Prvé sväté prijímanie je významným a prelomovým momentom v živote každého gréckokatolíckeho veriaceho. Táto udalosť, jej dôkladná príprava, samotný obrad a hlboký duchovný význam sú dôležité pre celú cirkevnú komunitu aj pre rodinu. Je to okamih, keď dieťa prvýkrát prijíma Ježiša Krista v Eucharistii - sviatosti, ktorá je v katolíckej cirkvi považovaná za najdôležitejší spôsob spojenia s Bohom.
Sviatosti kresťanskej iniciácie a ich jednota
Základom kresťanského života sú iniciačné sviatosti: krst, myropomazanie a Eucharistia. Tieto tri sviatosti tvoria celok a otvárajú dvere k plnej účasti na živote Cirkvi.
Svätý krst: Brána do života v Duchu
Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa údmi Krista, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní (KKC 1213).
- Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch po narodení, a majú sa na to náležite pripraviť.
- Dieťa má byť pokrstené vo vlastnom farskom chráme rodičov a má mu byť dané kresťanské meno.
- O udelenie iniciačných sviatostí je potrebné požiadať miestneho farára už pred pôrodom matky.
- Na obrad krstu je potrebné mať prichystanú kópiu rodného listu dieťaťa a potvrdenie krstných rodičov o prijatí iniciačných sviatostí, resp. manželstva. Platné cirkevné právo (c. 685 § 1 CCEO) stanovuje podmienky pre krstného rodiča, napríklad, že nesmie žiť v konkubináte.
- Obrady krstu zahŕňajú označenie Kristovým znakom, úvodné modlitby a exorcizmy, pomazanie olejom katechumenov, posvätenie krstnej vody a samotné pomazanie olejom radosti na hlavu kandidáta.
- Zapálená svieca symbolizuje, že Kristus novopokrsteného osvietil.
- Krstná milosť je bohatá skutočnosť, ktorá robí pokrsteného novým stvorením a chrámom Svätého Ducha.
Sviatosť myropomazania (birmovania)
Sviatosť myropomazania zdokonaľuje krstnú milosť. Je to posvätná pečať, duchovný znak, charakter, ktorý určuje pokrsteného na kresťanský kult (c. 686 CCEO). V gréckokatolíckej cirkvi sa myropomazanie udeľuje ihneď po krste. Kňaz pomaže rôzne časti tela (čelo, oči, nos, ústa, uši, hruď, ruky a nohy) so slovami: „Pečať daru Svätého Ducha.“ Sviatosti krstu a myropomazania sa nemôžu opakovať (c. 672 CCEO).
Katechumenát pre dospelých
Od začiatkov Cirkvi bol krst dospelých najbežnejší tam, kde sa iba nedávno začalo hlásanie evanjelia. Katechumenát (príprava na krst) má v tomto prípade dôležité miesto, pretože uvádzaním do viery a do kresťanského života má pripraviť na prijatie Božieho daru v krste, myropomazaní a Eucharistii. Obdobie prípravy trvá spravidla jeden rok, ale podľa okolností môže trvať aj dlhšie. Iniciačné sviatosti sa spravidla udeľujú na Veľkú sobotu (deň pred Paschou).
Sviatosť Eucharistie: Pokrm pre dušu
Sviatosť Eucharistie ustanovil Ježiš Kristus pri svojej Poslednej večeri ako pokrm a nápoj pre dušu človeka. Prijímanie sviatosti Eucharistie je požívanie skutočného Tela a Krvi Ježiša Krista spolu s jeho dušou a s jeho božstvom.
Podmienky a spôsob prijímania
- K svätému prijímaniu môže pristúpiť iba ten, kto má čisté srdce - bez ťažkého hriechu, zachoval eucharistický pôst (aspoň 1 hodinu nič nejesť ani nepiť okrem vody, lieky nerušia pôst) a má dobrý úmysel - pristupuje s vierou a z lásky.
- Na sväté prijímanie Cirkev odporúča chodiť pravidelne, aspoň každú nedeľu. Človek môže prijať svätú Eucharistiu maximálne dva razy za deň, druhý raz však iba ak sa zúčastnil na celej svätej liturgii.
- Eucharistia sa vo východnom obrade podáva pod oboma spôsobmi - teda Telo i Krv Ježiša Krista - pomocou malej lyžičky na to určenej. Preto sa neodporúča vyplazovať jazyk, ale iba dôstojne otvoriť ústa, mierne zakloniť hlavu a počkať, kým kňaz Eucharistiu vloží lyžičkou do úst a následne lyžičku vytiahne.
