Román Anna zo Zeleného domu (orig. Anne of Green Gables), vydaný po prvýkrát v roku 1908, je prvým a ikonickým dielom kanadskej spisovateľky Lucy Maud Montgomeryovej. Tento obľúbený príbeh sa odohráva na Ostrove princa Eduarda, v malebnej dedine Avonlea.
Kniha predstavuje úvod do života Anny Shirleyovej, ktorej osudy autorka ďalej rozvíja v ďalších siedmich dieloch: Anna z Avonlea, Anna v Redmonde, Annin vysnívaný domov, Anna v Glene St. Mary, Annina dcéra Rilla, Anna v Summerside a Annine lásky. Tieto diela sledujú Annine životné príbehy počas detstva, štúdia, práce, života v manželstve a výchovu jej vlastných detí, tvoriac tak rozsiahly románový cyklus.
Dej románu: Od siroty po mladú dámu
Príchod do Avonlea a prvé roky
Dej sa začína v momente, keď starnúci súrodenci Matej a Marilla Cuthbertovci, žijúci v sídle nazývanom Zelený dom, sa rozhodnú adoptovať chlapca. Mal im pomáhať s prácami na farme. V sirotinci sa však stane omyl. Na stanici Mateja namiesto mládenca čaká ryšavé, rozhodné a citlivé jedenásťročné dievčatko menom Anna Shirleyová. Matej si dievča okamžite obľúbi, no Marilla chce Annu vrátiť naspäť do sirotinca, pretože nie je chlapcom a Anna nebola veľmi milá, ani pekná, aspoň v Marilliných očiach.
Napokon osobitá povaha a pohnutý osud siroty presvedčí aj strohú a prísnu Marillu, aby si Annu nechali. Marilla si predsavzala Annu prevychovať, pretože ju považuje za príliš zhovorčivú, rojčivú a márnivú. Annina bujná fantázia, snaha páčiť sa či byť poslušnou dcérou, ju však vedú k množstvu zvláštnych, no napokon šťastne končiacich príhod.
Školské dobrodružstvá a dospievanie
V škole si Annu každý obľúbil, okrem Gilberta Blythea, ktorý ju nazval „Ryšavkou“, čím ju hlboko urazil. Anna sa naňho nahnevala a udrela ho tabuľkou po hlave, čím medzi nimi začalo dlhodobé súperenie. Skamaráti sa s Dianou Barryovou, ktorá sa stane jej dôvernou priateľkou a spriaznenou dušou. Jedna z ich prvých nehôd nastane, keď Anna nechtiac dá Diane vypiť víno namiesto ríbezľového muštu, čo vedie k zákazu kamarátstva zo strany Dianinej matky. Odpustenie prichádza až vtedy, keď Anna zachráni Dianinu mladšiu sestru Minnie May, ktorá dostane záškrt.
Anna má tendenciu k unáhleným rozhodnutiam, čo vedie k ďalším chybám, ako keď dá Marillinu masť do torty namiesto vanilkového cukru alebo si nešťastne zafarbí vlasy nazeleno. Napriek týmto incidentom sa z prchkej a unáhlenej Anny postupne vyvinie krásne a dobré dievča. Našla si aj dôvernú priateľku Dianu Barryovú. V škole čoraz viac vyniká v učení a neustále súperí s Gilbertom o prvenstvo. Nová učiteľka slečna Stacyová rozvíja u žiakov fantáziu, a Anna spolu s Dianou založí Klub rozprávkarov.
Cesta k vzdelaniu a životné rozhodnutia
Počas šiestich rokov od jej príchodu do Avonlea čitatelia sledujú prerod Anny z osamelého dievčaťa na peknú, jemnú a vychovanú mladú dámu. Matej, ktorý si Annu veľmi obľúbil, jej na Vianoce daruje krásne šaty s nazberanými rukávmi, o ktorých Anna vždy snívala. Tie šaty využije aj na výstave v meste, kam ju spolu s Dianou pozve teta Jozefína, ktorá si Annu na počudovanie veľmi obľúbila.
