Sviatok Panny Márie Karmelskej, ktorý sa oslavuje 16. júla, uctieva Pannu Máriu pod týmto titulom a je neoddeliteľne spojený s bohatou históriou a spiritualitou karmelitánskeho rádu. Pomenovanie Panna Mária Karmelská sa vzťahuje na pohorie Karmel v Izraeli a na rehoľu karmelitánov.
Historické Korene Hory Karmel
Hebrejské slovo „karmel“ znamená záhrada alebo sad. Vrchy Karmelu ho pripomínajú, keď sa na krátky čas v roku oblečú do zelene. V Biblii je pohorie symbolom krásy a kypriaceho života. Najznámejšou udalosťou, ktorá sa k tomuto miestu v Biblii viaže, je zápas o pravú vieru Izraela v dobe proroka Eliáša v 9. storočí pred Kristom. Charakter pohoria poskytoval dobré podmienky na život v ústraní.
Pôvod Karmelitánskeho Rádu
Už od 6. storočia sa na hore Karmel vo Svätej zemi zdržiavali pustovníci. Po prechodnom oslobodení Svätej zeme križiakmi sa okolo roku 1155 na Karmeli vytvorila väčšia mníšska komunita z pútnikov a niektorých križiakov. Okolo roku 1156 sa tam usadil Berthold z Kalábrie so svojimi spoločníkmi, ktorí pôvodne bojovali v druhej križiackej výprave. Zbrane však odložili a vytvorili náboženské spoločenstvo, ktoré sa časom pretvorilo na rehoľnú spoločnosť karmelitánov. On i jeho nasledovníci žili ako duchovní synovia proroka Eliáša a prezývali sa „bratia Najsvätejšej Panny Márie z hory Karmel“.
Jeruzalemský latinský patriarcha sv. Albert im niekedy v rokoch 1206-1214 zostavil stanovy, ktoré v roku 1226 schválil pápež Honorius III. Tieto pravidlá predpisovali mníchom chudobu, samotu, mlčanlivosť, zdržiavanie sa mäsitých pokrmov, pôsty a manuálne práce. Prví karmelitáni tvorili vo Svätej zemi komunitu, no žili ako pustovníci v oddelených celách, kde sa venovali modlitbe a práci. Stretávali sa v oratóriu iba na spoločnú modlitbu a bohoslužbu. Žili v mlčaní, pôste a konali tvrdé skutky pokánia. Zvlášť si uctievali Pannu Máriu.
Zjavenie Panny Márie a Dar Škapuliara
V 13. storočí však karmelitánov začali prenasledovať mohamedáni, a preto boli rehoľníci nútení utiecť z hory Karmel do celej Európy, kde sa rozšírili a zakladali karmelitánske kláštory. Rehoľa, ktorej hrozil zánik, sa presídlila na Cyprus, Sicíliu, do Francúzska a Anglicka.
Svätý Šimon Stock a Prísľub Škapuliara
V Anglicku sa mimoriadnou svätosťou preslávil generálny predstavený rádu sv. Šimon Stock. Keď spozoroval nebezpečenstvo zániku rádu, úpenlivo prosil Pannu Máriu Karmelskú o pomoc. Podľa tradície sa mu v noci z 15. na 16. júla 1251 zjavila v Cambridgi Panna Mária, obklopená zástupom anjelov. S úsmevom mu podala škapuliar hnedej farby a povedala:
„Prijmi, najmilší synu, škapuliar tvojho rádu ako znak môjho bratstva, výsadu pre teba a všetkých karmelitánov. Kto v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni. On je znamenie spásy, ochrana v nebezpečenstvách, záruka pokoja a večnej zmluvy.“
Nato zmizla a zanechala škapuliar v Šimonových rukách. Preto sa Karmelská Panna Mária nazýva aj „Škapuliarska“. Sv. Šimon Stock po tomto zjavení založil Bratstvo nerehoľných členov, cez ktorých šíril úctu k Panne Márii Karmelskej a k svätému škapuliaru po celom svete.
Pápež Ján XXII. a „Sobotná Výsada“
Začiatkom 14. storočia sa Najsvätejšia Panna Mária ukázala pápežovi Jánovi XXII. a odporúčala mimoriadnu starostlivosť o "jej karmelitánsky rád". Sľúbila hojné milosti a spásu tým, čo patria do rádu a verne zachovávajú svoje sľuby. Podobne aj tým, čo patria do Bratstva sv. škapuliara, zachovávajú cnosť čistoty podľa svojho stavu a modlia sa za Cirkev.