Obnovená tradícia: Prijímanie Eucharistie nemluvňatami v Gréckokatolíckej cirkvi
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa od septembra 2017 obnovila prax udeľovania Eucharistie nemluvňatám (deťom) ako odpoveď na dekrét o východných cirkvách II. vatikánskeho koncilu. Jednou z tradícií vlastných východným cirkvám bolo od počiatku podávanie svätého prijímania malým deťom hneď po krste a myropomazaní.
Teologické a historické pozadie
Treba vnímať skutočnosť, že dieťa, pokrstené a myropomazané, je už dospelé vo viere. Viera nie je záležitosťou rozumovej vyspelosti, ale skúsenosťou z tajomného stretnutia s Bohom cez Krista, konkrétne prostredníctvom jeho tela a krvi. Spôsob účasti detí na Eucharistii bude zodpovedať ich schopnosti: najprv bude menej vedomá a menej rozumová, ale postupne sa skrze milosť, pedagogiku sviatosti a odovzdávanie viery rodičmi rozvinie a bude rásť „až do stavu dokonalosti úplnej zrelosti v Kristovi“ (Ef 4,13).
Táto obnova nadväzuje na starobylú prax, ktorá bola bežná od začiatkov Cirkvi vo všetkých východných a západných cirkvách. Historické pramene a svedectvá cirkevných otcov, ako napríklad sv. Cypriána či sv. Augustína, potvrdzujú jednotu takejto praxe. Na Západe sa však prax prijímania detí začala vytrácať medzi 12. a 13. storočím. Tento vývoj bol dôsledkom postupného odlučovania veriacich od prijímania pod spôsobom vína, rastúceho dôrazu na adoráciu Eucharistie a vnímania "veku rozlišovania" ako podmienky pre prijímanie.
Doktrinálne zmeny, ako napríklad 21. kapitola Štvrtého lateránskeho koncilu (1215) a neskôr Tridentský koncil, ktoré zdôrazňovali potrebu pokánia a veku rozlišovania, prispeli k odklonu od pôvodnej praxe. Tento latinský model sa potom postupne presadzoval aj vo východných, s Rímom zjednotených cirkvách, ako to dokumentujú synody, napríklad Zamoščská synoda v roku 1720. Napriek tomu, že uznala starobylú prax východných cirkví, navrhovala odložiť eucharistické prijímanie detí na vek rozlišovania.
Druhý vatikánsky koncil však potvrdil, že katolícka Cirkev si želá, aby sa tradície jednotlivých miestnych cirkví a obradov zachovali bez narušenia. Preto gréckokatolíci majú zachovávať svoje právoplatné liturgické obrady a svoj spôsob života, a ak sa od nich nenáležite odchýlili, majú sa usilovať vrátiť k starootcovským tradíciám. Obnovenie prijímania Eucharistie nemluvňatami je teda krokom k návratu k tejto autentickej východnej tradícii.
Príprava na prvé sväté prijímanie (pre deti vo veku rozlišovania)
Hoci sa v gréckokatolíckej cirkvi obnovila prax podávania Eucharistie malým deťom už od iniciačných sviatostí, po dosiahnutí veku morálneho rozlišovania dobra od zla (spravidla okolo ôsmeho či deviateho roku života, ale aj skôr podľa úsudku rodičov a kňaza) sa dieťa začne pripravovať na svoju prvú sviatosť zmierenia a slávnostné prijatie Najsvätejšej Eucharistie.
Úloha rodičov a farnosti
- Prípravu dieťaťa na prijatie Eucharistie má predovšetkým rodič, ktorý má právo požiadať Cirkev o pristúpenie svojho dieťaťa k svätému prijímaniu, najlepšie vo farnosti, do ktorej patrí.
- Deti často pristupujú k prvému svätému prijímaniu spolu ako školská trieda a aj sa spolu pripravujú. Je však dôležité, aby sa dieťa zžilo so svojou farnosťou, pretože pristúpenie k prvému svätému prijímaniu je vecou farnosti a zodpovednosťou farára.
- Spravidla prijímajú Eucharistiu po prvý raz deti 3. ročníka základnej školy, no vek môže byť prispôsobený pripravenosti dieťaťa. Dátum slávnosti sa obyčajne koná vo veľkonočnom období a dohodne sa včas s rodičmi.
Priebeh prípravy
- Možnosť prihlásiť sa na prípravu majú iba deti, ktoré navštevujú náboženskú výchovu aspoň 2 roky.
- Kurz prípravy detí prebieha počas detských svätých omší, často pravidelne, zameraných na lepšie uvedenie dieťaťa do tajomstva svätej omše, liturgických gest a správania v kostole.
