Štedrý deň: Čas príprav a očakávaní
Vianoce sú časom pokoja, radosti a najmä očakávania. Pre každého z nás spočíva čaro Vianoc a s nimi spojených očakávaní možno v niečom inom - niekto očakáva dobré jedlo, iný darčeky, či vytúžený čas oddychu. V našej kultúre sa Vianoce nesú predovšetkým v kresťanskom duchu a spolu s Veľkou nocou patria k najvýznamnejším kresťanským sviatkom.
Duchovný a kultúrny význam Štedrého dňa
Štedrý deň - 24. december je začiatkom Vianočných sviatkov. Na východe, ale čiastočne aj na strednom Slovensku, je tento deň známy ako vilija, či vigília (predvečer sviatku). Staršie generácie si iste spomenú na Kračún - čiže krátky deň. Štedrý deň má na Slovensku hlboký duchovný aj kultúrny význam. Historicky sa považoval za magický čas, keď sa otvárali brány medzi svetmi a keď mali rituály najväčšiu moc.
Prípravy v domácnostiach v minulosti
V minulosti sa prípravy na Štedrý deň začínali už skoro v noci. O jednej, druhej sa ženy budili a púšťali sa do prípravy jedla. Pred svitaním už museli mať všetko napečené a navarené, aby mali dostatok času na upratanie domácnosti. Muži narúbali drevo a nanosili vodu na celý deň, keďže počas obdobia Vianoc platil nepísaný zákaz ťažkej fyzickej práce. Veď aj počas vianočnej večere mohol obsluhovať iba jeden človek, zvyčajne to bola pani domáca.
Na Štedrý deň mala dôležitú symboliku aj studená voda z potoka či riečky. Dievčatá si v nej ráno umývali tvár, lebo verili, že vďaka živej vode budú pekné a zdravé. Rovnako túto vodu dávali piť starým ľuďom - aby boli čo najdlhšie zdraví. Pred večerou si chlapi obriadili dobytok, lebo na prvý a druhý sviatok vianočný sa nesmelo vôbec robiť.
Pôst na Štedrý deň
Pôst na Štedrý deň predstavuje jednu z najvýznamnejších tradícií, ktorá má hlboký duchovný aj symbolický význam. Naši predkovia dodržiavali prísny pôst od rána až do večera, keď sa na oblohe objavila prvá hviezda. Jedlo sa veľmi striedmo, prípadne vôbec. Bezmäsitá večera symbolizovala očistu tela i duše pred narodením Ježiša Krista. Pôst mal pripraviť na slávnostný moment stretnutia s rodinou pri štedrovečernom stole a zabezpečiť zdravie počas celého nasledujúceho roka. V rímskokatolíckych domácnostiach musela byť večera pôstna - bez mäsa.
Štedrá večera: Srdce vianočných osláv
K poriadnym Vianociam patrí aj poriadna štedrá večera. Má byť veru štedrá a mnohé z dávnych zvyklostí sa dodržiavajú dodnes. Slovensko je malé, no zvyky počas štedrej večere sa v mnohých regiónoch líšia, dokonca čo dom, to iné zvyklosti.
Príprava štedrovečerného stola
Štedrovečerný stôl predstavuje srdce vianočných osláv a jeho úprava má hlboký duchovný i praktický význam. V prvom rade musel byť poriadne poumývaný. Biely obrus pokrýva stôl ako symbol čistoty a novej nádeje. Pod tento obrus sa tradične vkladalo seno alebo slama, ktorá pripomína jasle, v ktorých sa narodil Ježiš Kristus. Gazda zvykol doniesť do domu aj stoh slamy, ktorá sa dávala pod stôl a dokonca počas sviatočných dní na prinesenej slame spávali deti. Táto tradícia sa udržiavala kvôli tomu, že slama je posvätená, lebo aj Ježiš sa narodil na slame. Na obrus sa kládla svieca symbolizujúca svetlo viery, Biblia alebo spevník, peniaze pre finančnú prosperitu a obilie ako znak hojnosti. V Spiši sa na stole okrem toho nachádzala modlitebná kniha s ružencom a chlieb, ktorý ostával nedotknutý až do konca sviatkov.
Počet miest pri stole má tiež svoj význam. Pripravovalo sa vždy o jedno miesto viac pre nečakaného hosťa, pocestného alebo blúdiaceho pútnika. To malo symbolizovať milosrdenstvo a spolupatričnosť s ľuďmi bez domova alebo blízkych. Párny počet tanierov na štedrovečernom stole bol dôležitý - inak by si vraj pre posledného stolovníka prišla smrť. Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať, inak by vraj "vinník" do roka zomrel.