Panna Mária sľúbila všetkým mimoriadnu milosť, známu pod názvom „sobotná výsada“:
„Ja, ich Matka, ich v prvú sobotu po smrti vyslobodím z očistca a zavediem na horu večného života.“
Pápež Ján XXII. potom v roku 1322 vydal bulu „Sacratissimo uti culmine“, ktorou potvrdil spomenutý druhý prísľub sobotnej výsady. Najvýznamnejším dňom rehole je 16. júl 1726, keď sa spomienka Preblahoslavenej Panny Márie začala sláviť aj v rímskom kalendári. Napokon 24. septembra 1726 pápež Benedikt XIII. rozšíril toto dovolenie na celú Cirkev.
Karmelitánsky Škapuliar: Symbol a Záväzok
Slovo škapuliar pochádza z latinského „scapula“, čo znamená lopatka, alebo z latinského slova „scapulae“, po slovensky plecia alebo chrbát. Označuje rúcho, ktoré prikrýva plecia. Je to vlastne vrchný odev, ktorý splýva vpredu i vzadu z ramien dolu.
Formy Škapuliara
- Pôvodný škapuliar: Používali ho mníšske rády ako časť odevu - široký pruh látky s otvorom pre hlavu, ktorý mohol byť zakončený aj kapucňou a v páse sa preväzoval. Mal aj ochrannú funkciu, chránil spodný hábit mnícha pred nečistotami.
- Zmenšený škapuliar: Jednotlivé rády dávali tento škapuliar aj svetským veriacim, no značne zmenšený, v podobe štvorca s dĺžkou strany okolo 10 cm, zavesený tak, že jedna časť visela vpredu a druhá vzadu.
- Škapuliarsky medailónik: Keďže nepretržité nosenie plátenného škapuliara sa vo viacerých povolaniach (baníci, hutníci, vojaci...) stretalo s vážnymi ťažkosťami, pápež sv. Pius X. dovolil 16. decembra 1910 namiesto plátenného škapuliara nosiť škapuliarsky medailónik. Ten má na jednej strane obraz Božského Srdca Ježišovho a na druhej obraz Panny Márie Karmelskej. Musí byť riadne požehnaný kňazom, ktorý má na to dovolenie.
Dnes sa pod pojmom škapuliar chápu v prvom rade dva štvorce látky, prepojené šnúrkami, alebo medailónik. Obvykle je na nich znázornené videnie Panny Márie Karmelskej a obraz Panny Márie s Ježiškom. Škapuliar sa prijíma zvláštnym obradom len raz a odovzdáva ho kňaz, diakon, alebo iná poverená osoba. Apoštolská stolica zaradila škapuliar medzi sväteniny.
Záväzky Nositeľov Škapuliara
Byť oblečený do škapuliara znamená, že veriaci človek chce byť odetý v „pracovnom odeve“ Panny Márie. To znamená pracovať pre ňu vo svete, prinášať spolu s ňou obety, modlitby a sebazapierania, ktoré sa naskytujú v každodennej príležitosti pri našich povinnostiach. Škapuliar je viditeľné znamenie a vyznanie, že si niekto chce zvlášť ctiť Pannu Máriu.
Každý člen bratstva škapuliara musí zachovávať:
- Čistotu svojho stavu.
- Denne sa modliť modlitby k Panne Márii.
- Chrániť sa hriechu.
Tento druhý uvedený prísľub sa viazal na podmienky vedúce k väčšej kresťanskej dokonalosti: na čistotu života primeranú svojmu stavu a na dennú modlitbu tzv. malých hodiniek k Panne Márii. Recitovanie mariánskeho breviára môže splnomocnený kňaz (prípadne spovedník) zameniť za inú modlitbu alebo za pôst či iný druh sebazaprenia podľa možností toho-ktorého jedinca.
Historické Potvrdenia a Slávni Nositeľia
Slávnostné schválenie karmelitánskej rehole a bratstva škapuliara urobil pápež Ján XXII. v roku 1322. Potvrdil ho aj Pavol V. v roku 1613. Bratstvo škapuliara sa rýchlo rozšírilo po celom svete. Škapuliar nosili aj viacerí svätci, ako napríklad:
- Sv. Karol Boromejský
- Sv. František Saleský
- Sv. Alfonz Mária Liguori
- Sv. Pavol z Kríža
- Sv. Ján Bosco
- Sv. Ľudovít IX.
Známy je aj príklad sv. pápeža Jána Pavla II., ktorý škapuliar nosil už od detstva.