V škole sa Anna s Gilbertom úspešne pripravujú na skúšky do Kráľovskej akadémie. Po úspešnom vykonaní skúšok tam Anna začne študovať a stáva sa výbornou študentkou, stále sa snažiac byť lepšia ako Gilbert. Na konci posledného roka štúdia Anna získa štipendium na vysokú školu v Redmonde. Avšak, cez prázdniny Matej náhle zomiera, čo Annu veľmi zarmúti a prinúti ju odmietnuť štipendium. Rozhodne sa zostať pri Marille v Zelenom dome. Gilbert, ktorý jej ponúkne svoje učiteľské miesto v Avonlea, ukáže svoje city. Anna mu odpúšťa, že ju v minulosti nazval „Ryšavkou“, čím sa ich vzťah posunie od rivality k hlbokému priateľstvu a nakoniec k láske, ktorá vyústi do zasnúbenia a svadby.
ANNA ZO ZELENÉHO DOMU - Kam sa vytratil jej slovenský hlas?
Postavy: Kto je Anna Shirleyová a kto ju obklopuje?
Anna Shirleyová: Dievča s ryšavými vlasmi a bujnou fantáziou
Anna je milé, veselé dievča s obrovskou fantáziou. Je veľmi hravá a múdra, no zároveň často nešťastná kvôli svojim ryšavým vlasom. Kvôli nim si často poplakala, pretože sa jej zdalo, že je veľmi škaredá, pehavá a chudá. Niektorí ju za takú považovali, ale iní ju vnímali ako hravé dievčatko, ktoré spoznáva okolitý svet. Medzi jej horšie vlastnosti patrila jej výbušnosť, pri ktorej sa nevedela ovládať. V škole však chcela byť vždy najlepšia, aby dosiahla svoj vytúžený cieľ - stať sa učiteľkou. Hoci pri príchode do Zeleného domu nebola veľmi obľúbená a považovaná za nevychovanú, postupne sa z nej stala pravá slečna.
Matej a Marilla Cuthbertovci: Od neochoty k láske
Matej a Marilla, jednoduchí vidiečania, si Annu obľúbia. Marilla je na ňu prísna, no zato Matej má pre ňu veľké pochopenie. Marilla si niekedy nechcela pripustiť, že by bez Anny nebola šťastná, ale musela sa s tým zmieriť, pretože bola veľmi rada, keď jej Anna rozprávala zážitky. Občas jej prekážala Annina fantázia, ale nakoniec si uvedomila, že dom by bol bez Anny prázdny. Obaja boli veľmi hrdí na Annu, pretože mala najlepšie výsledky v škole a šikovnosťou prevyšovala ostatných.
Diana Barryová a Gilbert Blythe: Priateľstvo a láska
Diana Barryová je Annina najlepšia kamarátka a spriaznená duša. S ňou Anna prežíva mnohé dievčenské dobrodružstvá a spoločne čelia výzvam dospievania.
Gilbert Blythe je Annin spolužiak, ktorý sa spočiatku stane jej rivalom, neskôr priateľom a napokon manželom. Počas ich školských čias sa Anna a Gilbert neustále hádali a súťažili, ale postupne sa ich vzťah vyvíjal k vzájomnému rešpektu a láske. Nakoniec sa zasnúbili a zobrali. Gilbert je zobrazený ako chlapec, ktorého Anna spočiatku považuje za neúctivého, ale neskôr si uvedomí, že ju má veľmi rád a že jej vždy želal len to najlepšie. Ich svadba symbolizuje vyvrcholenie ich dlhého a komplikovaného vzťahu.
Život Lucy Maud Montgomeryovej a inšpirácia pre Annu
Detsvo a rané literárne ambície
Lucy Maud Montgomeryová, rovnako ako jej hrdinka Anna, nemala ľahké detstvo. Narodila sa 30. novembra 1874 v mestečku Clifton na kanadskom Ostrove princa Eduarda. Keď mala len dva roky, stratila matku Claru, ktorá zomrela na tuberkulózu. Starali sa o ňu starí rodičia Macneillovci, ktorí boli dobre situovaní, ale mali prísne pravidlá výchovy a prejavy citov boli v rodine zakázané. Babička Lucy sa neskôr objavila v postave Marilly - strohej, no spravodlivej ženy, ktorá Annu držala nakrátko, ale vždy sa jej zastala a podporovala ju v štúdiu.
Učenie Maud bavilo a vďaka bystrej hlave sa stala jednou z najlepších žiačok. Už ako dieťa si uvedomila, že chce byť spisovateľkou. Svoje tajomstvá zverovala denníku a jej prvé texty vznikali po večeroch pri sviečke a schovávala ich pod pohovku. Našla porozumenie u učiteľky, ktorá ju podporovala. Často v sebe nosila dve osoby: jednu poslušnú, ktorá sa svedomito učila, a druhú, ktorá žila vo vlastnom vymyslenom svete s fiktívnymi kamarátmi.