- Farnosť ponúka pomoc rodičom vo forme prípravy, ktorá nie je povinná. Pomôckou je napríklad slovníček „Kresťanko“, do ktorého dieťa zbiera podpisy za účasť na svätých omšiach a katechézach.
- V prípade neúčasti na príprave a svätých omšiach farár preverí, či je dieťa dostatočne pripravené k pripusteniu na Prvé sväté prijímanie.
Sviatosť zmierenia
Predpokladá sa, že dieťa, ktoré dovŕši sedem rokov života, je schopné používať rozum, preto ho treba povzbudzovať k prijatiu sviatosti pokánia a zmierenia. V praxi farností je bežné, že po ukončení prípravy je ustanovený víkend, kedy dieťa v sobotu absolvuje svoju prvú svätú spoveď - sviatosť zmierenia. Veľmi sa odporúča, aby spolu s ním si sviatosť zmierenia vykonali aj rodičia, súrodenci či krstní rodičia.
Ak je zjavné, že dieťa ani po dovŕšení siedmeho roku ešte neužíva rozum, potom nie je zodpovedné za svoje skutky a nie je schopné smrteľného hriechu. Keďže nemohlo stratiť hriechom milosť udelenú v krste, nič mu nebráni prijímať Eucharistiu. Ak však tí, čo sú zodpovední za výchovu dieťaťa, rozoznajú, že dieťa urobilo schválne vedomé zlo, musia mu zamedziť prijímať Eucharistiu a majú s ním bezprostredne začať s prípravou na prijatie sviatosti zmierenia a pokánia, ku ktorej má dieťa pristúpiť čím skôr, ale až bude skutočne pripravené.
K samotnému obradu Prvého svätého prijímania treba dieťaťu zaobstarať krstnú košeľu a krstnú sviecu.
Slávnosť prvého svätého prijímania a jej dopad
Slávnosť prvého svätého prijímania je obvykle spojená s rodinnými oslavami, pretože je to významný duchovný a spoločenský okamih. Po samotnom obrade, ktorý sa často koná v kostole, nasledujú oslavy, kde rodiny a priatelia spoločne zdieľajú radosť z tohto významného momentu. V mnohých rodinách sa praktizuje zvyk dávania darčekov, čo je symbolom podpory a radosti z tohto dôležitého kroku.
Prvé sväté prijímanie nie je len vzácnym okamihom v živote dieťaťa, ale aj krokom na jeho ceste viery. Tento obrad má dlhodobý vplyv na jeho duchovný život. Prijatie Eucharistie je pozvánkou na neustále prehlbovanie vzťahu s Bohom, na pravidelnú účasť na bohoslužbách a na prežívanie viery v každodennom živote. Tento sviatok má tiež silný vplyv na cirkev ako celok, pretože každé dieťa, ktoré prijme Eucharistiu, prináša do spoločenstva novú silu a oživuje jeho duchovný život.
Po prijatí Eucharistie do srdca príde Pán Ježiš a zostane s dieťaťom. Môžeme povedať, že prijímaním Eucharistie sa deti stávajú svätými. Ježiš ich pozýva, aby sa k Nemu pripojili a žili tak, ako im to On ukázal - konaním dobra. Vo výchove detí je dobré dbať, aby ich rodičia vychovávali k empatii voči ostatným a prejavovali im lásku, blízkosť i podporu, rozvíjajúc v nich vnímavosť pre svoje okolie.
Pamiatka na prvé sväté prijímanie
Tradičnou spomienkou na túto významnú udalosť je gréckokatolícka pamiatka na prvé prijatie sviatosti zmierenia a slávnostné prijatie Najsvätejšej Eucharistie. Na pamiatke je často zobrazená ikona Poslednej večere, ktorá symbolizuje ustanovenie Eucharistie. V dolnej časti pamiatky je priestor na zaznamenanie najdôležitejších údajov, ako sú meno dieťaťa, dátum prijímania a meno kňaza.
Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove zohráva významnú úlohu v živote gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Je to sídlo Prešovskej archieparchie a Metropolitnej cirkvi sui iuris, kde sa slávia dôležité bohoslužby a obrady podľa východnej byzantskej tradície. História chrámu siaha až do 14. storočia a prešiel mnohými zmenami, kým sa stal katedrálnym chrámom Prešovskej eparchie v roku 1818. V takýchto významných cirkevných centrách sa často konajú aj slávnosti prvého svätého prijímania, ktoré sú pre spoločenstvo mimoriadne dôležité.
tags: #pamiatka #na #prve #svate #prijimanie #greckokatolicke