Tradícia vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, má bohatú históriu, ktorá siaha do minulosti a prešla zaujímavým vývojom. Hoci si Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka už nevieme predstaviť, jeho pôvod nie je biblický ani kresťanský. Tento symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru, pričom jeho cesta od súkromného zvyku k verejnej dominantne námestí je fascinujúca.
Pôvod a raná história vianočného stromčeka
História vianočného stromčeka sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Kronika mesta Brémy popisuje jedľu vyzdobenú ďatľami, sladkosťami a papierovými ozdobami, ktorú postavili v cechovej budove pre deti remeselníckych majstrov, na Vianoce roku 1570.
Pôvod vianočného stromčeka siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám, kedy zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Ľudia verili, že ihličie prináša silu, ochranu a život aj počas zimy.
So vznikom vianočných stromčekov sa spája viacero legiend. Podľa jednej z nich, v 7. storočí mních z Creditonu vo vianočnom období prekvapil svojich študentov stromčekom, ktorého obrysy vytvárali symbolický kresťanský trojuholník. Prvý človek, ktorý ozdobil stromček svetlami, bol pravdepodobne Martin Luther (1483-1546). Podľa legendy ho uchvátilo, ako presvitajú hviezdy pomedzi konáre, a preto ihličnatý stromček priniesol domov. Aby vystihol atmosféru hviezdnej noci, zapálil na ňom sviečky.
Šírenie tradície vianočného stromčeka
Od polovice 18. storočia sa tradícia vianočného stromčeka začala šíriť do bohatých mestských domácností po celej Európe. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdaňsku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme. V 19. storočí sa tento zvyk rozšíril do zámkov vo Francúzsku, Anglicku a na sever Európy.
Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala z oblastí Nemecka a Rakúska až koncom 18. storočia, prípadne v polovici 19. storočia. Najprv prenikol do šľachtického prostredia a bohatších mestských domov, udomácnil sa v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Do roľníckej kultúry prenikli vianočné stromčeky až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami.
Pôvodná úloha stromčeka nebola len estetická. V niektorých oblastiach Slovenska bol nazývaný aj jezuleň a jeho úlohou bolo zabezpečiť prosperitu do budúceho roka. Aj preto sa na neho pôvodne vešali jabĺčka a slamené ozdoby. Na Severnom a Východnom Slovensku sa umiestňoval v rohu izby na hradu (brvno) nad stolom. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.
Evolúcia zdobenia a symboliky
Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu. Pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. To však súviselo skôr s poverami vo vidieckom prostredí, kam vianočný stromček prenikol až neskôr. Jeho tradíciu založilo mesto ako výsledok estetizácie sviatočného obradu. Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi.
Od jednoduchosti k priemyselnej výrobe
V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia. Klasické vianočné stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov.
Potom prišli svetielka, sklo a pozlátko. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi.
V 20. storočí priemysel zmenil Vianoce aj stromčeky. Do domácností sa dostali sklenené gule z českých sklární, lesklé retiazky, anjeličky z drôtikov a neskôr aj elektrické svetielka. Každá dekáda priniesla nový štýl - od farebných 60. rokov až po zlatú eleganciu 90. rokov. Stromček sa stal centrom Vianoc - miestom, kde sa stretáva rodina, kde sa spievajú koledy a kde sa rozbaľujú darčeky. Z obyčajnej vetvičky sa stal symbol domova.
Moderné trendy vianočnej výzdoby
Moderné Vianoce priniesli ešte jeden zlom - 3D vianočné stromčeky. Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky sú ponúkané v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky. V Nemecku vynašli prvý umelý vianočný stromček. Zmienky o prvom elektricky osvetlenom stromčeku pochádzajú z roku 1895. Americký oficiálny národný Vianočný stromček od roku 1925 nesie názov „General Grant Tree“.
Verejné vianočné stromčeky a ich poslanie
Tradícia vianočného stromu na námestiach k nám prišla zo Škandinávie, kde sa po prvýkrát objavil vianočný strom v Kodani v roku 1912. Po vzniku Československa sa vianočné stromy stali symbolom spolupatričnosti aj v našich končinách sa začali nazývať Stromami Republiky. Pod stromčekom bývala umiestnená pokladnička, do ktorej mohli ľudia prispieť na opustené deti a siroty.
