Ježiš Kristus v posledný večer pred svojou obetnou smrťou dal svojim verným nasledovníkom príkaz, aby si jeho obeť pripomínali. Zaviedol slávnosť, ktorú dnes poznáme ako Poslednú večeru alebo Pánovu večeru, pri ktorej ako symboly použil nekvasený chlieb a červené víno. Každoročne si Jehovovi svedkovia na celom svete pripomínajú Ježišovu smrť. Srdečne vás pozývame, aby ste sa tejto udalosti zúčastnili aj vy. Dozviete sa viac o tom, prečo je Ježišova obetná smrť pre nás dôležitá. Vstup je voľný a nekonajú sa žiadne zbierky. Presný čas a miesto konania Pamätnej slávnosti vo vašom okolí vám poskytne Jehovov svedok, ktorý vám dal tento časopis, alebo si to môžete zistiť na webovej stránke jw.org/sk.
Jehovovi svedkovia si raz za rok pripomínajú smrť Ježiša Krista. Vítaný je každý. Na ich zhromaždeniach sa nikdy nekonajú zbierky a nie je stanovený žiaden dress code. Odznie na ňom povzbudzujúci prejav o tom, aký význam má Ježišova smrť a ako môžeme mať úžitok z toho, čo pre nás Boh a Kristus urobili. Srdečne Vás pozývame, aby ste si pripomenuli Ježišovu smrť takým spôsobom, ako si to on sám prial. Možno ste počuli, že zomrel za naše hriechy. Prečítajte si, ako vyzerajú ich zhromaždenia.
Podstata a priebeh Pamätnej slávnosti
Pripomienka Ježišovej smrti sa oslavuje po západe slnka a trvá približne hodinu. Táto udalosť sa podľa evanjelií odohrala v roku 33 nášho letopočtu, 14. nisana. Všetky zbory, v Európe aj vo zvyšku sveta, dodržiavajú veľmi podobnú štruktúru programu. Začína sa spevom a modlitbou, po ktorej nasleduje biblický prejav zameraný na význam Ježišovej smrti a prehľad o noci, keď ustanovil Pánovu večeru. Pri obrade sa používa nekvasený chlieb a červené víno, ktoré symbolicky predstavujú telo a krv Krista.
Podľa doktríny Jehovových svedkov sa na týchto symboloch zúčastňuje iba malá skupina kresťanov - ktorých považujú za dedičov s Kristom v nebi. Údaje zverejnené samotným spoločenstvom v posledných rokoch naznačujú, že Pripomienka Kristovej smrti každoročne združuje viac ako 21 miliónov účastníkov na celom svete. Okrem veriacich sa na tejto globálnej pozývacej kampani podieľa viac ako 9 miliónov Jehovových svedkov.
Význam Ježišovej obetnej smrti
Ježiš povedal svojim nasledovníkom, aby si pripomínali jeho smrť symbolickým jedlom - chlebom a vínom. Chlieb znázorňuje Ježišovo telo a víno jeho krv. Chlieb, ktorý použil Ježiš, bol nekvasený. V Biblii kvas často znázorňuje hriech. Nekvasený chlieb bol teda vhodným symbolom Ježišovho dokonalého tela. Ježiš dal svoje telo ako obeť a tým sa skončilo predkladanie zvieracích obetí, ktoré sa prinášali pod mojžišovským Zákonom (Hebrejom 10:5, 9, 10). Víno symbolizovalo Ježišovu drahocennú krv, ktorá bola vyliata ako obeť za naše hriechy.
Ježiš zomrel 14. nisana, v deň sviatku Pesach. Židovský deň sa začína západom slnka. Večer predtým ako Ježiš zomrel, jedol so svojimi apoštolmi jedlo Pesach a potom zaviedol nové pamätné jedlo ako pripomienku svojej smrti. Dnes si Boží služobníci pripomínajú, že Boh prostredníctvom Ježiša oslobodil celý svet od hriechu a smrti (2. Mojžišova 12:5-7, 13, 17). Tak ako sa Pesach slávil raz do roka, aj Slávnosť na pamiatku Ježišovej smrti sa slávi raz ročne. Podľa biblického lunárneho kalendára je to 14. nisana po západe slnka.