Duchovný Význam Panny Márie Karmelskej
Samotný názov Karmel znamená v preklade - úrodné pole, úrodná záhrada, Božia záhrada. Panna Mária je naozaj úrodným polom a Božou záhradou, ktorej ovocím je sám Ježiš, vtelené Božie Slovo. Vrch vo väčšine náboženstiev predstavuje miesto, kde sa zem spája s nebom. Mnohé národy mali svoje posvätné vrchy. Vrchy sú symbolom Božej moci a stálosti. Toto všetko v sebe obsahuje aj charakter Panny Márie.
Mária ako Vzor Svätosti a Boja so Zlom
Jej láska je láska verná a stála, láska materská, ktorá miluje nie preto, čím raz budeme a čo dosiahneme, ale preto, čo sme, že sme jej deti. Mária je Panna a Matka. Panna preto, lebo je radikálne zasvätená Bohu a jeho službe. Matkou sa stáva tým, že plní vôľu Nebeského Otca.
Karmel je tiež miestom Božej epifánie - Božieho zjavenia. I Panna Mária je miestom Božieho zjavenia, lebo v nej sa neviditeľné Slovo stalo viditeľným telom. Panna Mária predstavuje pravý, nefalšovaný Izrael. Ona je tá, ktorá zápasí so zlom a vyhráva.
Milosť a krása spolu súvisia, a preto je Mária krásna a to tou krásou, ktorú nazývame svätosť. Latinská cirkev ju vyjadruje titulom „Immaculata“ (Nepoškvrnená) a pravoslávna cirkev titulom „Panhagia“ (Celá svätá). Otcovia východnej tradície oslavujú Božiu Matku ako nedotknutú akoukoľvek poškvrnou hriechu, ako modelovanú Duchom Svätým a vytvorenú ako nové stvorenie.
Čo je hnedý škapuliar? (feat. o. Michael-Joseph Paris OCD)
Obetavosť a Duchovný Boj
Tajomstvo Panny Márie Karmelskej nás znovu vracia k základu toho prisľúbenia, ktoré bolo dané Adamovi a Eve a neskôr Abrahámovi a jeho potomstvu, ktorého vrcholom je práve ona. Panna Mária stále prosí za deti Abrahámove - a to sú Židia i Arabi -, ale prosí aj za všetky dietky pramatky Evy. Učme sa od tej, ktorá je úrodnou Božou záhradou, prekrásnou záhradou Boha. Ona je pôvodným Božím rajom, do ktorého had nikdy nemal prístup, je ženou naozaj požehnanou, ktorá nás svojím Karmelským titulom poučuje aj o tom, že k Bohu sa dostaneme len za cenu zápasu a obetí.
Tak ako každý výstup na vrch predstavuje určitú námahu, tak aj cesta k Bohu stojí obetu. Naša doba stráca zmysel pre obetu, a preto sme takí slabí v zápase so zlom. Nechceme trpieť pre Boha, bojíme sa každej bolesti a nepohody, a preto nevieme byť vnútorne slobodní ako Panna Mária. Prosme Karmelskú Pannu o Ducha horlivosti v Božej službe.
Oslava Sviatku Panny Márie Karmelskej
Poďakovanie za priazeň, ktorú Panna Mária preukázala karmelitánskemu rádu, sa slávi v Cirkvi ako zvláštny sviatok 16. júla. V katolíckom kalendári sa spomienka Preblahoslavenej Panny Márie Karmelskej pripomína každoročne 16. júla. V niektorých rokoch, ak spomienka pripadne na nedeľu v Cezročnom období, slávi sa iba v chrámoch nesúcich tento titul, pretože nedeľa ako Deň Pána nemôže byť potlačená.
Pútnické Miesta
Pri príležitosti tohto sviatku sa konajú na viacerých miestach mariánske púte. Napríklad, v Gaboltove sa koná Arcidiecézna púť, ktorá je najvýznamnejším pútnickým miestom Košickej arcidiecézy a je známa veriacim katolíkom na celom Slovensku. Už v roku 1706 jágerský arcibiskup Štefan Telekessy vyznačuje toto pútnické miesto s milostivým obrazom P. Márie Škapuliarskej. Podľa kánonických vizitácií v druhej polovici 18. storočia boli púte integrálnou súčasťou duchovného života veriacich Gaboltova.
Dni Spomienok v Karmeli
Karmelitánsky rád si okrem hlavného sviatku pripomína aj ďalšie dôležité postavy a udalosti:
- Panny Márie z hory Karmel (16. júla)
- Sv. proroka Eliáša (20. júla)
- Sv. Šimona Stocka (16. mája)
- Sv. Terézie z Lisieux (1. októbra)
- Sv. Terézie Avilskej (15. októbra)
- Všetkých Svätých Karmelu (14. novembra)
- Sv. Jána z Kríža (14. decembra)
tags: #panny #marie #karmelskej #sviatok