Prvé verejné stromčeky v ČSR a na Slovensku
Na pôde ČSR sa tento zvyk prvý raz objavil v Brne (1924), kde táto akcia vyniesla v prospech opustených detí 69 438 Kčs a 2 haliere. Na ďalší rok preto nezaháľala už ani Bratislava. Akciu v Bratislave inicioval miestny spolok Československého Červeného kríža, sledujúci dobročinné podujatia. Tak mu padol do oka zvyk, praktizovaný v hlavnom meste Dánska Kodani od roku 1914. Bolo to v dobe, keď válečné zúrenie dosiahlo vrcholu a láska k bližnému sa zdala byť ohrozená. Malý dánsky národ vtedy prišiel na krásnu myšlienku, ktorá mala byť symbolom toho, že láska k ľuďom ešte žije, napriek tomu, že musela svetovou vojnou podstúpiť takú ťažkú skúšku.
Zdobenie Vianočného stromčeka na sídlisku Západ 1
Bratislava: Rok 1925 a "Strom Republiky"
Bratislavčanov oboznámila aj s konkrétnosťami ceremónie: akonáhle sa Vianoce blížia, je vyhľadaný v lese veľký strom (smrk), ktorý sa dopraví slávnostne do mesta. V dedine, odkiaľ sa strom odváža, sa slávnostne lúči obyvateľstvo s porazeným stromom a školská mládež ho dekoruje. V hlavnom meste sa potom strom postaví na námestí medzi domy a je večer elektricky osvetľovaný. Vedľa stromu stojí stožiar, na ktorom sú zástavy všetkých národov ako znamenie, že Vianoce sú slávnosti všetkého ľudstva. Pri postavení stromu je zahajovacia slávnosť, pri ktorej prehovorí mešťanosta preslov o význame slávnosti a vyzve obyvateľstvo, aby dobrovoľnými darmi, peňažnými aj naturálnymi, prispelo pod tento vianočný strom v prospech opustených detí a sirôt.
Už 11. novembra 1925 bola na podnet Československého Červeného kríža zvolaná schôdza prípravného výboru, kde sa zúčastnili aj ministerský radca Halla, hlavný župný notár Baros, policajný radca Laštovka, zemský školský inšpektor Koloušek a iné kompetentné osoby, ktoré celý nápad prijali s mimoriadnym porozumením. Výsledkom bolo uznesenie o inštalácii stromčeka na Námestí republiky, a to od 6. decembra. Tlač tak mohla už v polovici novembra s patričnou hrdosťou zvestovať: „V tohoročných vianočných sviatkoch bude v Bratislave zavedený prvý raz pekný zvyk severských zemí. Bude totiž postavený veľký vianočný strom na námestí Republiky a u neho hudú rôzne prednášky, koncerty a pod. Pri tom hudú vyberané od obecenstva peňažité darky, šaty, ovocie a pod. pre chudobné bratislavské rodiny.“ Strom i elektrický prúd k jeho osvetleniu dodalo mesto Bratislava, dovoz stromu a jeho postavenie obstaralo vojsko.
Vianočný strom, asi 18 m vysoký (iné zdroje 21 metrov), bol postavený od 6. decembra do 28. decembra a večer bol osvetľovaný elektrickým svetlom až do 10. hod. večer. Bratislavčania prejavili o akciu taký veľký záujem, že nafilmovali dokonca aj vyťatie jedličky pri prvom rybníku Železnej studničky. Prípravné práce k postaveniu vianočného stromu na námestí Republiky pokročili tak ďaleko, že dňa 1. decembra bol už porazený strom, ktorý bol vyhľadaný mestským lesníckym oddelením. Strom bol vyrúbaný pomocou mestského lesného úradu za dozoru lesmajstra Amona, ďalej za pomoci hasičského sboru a ženijného pluku číslo 4. Ešte v ten istý deň približne 50-ročný strom dopravil vozatajský prápor č. 4 na Námestie slobody, odkiaľ ho o dva dni (3. decembra) o 9. hod. ráno v sprievode školákov slávnostne preniesli cez Štefánikovu ulicu, Suché mýto a Hurbanovo námestie pred kláštor milosrdných na Námestí SNP, kde ho spojenými silami postavili vojaci a hasiči. Ďalšie dva dni naň mestská elektráreň inštalovala elektrické osvetlenie a pre plánované večerné rozhlasové koncerty vedľa neho vyrástla vysoká anténa, ktorú (spolu s rádioprijímačom) ochotne zapožičal majiteľ hračkárstva Rózsa.