Keď Ježiš podal víno svojim učeníkom, povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu.“ (1. Korinťanom 11:25) Nová zmluva nahradila mojžišovskú zmluvu Zákona, v ktorej Boh sľúbil Izraelitom, že ak ho budú dôsledne poslúchať, stanú sa jeho ľudom (2. Mojžišova 19:5, 6). Izraelský národ ho však neposlúchal. A tak Jehova urobil novú zmluvu. Na základe tejto novej zmluvy Jehova prostredníctvom niekoľkých jej účastníkov umožňuje získať požehnania mnohým ľuďom. Účastníkov zmluvy je len niekoľko, iba 144 000. Prostredníctvom nich budú milióny ľudí zo všetkých národov požehnané večným životom v pozemskom raji. Niektorí z účastníkov novej zmluvy slúžia dnes Jehovovi na zemi. Iba oni oprávnene prijímajú z chleba a vína, keďže ten pohár „znamená novú zmluvu“.
Každoročná Slávnosť na pamiatku Ježišovej smrti prehlbuje našu vďačnosť za nesmiernu lásku, ktorú nám Jehova prejavil. Poslal svojho Syna, aby zomrel za naše hriechy. Preto keď sme prítomní na Pamätnej slávnosti, mali by sme rozjímať o tom, čo pre nás Ježišova smrť znamená. Mali by sme premýšľať, ako môžeme prejaviť vďačnosť za to, čo pre nás Jehova a Ježiš urobili.
Pohreb vs. spomienka vs. prezeranie: Aký je rozdiel?
Určenie dátumu a historický kontext
Dejiny sa odohrávajú v čase a priestore. V prípade Ježišovej smrti je priestor jasný a nachádzal sa na území dnešného Starého mesta v Jeruzaleme. Vďaka písomným prameňom a archeologickým výskumom vieme s veľkou pravdepodobnosťou lokalizovať miesta spojené s poslednou večerou, so súdnym procesom a s ukrižovaním. Problém predstavuje presný deň, lebo ako v mnohých prípadoch evanjeliá nie sú jednoznačné. Nezhadujú sa v detailoch okolo Ježišovho ukrižovania, hoci poskytujú dostatok časových údajov.
Hlavným problémom je, že synoptické evanjeliá (Matúš, Marek a Lukáš) kladú deň Ježišovho ukrižovania na 15. nisana na sviatok Paschy, zatiaľ čo Jánovo evanjelium ho kladie na 14. nisana na prípravný deň. Všetky štyri evanjeliá sa však zhodujú, že Ježiša ukrižovali v piatok a v piatok aj zomrel pár hodín pred začiatkom sabatu. Poslednú večeru s učeníkmi mal večer predtým, čo bol pre Židov piatok, ale pre nás to bol štvrtok. Deň sa začínal večer.
Pri čítaní Biblie treba mať na pamäti špecifikum židovského lunárneho kalendára. Podľa neho sa deň začínal večer po západe slnka, čo mohlo byť okolo 18. hodiny, a trval do ďalšieho západu slnka. Takže deň sa počítal ako noc a začínal sa o pár hodín skôr ako náš deň, ktorý sa oficiálne začína o polnoci. Potom sa ešte evanjeliá zhodujú, že sa to stalo počas vlády rímskeho cisára Tiberia (14 - 37), keď rímsku provinciu Judeu spravoval Pontius Pilát (26 - 36), Kajfáš bol veľkňaz (cca 18 - 36) a Herodes Antipas tetrarcha v Galilei (cca 4 pred Kr. až do 39 po Kr.).