Zaujímavosťou bolo obviazanie nôh štedrovečerného stola reťazami, čo symbolizovalo silu, súdržnosť a zomknutú rodinu, ktorá sa pri stole o rok opäť stretne. Počas celej vigílie mali ľudia na Kysuciach nohy na tejto reťazi, aby im zostali zdravé. Počas Vianoc nesmela chýbať pri stole ani sekera, tá mala zas pre členov domácnosti zabezpečiť železné zdravie. V domácnosti bola počas Vianoc uložená slama, zväčša pod stolom alebo v rohu miestnosti, symbolizovala Ježišovo narodenie na slame medzi dobytkom.
Tradičné jedlá štedrej večere a ich symbolika
Tradičné štedrovečerné hodovanie sa začínalo spoločnou modlitbou. Po nej gazdiná namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo mužovi aj deťom. Na slávnostnom štedrovečernom stole nesmeli chýbať oblátky, med, cesnak a jablko. Oblátky s medom a cesnakom otvárali štedrovečernú večeru ako prvé jedlo. Oblátky sú symbolom tela Ježiša Krista a spoločenstva veriacich, preto ich v minulosti piekli iba v kláštoroch, neskôr túto výsadu získali učitelia. Med predstavuje sladkosť života a cesnak má ochranné vlastnosti proti chorobám a zlým silám. Keď si podávali oblátky s medom, želali si navzájom zdravie, šťastie a Božie požehnanie.
Ďalej nechýbal prípitok a polievka. Najčastejšie to bola kapustnica, prípadne šošovicová, či hrachová polievka. Kapustnica, pripravovaná z kyslej kapusty, údeného mäsa a húb, je symbolom hojnosti a bohatstva. Na Spiši sa kapustnica robila z jušky, trocha kapusty a húb. V Goralských tradíciách bola tradičná slivková polievka, ktorú tu robia dodnes. V pravoslávnych a gréckokatolíckych rodinách bolo hlavným slávnostným jedlom zemiakové pirohy, urobené bez mlieka, vajec a slaninky. Na Kysuciach sa chlieb, ktorý piekli v ten deň, považoval za pôstne jedlo, ryba bola nedostupná.
V mestách a väčšine katolíckych rodín sa podávala ryba a šalát ako hlavný chod. Ryba je symbolom pokoja a harmónie v rodine. Nebýval to však vždy ortodoxne iba kapor, pokojne to mohol byť pstruh, úhor či vyza. Podľa dávnej tradície sa malo na stole objaviť „devätoro jedál“ zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. V rímskokatolíckych rodinách bol počet chodov symbolický: 7 alebo 12, ako počet dní v týždni, resp. počet mesiacov v roku. Veľa chodov bolo pripravených z obilnín a strukovín - rôzne pšenové, ovsené či cícerové kaše. Pri strukovinách ostali aj pri servírovaní tradičných prívarkov: najčastejšie fazuľový a šošovicový. Tradičným jedlom boli aj bobáľky, ktoré sa dávali do horúcej vody.
Sladkosti a ovocie na stole
Štedrovečerný stôl nie je kompletný bez tradičných sladkostí, ktoré majú v symbolike Vianoc hlboký význam. Kysnuté koláče plnené makom alebo tvarohom predstavujú jeden z najdôležitejších prvkov večere, pretože symbolizujú radosť, hojnosť a prosperitu pre celú rodinu. Opekance patria medzi najstaršie slovenské vianočné sladkosti. Pripravovali sa z kúskov chleba namočených v mlieku, posypaných makom a cukrom. Medovníky nemôžu chýbať na žiadnom štedrovečernom stole. Med v nich použitý má liečivé účinky a symbolizuje sladký život.
Na stole tiež nechýbala misa s rôznymi druhmi ovocia, na znak hojnosti. Dôležitou súčasťou bolo jablko, ktoré sa vždy krájalo priečne na polovicu, a orechy. Ovocie ako jablká, orechy, sušené slivky a hrušky predstavuje zdravie, finančnú stabilitu a plodnosť.
