Úvod do sviatku
Traja králi je pomenovanie mudrcov spomenutých v Evanjeliu podľa Matúša (Mt 2,1-12). Boli to prví pohania, ktorí uverili v Ježiša. Za čias Origena sa začínajú považovať za svätcov. Ich počet ani mená nie sú v Biblii zaznamenané. Ich počet bol stanovený podľa troch darov, ktoré sú uvedené v Biblii. Majú bohatú ikonografiu, niekedy sa zobrazujú ako muž starý, potom mladý a muž v strednom veku. Na Západe je zvykom maľovať jedného z nich ako černocha. Existujú aj ich údajné pozostatky, ktoré sú uložené v rakve v Kolínskej katedrále. Táto rakva je dar Fridricha Barbarossu. Priniesol ich z lúpežnej výpravy do Milána v roku 1164 a tam sa vraj dostali v 5. storočí.
Sviatok Deň Troch Kráľov, nazývaný aj Zjavenie Pána, sa oslavuje 6. januára a je jedným z najstarších a najvýznamnejších kresťanských sviatkov. V rímskokatolíckej cirkvi sa ich sviatok slávi 6. januára v rámci sviatku Zjavenia Pána. V gréckokatolíckej cirkvi sa ich príchod spomína v rámci sviatku Narodenia Pána.
Sviatok Deň Troch Kráľov má svoje korene v Novom zákone, konkrétne v evanjeliu podľa Matúša, ktoré rozpráva príbeh o troch mudrcoch z Východu, ktorí nasledovali hviezdu, aby Ježišovi priniesli darčeky - zlato, kadidlo a myrhu. Podľa kresťanskej tradície prišli mudrci (Mágovia) do Ježišovho domu dvanásť dní po jeho narodení, Deň Troch kráľov pripadá na 6. januára. Deň Troch kráľov je sviatkom na uctenie si návštevy mudrcov (Mágov) u Ježiša a je považovaný za kľúčovú udalosť v príbehu o narodení.
Biblický príbeh a historický kontext
Biblia neuvádza presný počet ani mená mudrcov. Až v 14. storočí sa o nich začalo hovoriť ako o Gašparovi, Melicharovi a Baltazárovi. Známa legenda hovorí, že traja múdri králi z Východu putovali za hviezdou, ktorej zjavenie považovali za znamenie narodenia nového židovského kráľa. Keď sa teda v Betleheme narodil Ježiš Kristus, prišli k nemu a dali mu dary (zlato, kadidlo, myrhu).
Mudrci (Mágovia) nasledovali betlehemskú hviezdu až k novonarodenému Ježišovi v meste Betlehem. Podľa tradície so sebou každý z kráľov priniesol jeden dar pre novonarodené dieťa, ktorými boli zlato, kadidlo a myrha. Zlato malo symbolizovať kráľovský pôvod Ježiša Krista, kadidlo predstavuje uznanie božstva v malom dieťati a dar myrhy symbolizuje Kristovu budúcu obetu za spásu ľudstva.
Prvá známa oslava Zjavenia Pána ako špeciálneho dňa bola okolo roku 361 n.l. Deň Troch kráľov nie je len dňom pripomínania si narodenia Ježiša, ale aj dňom objavovania a klaňania. Snaha mudrcov (Mágov) objaviť Ježiša ukazuje, akí oddaní boli a koľko úsilia vložili do poznávania Ježiša. Návšteva mudrcov (Mágov), opísaná v Matúšovi 2:1-12, symbolizuje uznanie Ježiša ako Mesiáša pohanmi (nežidmi).
Súčasné oslavy a ľudové zvyky na Slovensku
Kresťanský sviatok Traja králi, zvaný aj Zjavenie Pána, patrí na Slovensku medzi významnú a tradičnú udalosť, ktorá sa spája s rôznymi náboženskými a folklórnymi zvyklosťami.
Kňazská koleda a požehnávanie domov
Počas sviatku sa podľa aktuálneho roku nad dvere kňaz píše výraz v tvare 20-C+M+B-26 (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento dom). V Poľsku je zvykom, že k rodinám prichádza kňaz a píše symbolické písmená "K+M+B" (Kacper, Melchior, Baltazar) na dvere alebo na zárubňu, ako znak požehnania a ochrany domu počas celého roka. Často je vedľa týchto písmen aj rok.
Na Slovensku sa udržiava viacero zvykov, jedným z najrozšírenejších je kňazská koleda. Počas tejto starej tradície kňazi na svätej omši požehnávajú vodu, soľ a kriedu. Po liturgických obradoch kňazi v rámci kňazskej koledy navštevujú domovy veriacich. Tam sa spoločne s rodinami modlia a používajú svätenú vodu na požehnávanie ich domov. Pri odchode, kňaz zanechá na ráme dverí označenie G+M+B. Toto označenie symbolizuje Troch kráľov z Betlehema, často sa k nemu pridáva aj aktuálny rok. Celý rituál má špeciálny význam. Traduje sa, že požehnanie domov chráni rodiny pred zlými duchmi počas celého kalendárneho roka.