Nesúlad medzi synoptickými evanjeliami a Jánovým evanjeliom spočíva v tom, že podľa synoptických Ježiš zomrel po slávnostnej večeri na sviatok Paschy, keď Židia jedli baránka, a podľa Jána po obyčajnej večeri v prípravný deň, keď poobede kňazi rituálne zabíjali baránky v chráme a ľudia si ich odniesli na prípravu slávnostnej večere. Teda kľúčové pre presné určenie dňa ukrižovania je, či v tom roku bol piatok prípravný deň alebo bol vtedy sviatok Paschy. Podľa židovských zákonov sa súdny proces nesmel konať v noci, ak bola rozsudkom smrť. Taký proces by bol neplatný, a preto sa za denného svetla rozsudok musel potvrdiť, čo Pilát urobil v piatok ráno, a ešte predpoludním sa začala Ježišova krížová cesta. Zároveň židovské zákony zakazovali robiť rozsudky v noci pred sabatom a sviatkom, lebo podľa lunárneho kalendára noc už bola sviatočným dňom. To vylučuje, že by k súdnemu procesu došlo v noci v deň Paschy, teda sviatok Paschy 15. nisan nemohol byť v piatok. Šimon z Cyrény sa vracal z práce, keď ho chytili, aby niesol Ježišov kríž, čím by porušoval sviatočný zákaz práce. Ani Jozef z Arimatey by na sviatok Paschy nesmel rokovať s Pilátom, ísť kúpiť plátno, do ktorého by zavinul Ježišovo telo, a pochovať ho. Synoptické evanjeliá zdôrazňujú ponáhľanie sa pri Ježišovom pohrebe, aby dobrí Židia neporušili svoje zákony. Preto piatok ukrižovania vychádza na 14. nisana a prípravný deň sviatku Paschy.
Podľa výpočtov vedcov sú možné len dva dátumy, kedy 14. nisan pripadol na piatok počas Pilátovej vlády v Judei - 7. apríla roku 30 alebo 3. apríla roku 33. Podľa údajov zo začiatku Lukášovho evanjelia vieme, že Ján Krstiteľ začal pôsobiť v 15. roku vlády cisára Tiberia, čo pripadá na rok 29, a v Jánovom evanjeliu sa spomínajú tri sviatky Paschy počas Ježišovho verejného pôsobenia. Taktiež Ján spomína prvú Ježišovu Paschu v Jeruzaleme, keď vyhnal kupcov z chrámu. V nasledujúcej hádke zaznelo aj tvrdenie, že chrám stavali 46 rokov. Podľa Jozefa Flavia Herodes Veľký začal stavať chrám v 18., resp. 15. roku svojej vlády, najpravdepodobnejšie okolo rokov 22 - 19 pred Kr. Záleží, či za začiatok Herodesovej vlády považujeme rok 40/39, keď ho rímsky senát vymenoval za kráľa, alebo rok 37 pred Kristom, keď ho rímske légie dosadili na trón. Štyridsaťšesť rokov nás privádza niekde do polovice 20. rokov 1. storočia (presnejšie 24 - 27), krátko pred začiatok pôsobenia Jána Krstiteľa a Ježiša. S ohľadom na údaj o 15. roku panovania Tiberia sa rok 29 ako začiatok Jánovho a Ježišovho pôsobenia javí ako najlepší dátum. Keďže Ján spomenul tri slávenia Paschy počas Ježišovho pôsobenia, skorší dátum 7. apríla roku 30 môžeme vylúčiť.
Zostáva nám 3. apríl roku 33 ako 14. nisan a deň ukrižovania. Tento dátum je čiastočne podporený aj iným údajom. Podľa Nového zákona došlo k zatmeniu slnka a mesiac bol červený. Zatmenie slnka na ten deň nevychádza, ale 3. apríla 33 bolo čiastočné zatmenie mesiaca na Blízkom východe, ktoré mohlo spôsobiť začervenanie mesiaca. Samozrejme, v čase Ježišovej smrti ho ľudia nevideli, ale videli ho v noci.
Podporným argumentom pre 3. apríl 33 je aj Pilátovo váhanie v prípade rozsudku smrti. Jedným z dôvodov za ním môže byť, že prišiel o svojho ochrancu v Ríme. V roku 31 dal Tiberius popraviť prétoriánskeho prefekta a faktického držiteľa moci v Ríme Lucia Aelia Seiana, ktorému delegoval mnohé právomoci potom, čo sa utiahol na vidiek a rezignoval na aktívnejšiu úlohu v politike. Podľa Jozefa Flavia aj Filóna Alexandrijského Seianus a Pilát boli tandemom nenávidiacim Židov a po páde Seiana viaceré kroky Piláta boli korigované Tiberiom. V roku 33 už jeho pozícia v Judei nebola taká silná a samostatná ako predtým.
Prečo Ján a synoptické evanjeliá datujú ukrižovanie Ježiša na rozdielne dni? Stručne povedané, je možné, že autori evanjelií používali rozdielne verzie kalendárov. Na druhej strane za tým môže byť aj „mentalita“ tej doby.