Krajské múzeum v Prešove je kľúčovou inštitúciou pre uchovávanie a prezentáciu bohatej histórie a kultúry regiónu Šariš. Múzeum aktívne približuje návštevníkom nielen historický vývoj mesta a regiónu, ale aj významné míľniky v dejinách samotného Prešova, vrátane nedávneho 778. výročia jeho prvej písomnej zmienky.
Vznik a vývoj múzea
Napriek viacerým pokusom o zriadenie múzea v Prešove ešte pred prvou svetovou vojnou a v medzivojnovom období, k jeho zriadeniu došlo až v roku 1945. Vzniklo pôvodne ako mestské múzeum, avšak už v roku 1950 získalo štatút Krajského múzea. V priebehu rokov, po organizačných a zriaďovacích zmenách, vystriedalo niekoľko názvov a od roku 1999 nesie opäť názov Krajské múzeum v Prešove.
Pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o Prešove (1247) bola v roku 1947 inštalovaná prvá výstava o histórii mesta Prešova. Uskutočnila sa v budove Kumštu, jednej z bášt mestského opevnenia. Táto udalosť odštartovala vyše 65-ročnú históriu bohatej prezentačnej, vedecko-výskumnej, zbierkotvornej, výchovno-vzdelávacej a odborno-metodickej činnosti múzeálnej inštitúcie.
Rákociho palác - Historické sídlo múzea
Sídlo múzea je úzko späté s históriou Rákociho paláca (niekedy uvádzaný aj ako Rákócziho palác), ktorý predstavuje skvost mestskej renesančnej architektúry na území Slovenska i vtedajšieho Horného Uhorska. Koncom 16. storočia dal na mieste dvoch gotických jednopodlažných domov postaviť túto honosnú renesančnú stavbu Žigmund Rákoci. Prebudovanie prebehlo začiatkom 17. storočia, pričom došlo k dotvoreniu charakteristickej fasády s oknami v arkieroch.
Najvýznamnejšie historické udalosti v dejinách paláca sa odohrali v čase stavovských povstaní uhorskej šľachty proti Habsburgovcom v 17. storočí a začiatkom 18. storočia. 3. februára 1633 sa v paláci začali mierové rokovania medzi zástupcami Juraja I. Rákócziho a cisára Ferdinanda II., ktoré sa skončili 23. septembra 1633 podpísaním tzv. prešovského mieru. V 17. storočí sa palác stal mestským sídlom Rákócziovcov ako dedičných šarišských županov. Históriu paláca zavŕšil František II. Rákoci, ktorému počas povstania palác slúžil ako rezidencia vodcu odboja proti cisárovi. Po porážke povstania bol palác roku 1711 skonfiškovaný a v nasledujúcich storočiach vystriedal viacerých majiteľov.
Budova prešla v 17. a 19. storočí niekoľkými prestavbami. V rokoch 1950 až 1956 bola renovovaná a odvtedy slúži muzeálnym účelom. V roku 1956 sa múzeum presťahovalo do priestorov Rákociho paláca, pričom sa postupne menila jeho náplň, druh vystavovaných exponátov i názov inštitúcie. Budova Rákociho paláca a jeho technické vybavenie sú národnou kultúrnou pamiatkou.
Zbierkový fond a zameranie múzea
Múzeum uchováva a prezentuje archeologické, historické, etnografické, umelecko-historické a prírodovedné zbierky. Sú výsledkom zbierkotvornej práce vo vymedzenej oblasti Šarišského regiónu i v širších celoslovenských reláciách. K 30. decembru 2009 múzeum evidovalo 115 312 zbierkových predmetov, z toho 28 241 prírodovedných, 76 565 spoločenskovedných a 11 089 technických.
Na prízemí Rákociho paláca sú komorné výstavné priestory múzea určené na inštalovanie krátkodobých výstav, zatiaľ čo na poschodí sú umiestnené stále tematicky zamerané expozície.
Stále expozície
V súčasnom období sú v budovách múzea umiestnené predovšetkým historické expozície, ktoré podávajú návštevníkom ucelený pohľad na historický vývoj mesta a regiónu spolu s tradičnou ľudovou kultúrou. Špecializáciou múzea je téma dejín hasičstva a hasičskej techniky, v ktorej múzeum patrí k najvýznamnejším na Slovensku.