Vianočné bobáľky s makom
Vianočné zvyky a magické rituály
Štedrý deň je presiaknutý magickými rituálmi, ktoré mali našim predkom zabezpečiť prosperitu a ochranu počas celého nasledujúceho roka. Štedrý večer bol odjakživa tajomný a plný vianočných povier. Zvyky pred a počas štedrej večere sa týkali hlavne tajomných úkonov okolo hospodárstva a obydlia. Mnohé z týchto úkonov poznali už ľudia v 12. storočí a prežili až do prvej polovice 20. storočia.
Rituály pre šťastie, zdravie a hojnosť
- Šupinky z kapra alebo peniaze pod obrusom na štedrovečernom stole sú jedným z najznámejších zvykov, ktoré sa dodržiavajú dodnes. Tento rituál má zabezpečiť finančnú istotu a hojnosť peňazí v peňaženke počas celého roka.
- Krájanie jablka: Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a každému z neho kúsok podal. Ak bolo jadro zhnité či napadnuté, predpovedalo to chorobu či smrť. V prípade, že bolo zdravé, taká mala byť i rodina. Keď sa jablko prekrojilo naprieč, objavila sa v jeho jadrinku päťcípa hviezda, ktorá symbolizovala ochranu pred zlými duchmi a negatívnymi vplyvmi.
- Orechy: Pred večerou sa otvárali vlašské orechy kvôli zdraviu. Ak orech zostal celý, čakalo vás zdravie. Rozbité orechy naznačovali možné problémy.
- Medový krížik na čelo: Ešte pred štedrou večerou si viacerí z medu spravili krížik na čelo, čo symbolizuje nielen požehnanie, ale aj dobrotu.
- Minca zapečená v koláči: Pri príprave vianočky alebo vianočného koláča sa doň zapiekla minca, ktorá mala priniesť šťastie tomu, kto ju našiel.
Staré povery a obmedzenia
- Počas štedrého dňa do domu nemala vstúpiť cudzia žena.
- Pozor bolo treba dávať aj na rozbitý tanier - neveštilo to nič dobré.
- Ľudia sa mali v tento deň správať s pokorou a láskou.
- V domácnosti bola uložená slama, a ľudia tiež verili, že ak niečo bude visieť na klinci, v rodine sa počas roka niekto obesí.
- Zúfali si, ak v týchto dňoch museli niečo zaplatiť, mysleli, že celý rok budú pre to strácať peniaze. Zároveň boli radi, keď v týchto dňoch peniaze dostali, to signalizovalo, že budú mať dostatočný príjem celý rok.
- Tiež zvesovali predmety zo stien, pretože inak by nad nimi celoročne viseli starosti.
- Niekde ľudia celé tri vianočné dni bosou nohou nestúpili na zem, snažili sa tomu vyhnúť, aby počas roka nemali boľavé a chorľavé nohy.
- Od stola sa kvôli súdržnosti nesmelo vstávať; ani nikto nesmel sedieť oproti dverám do ulice, aby nezomrel.
Dievčenské a svadobné veštby
Keď sa dovečeralo, slobodné dievčatá mali ešte jeden zvyk: vybehli von z domu a triasli plotom. Niektoré po slávnostnej večeri vyšli von a počúvali, či sa odniekiaľ neozve silný zvuk, buchot, odtiaľ mal prísť ženích. Roky do vydaja malo predpovedať prasa - po večeri bežali zaklopať na vráta maštale a koľkokrát im prasa zakrochkalo, o toľko rokov sa mali vydať. Horšie bolo, ak prasa nekvíkalo vôbec, znamenalo to, že sa dievka vydaja nedočká. Slobodné dievčatá na dedine rady vynášali smeti - tieto magické úkony mali predpovedať budúcnosť. Dievčatá dávali zvyšky večere do okna a keď jedlo zmizlo, znamenalo to, že sa vydajú. Budúcnosť sa veštila aj pri liatí olova. Niektoré rodiny navyše hádzali topánku smerom k dverám, aby zistili možný odchod z domu, napríklad sobáš.
Starostlivosť o hospodárstvo a zver
Gazdovia si želali ochranu a zveľadenie dobytka a hojnosť úrody. S tým súviseli zvyky ako odriekanie modlitieb a robenie krížov s cesnakom a medom či chodenie so sviecami a s kadidlom po gazdovstve. Zo Skalitého máme spomienky, že si nosili obilie a semienka plodín vo vreckách, mali sa stať kúzelnými a tie sa potom pridávali do sejby, aby bola väčšia úroda. Pri rituáloch zdravia nezabúdali ani na zver, časť zo štedrého stola dávali dobytku, aby choroby obchádzali aj zver, aby bol dobytok poslušný a dobre rástol. Napríklad poľovníci, alebo tí, ktorí vlastnili strelnú zbraň, ju umývali pomyjami od štedrej večere, aby mágiu preniesli na ňu a aby zbraň dobre strieľala, aby sa s ňou vedeli lepšie trafiť. Moč po štedrej večeri sa zbieral a odkladal, pre ľudí mal magické a liečebné účinky, miešal sa so svätenou vodou a kropil sa ním dobytok, keď sa vychádzalo s prvou orbou.
