V období Slovenského štátu (1939-1945) prešiel systém štátnych sviatkov a osláv výraznými zmenami. Po zániku prvej Československej republiky a vzniku nového štátu si hlavnú úlohu v tejto oblasti uzurpovala Hlinkova slovenská ľudová strana. Tento proces zahŕňal nielen zmenu kalendára verejných sviatkov, ale aj ich ideologické a politické pretváranie v súlade s režimom.
Formovanie štátnych sviatkov v Slovenskom štáte
Po vyhlásení samostatného Slovenského štátu v roku 1939 sa začala formovať nová štátna identita, ktorá sa odrazila aj v systéme štátnych sviatkov. Nacistické Nemecko sa rozhodlo využiť Slovensko pre svoje vojenské zámery, čo zahŕňalo podporu vojenského priemyslu a nasadenie slovenských jednotiek do bojov, napríklad proti Poľsku a ZSSR. Počas vojny sa životná úroveň na Slovensku do roku 1944 v podstate stabilizovala vďaka vojenskej výrobe pre Nemecko. Avšak vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu a neskôr Spojeným štátom, kde malo veľa Slovákov príbuzných, oslabilo vojenské nadšenie.
V roku 1940 prijal Slovenský snem zákon č. 185/1940 Sl. z. o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch. Týmto zákonom boli zavedené nové štátne sviatky, ktoré odrážali ideologické smerovanie režimu. Medzi ne patrili napríklad Deň víťazstva nad komunizmom či Deň slovenského štátu. Okrem toho sa oslavovali aj tradičné náboženské sviatky, ktoré však boli často interpretované v kontexte novej štátnej ideológie.
Bratislava ako centrum štátnych osláv
Bratislava, ako hlavné mesto Slovenského štátu, zohrávala kľúčovú úlohu pri organizácii a realizácii štátnych osláv. Na rozdiel od iných miest, kde sa oslavy mohli konať v menšom rozsahu, v Bratislave mali často pompézny charakter. Konali sa tu oficiálne prijatia, vojenské prehliadky, kultúrne podujatia a omše. Tieto udalosti slúžili na prezentáciu štátnej moci, posilnenie lojality obyvateľstva a šírenie režimovej propagandy.
Zaujímavosťou je, že napriek snahám o budovanie vlastnej štátnej identity, v Bratislave sa konali aj oslavy, ktoré sa viazali na širší európsky kontext. Príkladom sú oslavy prvého mája, ktoré sa v období socializmu stali významným štátnym sviatkom. Tieto oslavy boli vo veľkej miere spojené s prezentáciou rozvinutosti česko-slovenského komunistického režimu a jeho ideológie. Na archívnych záberoch z rokov 1945, 1949 a 1950 vidíme pompézne prvomájové oslavy v Košiciach a Žiline, ktoré mali demonštrovať silu a jednotu pracujúceho ľudu.
LIB 2-5-74: TISÍCE ĽUDÍ OSLAVUJÚ PRVÝ MÁJ V PRAHE
Slovenské národné povstanie a jeho odkaz
Hoci hlavnou témou článku sú oslavy štátneho sviatku, nemožno obísť ani významné udalosti, ktoré formovali slovenskú históriu a ktoré sa odrazili aj v neskorších oslavách. Jednou z najvýznamnejších antifašistických udalostí bolo Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944. Bolo to ozbrojené povstanie domáceho odboja proti vstupu nemeckých vojsk na územie Slovenska. Cieľom povstania bolo zvrhnúť autoritatívnu vládu na čele s Jozefom Tisom a pripojiť sa na stranu víťazných spojeneckých mocností.
Centrom povstania bola Banská Bystrica. Napriek počiatočným úspechom bolo povstanie nemeckými jednotkami potlačené. Časť povstaleckej armády prešla na partizánsky spôsob boja. Slovenské národné povstanie patrí k najvýznamnejším pozitívnym udalostiam slovenských dejín a je pripomínané aj v súčasnosti. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v Slovenskej republike ustanovuje 29. august ako významný deň.
Systém sviatkov po roku 1945
Po skončení druhej svetovej vojny a obnovení Československa prešiel systém štátnych sviatkov ďalšími zmenami. V období komunistického režimu sa kládol dôraz na oslavy spojené s víťazstvom nad fašizmom, s oslobodením Československa a s budovaním socializmu. Významné postavenie získali prvomájové oslavy, ktoré mali demonštrovať silu pracujúceho ľudu a vernosť komunistickej ideológii.
V súčasnosti sa na Slovensku oslavuje viacero významných dní, ktoré reflektujú rôzne aspekty slovenskej histórie a kultúry. Zákon o štátnych sviatkoch v Slovenskej republike ustanovuje päť štátnych sviatkov, desať dní pracovného pokoja a osemnásť dní spomienky. Tieto dni zahŕňajú ako náboženské, tak aj politické a historické udalosti, ktoré sú súčasťou kolektívnej pamäte národa.