Historická expozícia
Historická expozícia je tvorená niekoľkými celkami:
- Historický nábytok a interiérové doplnky: Prezentuje honosný mobiliár šľachtických rezidencií v prostredí Šariša a bohatého meštianstva v Prešove od 18. do začiatku 20. storočia. Ukážky dobového zariadenia prešovských meštianskych a šľachtických interiérov dopĺňajú reprezentačné zrkadlá, rámové a figurálne hodiny, svietnik, keramický stĺp, dózy s čínskymi motívmi, nádoby na chladenie nápojov, koberce a iné interiérové doplnky z 18. - 19. storočia. V strede stĺpovej siene je barokový obraz Obetovanie Jefteho dcéry z roku 1751 od Johana Wenzela Bergla (1718 - 1789). Expozíciu dopĺňajú portréty významných osobností, napríklad baróna Štefana Dessewffyho zo začiatku 18. storočia a Františka II. Rákócziho z roku 1905 od Maxa Kurtha.
- Historické zbrane: Dokumentuje vývoj strelných a chladných zbraní od stredoveku do obdobia 2. svetovej vojny. Expozícia dokumentuje vývoj ručných palných zbraní a pobočných chladných zbraní od 16. do 20. storočia. Predstavuje ich technický vývoj, remeselnú zručnosť a umelecké cítenie výrobcov. Najstaršou a veľmi cennou je lovecká guľovnica s vonkajším kolieskovým zámkom z konca 16. storočia. Z pobočných chladných zbraní sú zastúpené šable, kordy a paloše.
- Historické hodiny: Predstavuje precízne umelecko-remeselné diela hodinárskych majstrov od obdobia baroka po začiatok 20. storočia.
- Dejiny Prešova od 9. storočia do roku 1918: Dokumentuje vznik, rozvoj a postavenie mesta, jeho historický vývoj s dôrazom na vzdelávanie a kultúru - napĺňanie prívlastku Atény nad Torysou. Prvá zachovaná písomná správa o meste z roku 1247 sa týka sporov nemeckých osadníkov Prešova s bardejovskými cistercitami ohľadom hraníc chotára. V roku 1299 získal Prešov mestské privilégiá. Expozícia dokumentuje získanie erbu v roku 1453, používanie pečate a výstavbu opevnenia. Predstavený je spoločenský a kultúrny život Prešova prostredníctvom odevných súčiastok, nábytku, divadelných plagátov a unikátnych fotografií Karola Divalda z požiaru v roku 1887. Hospodárske aktivity v 19. storočí predstavujú výrobky prešovskej kachliarne, biely hlinený riad a bankové knižky.
- Pamätná izba Mikuláša Moyzesa: Venovaná významnému hudobnému skladateľovi, predstaviteľovi kultúrneho a spoločenského života v období 1. ČSR, ktorý najplodnejšie obdobie svojho tvorivého života prežil v Prešove. Moyzes do Prešova prišiel v roku 1908 a zostal tu do svojej smrti v roku 1944. Ako profesor hudby na dievčenskom učiteľskom ústave sa výrazne angažoval v hudobnom živote mesta a patril k zakladateľom Mestskej hudobnej školy. Exponáty z pozostalosti Mikuláša Moyzesa - nábytok, bytové doplnky, klavír, fotografie, notový materiál - predstavujú jeho život a tvorbu, ako aj atmosféru Prešova do roku 1944.
- Numizmatická expozícia - Sto rokov korunovej meny: Predstavuje pozoruhodnú numizmatickú kolekciu s akcentom na používanie korunovej meny. Ponúka mince a platidlá od vzniku korunovej meny roku 1892 po súčasnosť, ale aj keltské tetradrachmy a rímske strieborné denáre.