Vianočný stromček: Od stropu k moderným dekoráciám
Vianočný stromček sa stal súčasťou Vianoc až v druhej polovici 19. storočia, najskôr sa tento zvyk ujal v mestách, až neskôr na vidieku. Pôvod vianočného stromčeka je dodnes opradený tajomstvom. Aj keď už starí Slovania počas Vianoc používali pár vetvičiek z ihličnatého stromu, stromček v podobe, ako ho poznáme dnes, prichádza do našich končín až okolo 19. storočia z Nemecka, a tak bol súčasťou najmä šľachtických a meštianskych rodín. Napríklad na Orave či Kysuciach až v 30. rokoch 20. storočia. Starí Slovania verili, že všetko pichľavé - ako aj ihličky - ich ochráni pred zlými silami.
V počiatkoch bola výzdoba vianočného stromčeka veľmi prostá: bol ozdobený najmä slamou. Až neskôr prišli orechy, sušené jablká a šúpoľové alebo slamené ozdoby sa objavujú až v prvej polovici 20. storočia. Na Spiši sa ozdoboval jabĺčkami s olejom a namiesto saloniek sa balili orechy, či kockový cukor do zlatka. Nesmeli chýbať aj klasické sviečky.
Ak mala rodina na vidieku vianočný stromček, zväčša visel zo stropu miestnosti. Dôvod bol prozaický: kvôli praktickosti, keďže vtedajšie obydlia boli skutočne stiesnené. Niekde ľudia ozdobovali až tri stromčeky - okrem izby ich dávali do maštale a humna, aby sa mágia preniesla aj na dobytok.
Ozdobovanie vianočného stromčeka sa rozvinulo najmä v 19. storočí v príbytkoch bohatých mešťanov. Neskôr sa táto zvyklosť rozšírila aj ďalej. Dnes ľudia na tradície veľmi nemyslia a Vianoce sa trávia skôr v konzumnom duchu. Poslednou dobou ale zaznamenávame príjemný obrat a prím hrá najmä udržateľnosť, prírodniny, jemné farby prírodných tónov a vianočné dekorácie z dreva. Hitom sú drevené, prútené či slamené dekorácie v kombinácii s bielou a zelenou farbou. Výzdobu stromčeka teda možno ponechať vo veľmi jednoduchom dizajne - bohato budú stačiť finančne nenáročné vianočné ozdoby z preglejky, úsporné LED svetielka a bielou polevou bohato zdobené medovníčky.
Duchovné prežívanie a spolupatričnosť
Hoci Vianoce sa v posledných rokoch čoraz viac stávajú komerčnou záležitosťou, nezabúdajme na tradičné zvyky aspoň na Štedrý večer. Tie sa naprieč rodinami a rôznymi regiónmi už dnes rôzne skombinovali. Vianoce bezpochyby patria k najväčším kresťanským a občianskym sviatkom. Slávia sa už od 7. storočia a ich kúzlo je často opradené mágiou, rodinnými tradíciami i starobylými zvykmi.
Modlitba a spev kolied
Štedrá večera bola odjakživa rodinnou záležitosťou. Predchádzala jej spoločná modlitba, ktorá značila vďaku Bohu za jedlo a dožitie sa Štedrej večere v zdraví. Rodina si želala šťastie a zdravie v ďalšom roku. Po štedrovečernej večeri nastáva čas, keď sa rodiny spájajú v spoločnom spievaní kolied. Tento zvyk predstavuje hlboký prejav radosti z narodenia Ježiša Krista a zároveň upevňuje rodinné väzby. Tradičné slovenské koledy majú niekoľko storočí starú históriu a ich texty často obsahujú biblické príbehy o narodení Spasiteľa. Spievali sa pri stromčeku, ktorý bol zdobený slamenými ozdobami, jabĺčkami a orechmi.
