiná priniesla viac mís s jedlom a všetci konzumovali zo spoločných mís z každej misy aspoň trošku. Od stola sa nesmelo odchádzať, aby sa každý dožil nasledujúcich Vianoc. Po večeri sa znovu spoločne modlili a deťom rozdali jablká a orechy.
Naši predkovia okrem návštevy kostola a nevyhnutného obriadenia statku nerobili v ten deň nič. Dokonca ani nevarili, pretože na Štedrý deň si nachystali množstvo jedla a na druhý deň jedli to, čo zvýšilo a bolo toho do sýtosti. Nebývalo zvykom ani chodiť po návštevách. V niektorých obciach to bolo vyslovene zakázané. Malo sa zostať doma a slávnostný čas tráviť s rodinou. Jedinými vítanými návštevníkmi domácností boli malí chlapci - vinšovníci. V tento deň chodieval po dedine obecný pastier s obecnou trúbou.
VIANOCE na Slovensku!
Zvyky Prvého a Druhého Sviatku Vianočného
Na Božie narodenie chodili vinšovať betlehemci, a tak oznamovali narodenie Ježiška. Medzi tradičné vinše patrí napríklad koleda z Turian: „Nad obzorom Betlehema zavládla noc tichá nemá, a do tej tmy hviezda jasá sama radost, sama krása. Aj spevavý zbor anjelov prespevuje s veľkou chválou: Sláva Bohu na výsostiach, pokoj ľuďom v domácnostiach. Narodil sa nám dnes spasiteľ, všetkým ľuďom vykupiteľ. Prináša nám dary svoje, hojnosť, radosť, lásky zdroje. A preto aj vám moji milí, dnes v slávnostnej chvíli, prajem vám tých darov hojnosť, čo nesie vianočný hosť.“
Druhý sviatok vianočný (sv. Štefan) sa napriek tomu vyznačoval veselšou atmosférou a uvoľnením. Na Štefana sa zavčas rána ľudia umývali v studenej vode potoka, pretože verili v jej magickú silu a blahodarný účinok na zdravie, ktoré ale mala iba v tento deň. Bývalo pritom veľa zábavy a aby dievky pri umývaní neprechladli, bolo povinnosťou mládencov počastovať ich domácou pálenkou. Po celý deň sa na Štefana chodilo po rodinách, známych a susedoch vinšovať. Pritom platilo, že do dverí vstúpil prvý muž. Verilo sa, že ak tak urobí žena, môže to gazdovstvu priniesť v nastávajúcom roku nejakú stratu, alebo trápenie.
K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Ide o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v talianskom mestečku Greccio v roku 1223.
Rozdiely v Termínoch Osláv
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 6. januára.
Pieseň Tichá Noc, Svätá Noc
Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v Kostole sv. Mikuláša v tyrolskej obci Oberndorf. Vtedy táto melódia vyvolala oduševnenie lodníkov na rieke Salzach a ich rodín, dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch. Za túto pieseň vďačíme kňazovi Josephovi Mohrovi, rodákovi zo Salzburgu. Učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, požiadal, aby k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu s dvomi sólovými hlasmi a - pretože organ mal poruchu - so sprievodom gitary. Text vo forme básne napísal Mohr už dva roky predtým v Mariapfarre v Lungau.
Vianočné Pranostiky
K Vianočnému obdobiu sa viaže mnoho pranostík najmä o počasí:
- Aký je čas na Adama a Evy, také budú nasledujúce dni.
- Ak na sv. Štefana svietilo slnko, bude drahé ovocie.
- Štedrý večer každému je milý, dá vraj pánboh vína, požehná v obilí.
- Ak je na Štedrý deň jasný východ slnka, urodí sa jarné obilie.
- Na Štedrý deň hviezdičky, ponesú vajíčka sliepočky.
- Ak je na Štedrý deň vietor, bude malá úroda.
- Keď je na Štedrý deň na nebi veľa hviezd, bude veľa zemiakov.
- Ak padá na Štedrý deň sneh, urodí sa veľa vína.
- Na Božie narodenie o blšie prevalenie.
- Keď na narodenie Krista pršať začne, počas štyroch týždňov počasie bude mračné.
- Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade.
- Aký je čas na Vianočný deň, taký má byť aj budúci január.
- Jasné Vianoce, tmavé stodole.
- Ak sa na Vianoce voda z neba leje, starosť o úrodu, kečku vám ohreje.
- Keď je Vianočná noc tmavá (nesvieti mesiac), bude tma v záčine.
- Ak sú dažde, teplo v hody, nedobrý rok za tým chodí.
- Ak sa vetry na svätého Štefana spolu chytia, veľké príkopy a záveje narobia.
- Keď svätý Štefan blato vyfúkal, bude pekná jar.
- Na svätého Štefana nesmie už byť barina.
- Na svätého Štefana každý sa má za pána.
- Keď duje vietor na Štefana, bude víno budúceho roku plané.
- Sivý svätý Ján veští dobrý rok.
Vianočný Strom pre Svätého Otca
Vianočný stromček pre Svätého Otca Benedikta XVI. bol tento rok privezený z talianskej Kalábrie. Na takmer tridsaťtrimetrovom strome, inštalovanom na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, sa 20. decembra počas slávnostnej ceremónie rozsvietilo 20-tisíc sviečok. Neďaleko neho stál betlehem: zo sedemnástich postáv v nadživotnej veľkosti bolo deväť originálnych, vytvorených roku 1842 sv. Vincentom Pallottim. Túto tradíciu zaviedol pápež Ján Pavol II. v roku 1982.