Národopisná expozícia
Národopisná expozícia je tvorená celkami, ktoré približujú tradičnú ľudovú kultúru Šariša:
- Dejiny čipkárstva v Soľnej Bani: Venované histórii výroby čipiek, ktorej korene siahajú do konca 16. storočia a má kontinuálnu tradíciu dodnes. Čipka sa v okolí Soľnej Bane začala šíriť medzi ľuďmi na prelome 16. a 17. storočia vďaka rodu Šóšovcov. Expozícia ponúka soľnobanskú čipku v rozličných umelecko-remeselných prevedeniach, farebných variáciách, ornamentoch a formách, od tradičných čepcov cez prikrývky až po dekoratívne dečky.
- Z pokolenia na pokolenie: Prehľad tradičnej materiálnej a duchovnej kultúry ľudu Šariša. V dedinskom spoločenstve sa pripisoval veľký význam výchove zdravého a šťastného potomstva, pričom staršie generácie odovzdávali mladším svoje skúsenosti a vedomosti.
- Salašníctvo na Šariši: Ponúka obraz tradičného spôsobu chovu oviec, karpatský spôsob chovu oviec, ktorý prenikol koncom 14. storočia do Šariša ako valašská kolonizácia. Salašníctvo bolo zamerané hlavne na spracovanie ovčieho mlieka a výrobu špeciálnych mliečnych výrobkov ako ovčí syr, bryndza, ovčie maslo, žinčica, oštiepky a parenica. V interiéri vstupnej siene paláca sú vystavené predmety dokumentujúce ľudovú architektúru a poľnohospodárske náradie. Medzi ne patria celodrevený voz, pluh, opálky, hrable, drevené brány, postroj na koňa, vidly a rôzne košíky.
- Ľudová architektúra: Vzhľadom na lesnatý terén Šariša dominuje v tomto regióne drevená architektúra s dvoma variantmi domov - zrubový dom v severozápadnej časti a drevený dom s rámovou konštrukciou v južnej časti. Od polovice 19. storočia sa na Šariši udomácňuje aj murovaná architektúra.
Fantastický pohľad na bohatú divokú prírodu Slovenska | Celý dokumentárny film
Z dejín hasičstva na Slovensku
Zreinštalovaná a rozšírená panelová časť expozície Z dejín hasičstva na Slovensku dokumentuje hlavné vývojové etapy hasičstva a požiarnej techniky textovo, fotograficky a jedinečnými trojrozmernými exponátmi. Prezentuje prierez histórie hasičstva na Slovensku, ktoré sa vyvíjalo od živelnej ochrany pred požiarmi až po súčasnú organizačnú štruktúru dobrovoľného i profesionálneho hasičstva. Ťažiskovým celkom expozície sú dobrovoľné hasičské zbory, ktorých začiatky sú úzko spojené s rozvojom kapitalizmu v Uhorsku a technickým pokrokom v druhej polovici 19. storočia. Expozícia obsahovým zameraním prerastá regionálny význam a celoslovenskou pôsobnosťou patrí medzi ojedinelé špecializované expozície.
Expozícia neživej prírody
Táto expozícia prezentuje prírodovednú tému prostredníctvom geologických a unikátnych paleontologických exponátov, ktoré predstavujú neživú prírodu v regióne.
Múzeum a významné výročia mesta
Prešov si pripomína 778. výročie svojej prvej písomnej zmienky, ktorá sa datuje do roku 1247. Vtedy sa v listine uhorského kráľa Bela IV. po prvý raz objavil názov Epuries - predchodca dnešného Prešova. „Dokument sa týka majetkového sporu medzi mníchmi cistercitmi z Bardejova a Nemcami z Prešova - a práve tu sa naše mesto spomína po prvýkrát,” uviedlo Krajské múzeum v Prešove. Za 778 rokov prešiel Prešov dlhú cestu - od stredovekého sídla až po moderné krajské mesto.
Pri tejto príležitosti múzeum predstavilo aj jeden z najcennejších symbolov mesta - Veľkú pečať Prešova. Je odtlačená z červeného vosku, uložená v zlatej kapsuli so šnúrkami a nesie erb mesta z roku 1558 s nápisom SIGILLUM MAIUS CIVITATIS EPERIES - teda Veľká pečať mesta Prešov. Mestská pečať sa používala už od konca 14. storočia.