Polnočná omša
Polnočná omša predstavuje vrchol duchovného prežívania Štedrého dňa. Návšteva kostola o polnoci bola pre mnohé rodiny povinným rituálom, ktorý spájal celú komunitu vo viere. Počas tejto slávnostnej omše sa veriacim pripomínal zázrak narodenia Ježiša Krista v Betleheme. Iným zvykom bolo a veru na mnohých miestach je aj dodnes - priniesť z kostola betlehemské svetlo. Slávnostná omša je sviatočná.
Pohanské korene a kresťanská interpretácia
Vianoce boli pre ľudí magické dni, v priebehu ktorých hrala symbolika ústrednú rolu. Kresťanské obyčaje plynule nadväzovali na pohanské slávenie slnovratu a teda prastaré kúzelné rituály plodnosti a hojnosti. Naši predkovia vykonávali na Štedrý deň rozmanité obyčaje a verili, že práve na Vianoce majú rôzne obrady a úkony tajomnú moc. Ľuďom bez teologického vzdelania neprekážalo, že spájajú pohanské a kresťanské zvyky a necítili rozpor v tom, že by mágiou vzývali temné sily.
Mágia bola presiaknutá kresťanstvom. V rituáloch, ktoré vychádzali z pohanstva, ľudia využívali kresťanskú symboliku, obilie, ktoré v tie dni nosili vo vreckách, niesli aj do kostola, aby ho tým posvätili. Príchodom svätých vierozvestov Cyrila a Metoda, ktorí na naše územie priniesli okrem iného aj vieru, by v kresťanskej rodine nemali mať pohanské zvyky miesto. Otec Marián Kuffa nám radí: Srdcom Vianoc sú Vianoce v srdci. Vianoce v srdci máme vtedy, keď je tam Ježiš. Počas štedrej večere vymeňte pohanské zvyky za kresťanské. Ježiš Kristus nás predraho vykúpil vlastnou krvou a obetoval sa za naše hriechy. Len on je „garantom“ požehnania pre nás a pre našu rodinu. Len on vie, čo v skutočnosti potrebujeme.
Regionálne variácie vianočných tradícií
Slovensko bolo v minulosti najmä vidieckou krajinou - väčšina ľudí žila na dedinách. A tomu prispôsobili aj svoje tradície či vianočné zvyky. Zvyky a tradície sa v rôznych regiónoch líšili.
Spišské zvyky
- Ženy a dievčatá pripravovali všetko na Štedrú večeru v domácnosti a chlapi zatiaľ obriadili dobytok, lebo na prvý a druhý sviatok vianočný sa nesmelo vôbec robiť.
- Muž doniesol do domu aj stoh slamy, ktorý sa dával pod stôl, obviazali sa nohy stola reťazou a nesmela chýbať sekera. To všetko symbolizovalo silu, súdržnosť a hojnosť v rodine. Slama sa vymetala spod stola až po vianočných sviatkoch a dokonca počas sviatočných dní na prinesenej slame spávali deti.
- Vianočný stromček sa vešal zo stropu a ozdoboval sa jabĺčkami s olejom. Namiesto saloniek sa balili orechy, či kockový cukor do zlatka. Nesmeli chýbať aj klasické sviečky.
- Pod obrus sa dávali peniaze, na stole bola položená modlitebná kniha s ružencom, obilniny, ktoré sa pridávali do siatia a chlieb, ktorý ostával na stole nedotknutý až do konca sviatkov.
- Základom bola kapustnica robená z jušky, trocha kapusty a huby. Pripravil sa aj jeden tanier, ktorý bol prichystaný pre predkov, zosnulých, alebo pocestných.
Tradície na Kysuciach
Kresťanskej tradícii Vianoc pridal každý kysucký chotár rozličné prvky mágie. Najdôležitejšou chvíľou bola vianočná vigília, po kysucky Vilija, čiže predvečer sviatku narodenia Ježiša. Spája sa s ním štedrá večera, tá mala veľký význam pre celú domácnosť, ušlo sa z nej i statku. Všetko, čo sa v ten deň dialo, súviselo s jej prípravou, jedlo bolo v ten deň slávnostnejšie a bohatšie ako v bežné dni. Súčasťou klasickej večere vidieckych domácností nebol kapor alebo ryba, pretože bola nedostupná, nemali ju kde kúpiť a nemali ani chladničku či mrazničku, aby si ju uskladnili. Ale jedli pôstne jedlo, typický bol chlieb, ktorý piekli v ten deň.