Videli ste niekedy tajomné písmená C+M+B napísané kriedou na dverách slovenských domov? Iniciály tiež symbolizujú mená troch mudrcov. S kňazom zvykli chodiť i rechtor, kostolník, speváci a miništranti. Za koledu boli obdarovaní naturáliami. Obyčaj kňazskej koledy prebiehala na dedinách aj v mestách.
Trojkráľové koledovanie
So 6. januárom sa spája dôležitý ľudový zvyk, a to trojkráľové koledovanie. Koledníci sú zväčša deti, ktoré sa oblečú za troch kráľov a chodia z domu do domu. Spievajú koledy (= ľudové vianočné piesne) a vinšujú, čiže prichádzajú do domov so želaním zdravia, šťastia a hojnosti (= prosperity).
V minulosti sa verilo, že návšteva koledníkov prinesie do domu šťastie a požehnanie na celý nasledujúci rok. Tento sviatok sa dodržiava nielen na dedinách, ale aj v mestách. V súčasnej dobe je tiež spojený s charitatívnou činnosťou. Počas obchôdzok kňaz žehná príbytky, kropí ich svätenou vodou, ofúkava dymom z kadidla a nad dvere píše letopočet a iniciály C+M+B. Etnologička vysvetľuje, že tento nápis pochádza z latinčiny (Christus mansionem benedicat) a znamená Kristus požehnávaj tento dom.
Trojkráľové hry boli tiež súčasťou osláv. Išlo o ľudovú hru zobrazujúcu biblických mudrcov, ktorí sa prišli pokloniť Ježiškovi. Predvádzali ju chlapci prezlečení za Gašpara, Melichara, Baltazára, štvrtou postavou bol Hviezdonos alebo Anjel. Mohli s nimi vystupovať aj postavy pastierov, Márie a Jozefa, pričom v niektorých lokalitách nosili i hviezdu. Chodili z domu do domu, aby domácim zaspievali a zavinšovali. Keďže za svoje vystúpenia dostávali aj odmeny, hry predstavovali tiež možnosť, ako si privyrobiť.
Svätenie vody a iné tradície
Na Troch kráľov sa posväcuje voda. V minulosti sa zvykla na troch kráľov svätiť voda. Následne sa ňou pokropením svätili domácnosti, obydlia zvierat či polia. Tento rituál zvykol robiť farár s miništrantmi svätenou vodou, ktorá sa nazýva aj trojkráľová.
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa vykonávalo svätenie vody v tečúcich potokoch a riekach. Tečúca voda, nazývaná jordánska voda, bola svätená gréckokatolíckymi kňazmi ráno na Troch kráľov pred zhromaždenými veriacimi v obciach severovýchodného Slovenska. Ľudia do vody namočili čečinu a pokropili sa ňou. Takouto vodou napojili gazdovia aj dobytok. V rímskokatolíckych obciach priniesli vodu v krčahoch a nádobách do kostola, kde ich kňaz posvätil. Posvätenú vodu si ľudia ukladali do fľaštičiek, kropili ňou obydlia i stajne, dávali ich do domácich sväteničiek. Posvätenú soľ primiešali dobytku do krmiva, aby bol chránený pred porobením. Posvätenú sviečku zase zapaľovali pri zomierajúcich alebo počas búrok, aby sa usadlosti a domácim nič nestalo. Kriedou kreslili ochranné kruhy a krížiky v stajniach, aby ochránili dobytok pred strigami. Posvätený cesnak si brávali na cesty a podľa etnologičky mal byť zaručeným prostriedkom na ochranu pred vodníkmi.
Medzi tradičný zvyk počas tohto obdobia patril aj rituál umývania sa dievčat v snehu pred východom slnka. Na sviatok Troch kráľov bol v minulosti tento rituál rozšírený v niektorých regiónoch, najmä vo východnej Európe vrátane Slovenska, Poľska, či Českej republiky. Podľa legendy alebo ľudovej tradície sa verilo, že umývanie sa dievčat v snehu v tento deň prináša zdravie, krásu a šťastie na celý nasledujúci rok.
Tradičné pokrmy
Počas týchto sviatkov sa piekli na území Slovenska rôzne takzvané „trojkráľové koláče“, či trojkráľová vianočka alebo „koruna“. Na Kysuciach sa zvykol počas trojkráľového sviatku piecť pletenec z kysnutého cesta. Na Šariši sa zvykli pripravovať aj trojkráľová hubová máčanka. Na Gemery sa zvykli pripravovať Gemerské guľky zo zemiakového cesta plnené mletým údeným mäsom. Tento pokrm je podobný zemiakovým knedlíkom plneným údeným mäsom.
Rosca de Reyes je špeciálny koláč v tvare koruny, ktorý obsahuje figúrku alebo malý darček. V Mexiku je tiež populárnym zvykom piecť takzvanú "rosca de Reyes". Ten, kto nájde figúrku, pripraví tamales na jedlo 2. februára, nazývaný Sviatok Hromníc (Día de la Candelaria), ktorý zahŕňa prípravu tamales a teplých nápojov ako atole. Vo Francúzsku je najznámejšou tradíciou galette des rois, koláč z lístkového cesta a frangipane náplne, s malým skrytým prekvapením nazývaným fève. Kto nájde túto fève, je kráľom alebo kráľovnou daného dňa a môže nosiť papierovú korunu.