Na začiatku slávnosti (16. hod.) 6. decembra 1925 sa už okolo stromčeka tiesnili davy Bratislavčanov. Po zvukoch posádkovej hudby (peší pluk č. 23) sa ujal slova mestský radca E. K. Rosol, ktorý vyzdvihol „krásny symbolický význam vianočného stromu, ktorý nás má spojiť pri ušľachtilom diele lásky a pomoci tým, ktorí pomoci svojich bližných najviac potrebujú.“ Nakoniec vyzval všetkých, aby hmotnými darmi i peniazmi prispeli tomuto ľudomilnému účelu. V tomto zmysle prehovoril po nemecky a maďarsky i magistrátny radca L. Kovács. Potom predniesla žiačka slovenskej školy báseň Vianočný strom od E. B. Lukáča a traja nemeckí žiaci básne nemecké. Počas slávnosti sa na stromčeku rozžiarili stovky elektrických svetiel, pričom dojem zvýraznili ešte dva vojenské reflektory, vrhajúce na strom a prítomných prúdy oslepujúceho svetla. Aký mal stromček úspech? Podľa záznamov v dobovej tlači sa zdá, že pomerne veľký. Aj keď tuhá zima znemožnila usporiadať pri ňom mnoho zo zamýšľaných podujatí, vyzbieraná suma pre chudobných konštantne rástla, a do Štedrého dňa dosiahla popri šatstve a obuvi výšku 15 550 Kčs (sumou 100 Kčs prispela napr. Okresná nemocenská poisťovňa).
Verejný vianočný stromček v Trnave: Storočná tradícia
Vetvička prvého vianočného stromu v Trnave siaha do roku 1925. Ozdobami ovešaný stromček sa po prvýkrát v Trnave postavil na Trojičnom námestí v nedeľu 20. decembra 1925 o 15.00 h, a to iniciovaním miestneho Československého Červeného kríža. Záštitu nad podujatím prevzala mestská rada Trnavy. Vzápätí po ukončení slávnosti začali odovzdávať do skrinky peňažné a vecné dary ľudia zúčastnení na slávnosti. Osvetlený vianočný strom stál v Trnave na námestí do Nového roku 1926.
Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka si nevieme ani predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. V Trnave to bude už po stýkrát, čo v centre mesta oslavujú pri vyzdobenom ihličnane adventný čas. Svetielkové šapitó jubilanta preto tento rok ozdobí zo všetkých strán dvojnásobný počet svetiel. Urastený vianočný krásavec sa rozsvieti v Trnave na Trojičnom námestí 28. novembra o 18.00 h. Ďakujeme rodinke z Brestovian, ktorá túto vianočnú dominantu Vianoc darovala. Ich záhrada bola 12-metrovému smreku pichľavému už vraj primalá.
Vianočný les a jeho charitatívny rozmer
Do obľúbeného projektu Vianočný les sa zapojili desiatky základných, umeleckých a špeciálnych škôl z Bratislavy. Ich žiaci každý rok s nadšením vytvárajú originálne ozdoby a vlastnoručne nimi zdobia vianočné stromčeky. Keď sa všetky stromčeky rozžiarili, Primaciálne námestie sa premenilo na les plný farieb, svetiel a vianočného čara. Po skončení má Vianočný les ešte jedno krásne poslanie. Vyzdobené stromčeky 15. decembra poputujú do charitatívnych organizácií, domovov sociálnych služieb či rodín, pre ktoré je kúpa stromčeka finančne náročná. Prosíme vás, obdivujte vianočné stromčeky očami ako umelecké diela.
Globálny dosah a súčasný význam
Tradícia zdobenia stromčeka je viac než len dekorovanie. Je to rituál, ktorý spája generácie. Možno dnes používame LED svetielka namiesto sviečok a plastové ozdoby namiesto papierových, no zmysel zostal rovnaký - priniesť svetlo, radosť a pokoj do nášho domova. A o tom je celá história stromčeka - o spojení minulosti s prítomnosťou. Podľa Guinessovej knihy rekordov bol najvyšší vianočný stromček vysoký 67,36 m.
Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc. K vianočnému koloritu Bratislavy už dlhé roky neodmysliteľne patrí stromček, vztýčený nad trhmi na Hlavnom i Hviezdoslavovom námestí. Vnímame ho ako symbol Vianoc, ktoré si bez neho snáď už ani nevieme predstaviť.