Vianočnú večeru ľudia vnímali ako obrad, ktorý dáva veciam magickú silu. Verili, že všetko spojené s vianočným stolom je presýtené čarom a jedlo od večere si odkladali pre vlastné rituály. Obrady spájali aj s vianočným stromčekom. Niektorí ho ozdobovali v noci za tmy pred štedrým dňom. Keď ho niesli do chalupy, všetko zatemnili, aj pri tom robili obrady, kedy napríklad na stromček sypali semienka, aby sa obilie rozmnožilo a úroda cez rok bola lepšia. Vianočný stromček zvykli ľudia zavesiť na strop nad stôl, kde večerali. Rodiny ozdobovali až tri - okrem izby ich dávali do maštale a humna, aby sa mágia preniesla aj na dobytok. Na Kysuciach mnohí okolo štedrovečerného stola omotali reťaz, symbolizovala zomknutú rodinu, ktorá sa pri stole opäť o rok stretne. Počas celej vigílie mali nohy na tejto reťazi, aby im zostali zdravé.
Vianoce v Tatrách (Goralské tradície)
- Na prestretom stole nechýbali tradične - oplátky, med, cesnak, jabĺčka.
- Opatrovanie dobytka gazdom ešte pred zasadnutím k Štedrej večeri, ktoré sa volalo aj - bozí objod (po goralsky boží obed).
- Dodržiavanie pôstu počas adventu a na Štedrý deň. Na Štedrý deň bolo prvé sýte jedlo až večer, keď vyšla prvá hviezda.
- Muži aj ženy sa obliekali sviatočne a na omšu Božieho narodenia, každý kto mohol, obliekol si ždiarsky kroj.
- Goralská večera pozostávala z polievky kapustnice, ryby, šalátu. Tradičná bola v minulosti slivková polievka, ktorú tu robia dodnes.
- Zrno znamenalo dostatok úrody na ďalší rok, cesnak zdravie. V minulosti dokonca sa po koledách vyšlo von a počúvalo. Ak na niektorej strane bolo počuť štekot psa, tak v tej domácnosti sa predpovedala svadba.
- Slávnostná omša bola až tá ráno a bola sviatočná.
Moderné Vianoce a zachovanie tradícií
Dnes ľudia na tradície veľmi nemyslia a Vianoce sa trávia skôr v konzumnom duchu. Avšak, čoraz viac ľudí sa vracia k podstate Vianoc a snaží sa skĺbiť tradície s vlastnými nápadmi a modernými prvkami. Vianoce sú jedným z mála období v roku, ktoré sprevádza množstvo zvykov a tradícií, ktoré sa snažíme vo svojich rodinách zachovávať aj v súčasnom modernom svete.
Okrem tradičných súčastí vianočného stola, môže váš sviatočný stôl obsahovať aj niečo nové, originálne napríklad hrnček s vlastnou potlačou s fotografiou z minuloročných Vianoc alebo pokojne aj prestieranie s vlastnou potlačou, tiež z vašej obľúbenej fotografie, koláže viacerých fotografií alebo akéhokoľvek textu. Na vianočnom stole tak môžete zmiešať tradičné a originálne dekoračné prvky, ktoré budú spolu jedinečne ladiť. Pomedzi vytlačené fotografie môžete vsunúť pár vianočných mini gúľ alebo halúzku s čečinou, ktorá vám pekne rozvonia okolie stola. Nezabudnite ani na sviečky, vianočné gule a iné vianočné ozdoby, ktoré sú stále nevyhnutné pre tú pravú vianočnú atmosféru vo vašej domácnosti. Vaša výzdoba by v prvom rade mala odzrkadľovať váš jedinečný štýl. Nebojte sa experimentovať a pridať pár moderných detailov. Tieto drobnosti dodajú stolu jedinečný charakter a urobia ho ešte osobnejším. Nakoniec sa váš vianočný stôl nestane len miestom pre stretnutie s najbližšími počas spoločnej oslavy Vianoc, ale aj odrazom vašej osobnosti a spomienok.
Hoci Vianoce sa v posledných rokoch čoraz viac stávajú komerčnou záležitosťou, nezabúdajme na tradičné zvyky aspoň na Štedrý večer. Namiesto povier a magických úkonov riešime, akú budeme mať výzdobu, koľko darčekov kúpime, aké menu pripravíme alebo čo si pozrieme v televízii. Dôležité je, aby sme Vianoce prežívali hlavne srdcom.