Hľadanie lásky a osobná cesta
Maudiny vzťahy boli komplikované. Hoci ju muži vždy obletovali, netúžila sa hneď vydať. Zasnúbila sa s bratancom Edwinom Simpsonom, no neskôr zistila, že predstava o ich spoločnej budúcnosti ju nenapĺňa šťastím. Neskôr prežila „rok šialenej vášne“ s Hermanom Leardom, no osud zasiahol smrťou jej dedka. Rovnako ako Anna, ktorá sa po Matejovej smrti vrátila do Avonlea k Marille, aj Maud sa vrátila do Cavendisha k babičke Lucy, čo ju prinútilo usporiadať si život. Zrušila zásnuby s Edwinom a prežila bolestivý rozchod s Hermanom. Nakoniec si zobrala za muža Ewana MacDonalda, farára, ktorého si vážila pre jeho milú a sčítanú povahu.
Zrodenie Anny zo Zeleného domu
V roku 1904 Maud narazila na starú poznámku z denníka o omyle v sirotinci a spomenula si na fotku siroty s kvetmi vo vlasoch. Táto informácia ju inšpirovala k napísaniu príbehu o Anne, dievčatku s vlasmi v tónoch „jesenného západu slnka“. Dej umiestnila do imaginárneho mestečka Avonlea a do svojej literárnej postavy vložila kus seba. Román o impulzívnom a pyšnom dievčati, ktoré sa neustále dostáva do problémov a ktoré je raz nadšené, inokedy skleslé, dopísala v roku 1905. Hoci sprvoti bol román odmietaný, nakoniec ho vydavateľstvo L. C. Page v Bostone prijalo a vydalo. V júni 1908 držala svoj prvý román v ruke, ktorý zaznamenal okamžitý úspech.
Literárny kontext a žánrové zaradenie
Román ako epický žáner a dievčenský román
Anna zo Zeleného domu patrí do literárneho druhu epika a literárneho žánru dievčenský román, s literárnou formou prózy. Je to román, ktorý je svojím obsahom určený najmä dievčatám. Hlavnou postavou je hrdinka, ktorá pri prekonávaní životných prekážok objavuje alebo nadobúda určité mravné hodnoty. Orientuje sa na citovú stránku života a konflikty sa sústreďujú na prostredie, v ktorom sa dievčatá najviac pohybujú. Ako žáner veľkej epiky má rozsiahly dej, zobrazuje veľké časové obdobie (niekoľko rokov, celý život) a okrem hlavného príbehu rozvíja i množstvo vedľajších dejových línií. Vystupuje v ňom množstvo postáv, ktoré sa postupom času vyvíjajú.
Adaptácie a odkaz príbehu
Filmové a seriálové spracovania
Príbeh Anny bol tiež sfilmovaný a existujú aj audioknihy. Medzi populárne adaptácie patria staršie filmy o Anne, ktoré sa vysielajú každý rok cez veľkonočné sviatky. Vo filme Anna zo Zeleného domu z roku 1985 (kde Annu stvárnila Megan Follows a v slovenčine ju dabovala Ľubica Trégerová) sa Anna dostane do Zeleného domu a prežije školské roky. V pokračovaní Anna zo Zeleného domu: Príbeh pokračuje z roku 1987 Anna pracuje v novinách a Gilbert sa stane lekárom. V tomto filme si Anna a Gilbert vezmú za ženu, čo je jedným z najobľúbenejších momentov pre mnohých divákov. Na konci posledného filmu Anna dá Zelený dom Diane.
Okrem filmov existuje aj novší seriál Anna s E na konci (Anne with an E) od Netflixu, ktorý si taktiež získal popularitu a má už tri série.
Trvalá popularita a význam Anny
Hoci kniha vyšla v roku 1908, príbeh siroty s ryšavými vlasmi a rozlietanou fantáziou stále oslovuje čitateľov. Anna prežila už niekoľko generácií a jej príbehom nemožno odoprieť vrúcnosť a srdečnosť. Anna je hrdinkou, ktorá učila, ako sa pozrieť do očí prvej láske, ako obhájiť svoju pravdu pred svetom, ako dávať mená rozkvitnutým stromom a ako sa za tieto myšlienky nehanbiť. Príbehy Anny nám pripomínajú detstvo a túžbu po pomalšom a radostnejšom živote.