Medzinárodné oslavy
Sviatok Deň Troch Kráľov je známy aj v iných krajinách, nielen na Slovensku.
Latinská Amerika a Španielsko
V latinskoamerických krajinách ako Španielsko, Mexiko a Venezuela má Deň Troch Kráľov osobitný význam. Je to čas, kedy deti dostávajú darčeky a dospelí organizujú veľkolepé oslavy. V Španielsku sa 6. január oslavuje ako Deň Troch Kráľov - "El Día de Reyes". Deti si dávajú topánky pred dvere, a Svätí traja králi do nich dávajú darčeky, rovnako ako na večer Vianoc.
V Mexiku je Deň Troch Kráľov (Día de los Reyes) sviatkom oslavovaným 6. januára. Podobne ako v Španielsku, aj mexické rodiny si delia koláč nazývaný Rosca de Reyes, sladké pečivo v tvare koruny ozdobené kandizovaným ovocím, ktoré má vo vnútri figúrku malého Ježiša.
V Portoriku tiež oslavuje Día de Reyes alebo Deň Troch Kráľov 6. januára. Deti si dávajú trávu do krabice pod postele pre ťavy Troch kráľov. Ráno sa zobudia a nájdu darčeky. Deň je plný sprievodov, udalostí a jedla.
Francúzsko a Taliansko
La Fête des Rois (Zjavenie Pána) sa vo Francúzsku oslavuje 6. januára alebo najbližšiu nedeľu. Najznámejšou tradíciou je galette des rois, koláč z lístkového cesta a frangipane náplne, s malým skrytým prekvapením nazývaným fève. Kto nájde túto fève, je kráľom alebo kráľovnou daného dňa a môže nosiť papierovú korunu.
V Taliansku sa La Befana oslavuje v noci pred sviatkom Zjavenia Pána, ktorý pripadá na 6. januára. Podľa ľudovej tradície stará žena, často zobrazovaná ako čarodejnica menom La Befana, prináša darčeky deťom v noci pred Zjavením Pána. Deti si vyložia topánky alebo zavesia pančuchy pre La Befanu.
Spojené štáty
Mnohé hispánske komunity oslavujú Deň Troch Kráľov v Spojených štátoch sprievodmi, na ktorých vystupujú Traja králi. Deti dostávajú darčeky a užívajú si tradičné jedlá ako Rosca de Reyes. Udalosti sa často konajú v mestách s veľkou latinskou populáciou, ako sú New York a Los Angeles.
Madridský sprievod troch kráľov - Cabalgata de los Reyes Magos Madrid Španielsko cestovný ruch - video o španielskych cestovateľoch
Význam sviatku
Sviatok Deň Troch Kráľov nie je len časom osláv, ale aj hlbokého viery. V liturgii katolíckej cirkvi je to deň spomienky na to, že Ježiš prišiel na svet, aby spasil všetkých ľudí, bez ohľadu na ich národnosť, pôvod alebo spoločenský status.
Súčasné oslavy Zjavenia Pána Deň Troch Kráľov sa dnes, najmä v mestách, oslavujú rôznymi formami. Okrem procesií mnohé poľské farnosti organizujú jasličkové hry, vianočné koncerty a zbierky na charitu, medzi inými pre deti a chudobných.
Sviatok Deň Troch Kráľov je výnimočným okamihom v roku, ktorý zjednocuje ľudí na radostnej oslave, ale zároveň nás pripomína hlboký duchovný rozmer Zjavenia Pána. Tradície Dňa Troch Kráľov sa líšia od regiónu k regiónu, ale v každom prípade majú za cieľ nielen uctiť pamiatku troch kráľov, ale aj posilniť vieru a pripomenúť ľuďom Božie posolstvo.
Sviatok Troch kráľov je zároveň posledným dňom obchôdzok a kolied novoročného charakteru. Sviatok Traja králi je oficiálne posledným vianočným dňom. Potom nastávajú fašiangy, obdobie zábav a hodovania. Sviatok Troch kráľov zároveň označuje koniec vianočného obdobia. Pre kresťanov je táto cenná tradícia posvätným okamihom na zamyslenie sa nad Božím zjavením Ježiša svetu. Keď oslavujeme tento zmysluplný deň, pripomíname si silu viery, jednoty a krásu našich spoločných tradícií.
Trojkráľové pranostiky
Ak je jasno a v noci vidieť veľa hviezd, bude dobrá úrodu zemiakov, pšenice, ale aj veľa oviec a dobytka. Jasné hviezdy veštia príchod tuhej a vytrvalej zimy - na Tri krále zima stále. Ak je na Tri krále odmäk a teplé počasie, jar na seba v takom roku nedá dlho čakať. Tri krále ľadové mosty stavajú alebo ich zboria. Trojkráľovú zimu vlk nezožerie. Ak sa trblietajú v noci pred Troma kráľmi hviezdy, budú sa rodiť biele barany. Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více. Traja králi prinášajú vlahu na polia.