Vianoce, ako kresťanské sviatky oslavujúce narodenie Ježiša Krista, sú kultúrnou a náboženskou udalosťou, ktorú slávia miliardy ľudí po celom svete. Predchádza im prípravné obdobie nazývané Advent, ktoré sa rozumie ako obdobie duchovnej prípravy na Vianoce.
Hoci si dnes Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka nevieme predstaviť, je to zvyk relatívne mladý. Tento tradičný symbol dokáže v našich domovoch vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Vianočný stromček sa stal neodmysliteľnou súčasťou Vianoc, no jeho história siaha hlboko do minulosti a prešiel dlhou cestou, kým si získal svoje miesto v ľudských srdciach.
Pôvod Vianoc a predkresťanské korene stromčeka
Vianoce sú poslovenčeným názvom pôvodne nemeckého slova wāhnachten (dnes Weihnachten). Jednalo sa o starobylý pohanský sviatok, pri ktorom sa slávil slnovrat. Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch. Ľudia zistili, že niektoré rastliny a stromy zostávajú zelené po celý rok, dokonca aj v zime. Zelené konáre im pripomínali letnú zelenú prírodu. Verili, že stromy, ktoré ostávali zelené počas celého roka, sú prísľubom skorého návratu slnka a života.
V mnohých krajinách sa verilo, že vždyzelené rastliny ochránia ľudí od temných síl, čarodejníc, zlých duchov alebo chorôb. Aj starí Rimania využívali ihličnany pri oslavách slnovratu, pretože im pripomínali, že dni sa začnú predlžovať a o chvíľu na poliach zavládne zeleň a život. Už pohania využívali vždyzelené stromy pri slávení zimných festivalov či zimného slnovratu. Konáriky mali predstavovať odolnosť života počas najchmúrnejších mesiacov v roku. Táto tradícia sa preniesla aj do súčasných Vianoc.
Zrod vianočného stromčeka: Nemecké korene a šírenie tradície
Tradícia zdobenia celého stromčeka, ako ju poznáme dnes, sa zrodila pravdepodobne v 16. storočí v Nemecku. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka, konkrétne z Brém. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Pôvodne šlo o stromček alebo väčšiu vetvičku, ktorá bola ozdobená ovocím, orieškami, sladkosťami a inými symbolickými ozdobami. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva.
V Nemecku v polovici 16. storočia skúsili ozdobiť prvý vianočný stromček počas kresťanských slávností. Súčasťou týchto hier bol strom z raja, známy ako Strom poznania. Povráva sa, že to bol nemecký kazateľ Martin Luther, kto v 16. storočí ozdobil ako prvý vianočný stromček svetlami. Inšpirovala ho k tomu hviezdna obloha, ktorá sa týčila nad konármi jedličiek pri prechádzke lesom. Nemecko sa stalo kolískou nielen vianočných stromčekov, spájajú sa s ním aj adventné vence, luskáčiky alebo vianočné trhy.
Šírenie tradície do Európy a sveta
Nemecké vianočné symboly však čoskoro prekračovali hranice. Nemecké osady v Pensylvánii mali komunitné stromy už v roku 1747. Okolo 17. storočia začali vianočné stromčeky prenikať do bežných domácností. V 19. storočí hrala kľúčovú úlohu kráľovná Viktória, ktorá priviedla tradíciu do anglickej kráľovskej rodiny prostredníctvom svojho manžela princa Alberta, pôvodom z Nemecka. Na obrázku, ktorý navždy zmenil sviatky v celej krajine, bola vyobrazená kráľovská rodina pri bohato ozdobenom vianočnom stromčeku.
Vo Veľkej Británii sa tradície ujala priamo kráľovská rodina. Kráľovná Viktória v roku 1846 ozdobila svoj stromček sklenenými ozdobami a časom si začali domácnosti prispôsobovať zdobenie podľa seba - vešali na stromček sladkosti, sviečky i ovocie. V USA získal vianočný stromček na popularite v 19. storočí, s prvou zmienkou z roku 1832 v Pensylvánii. V Amerike sa vianočné stromčeky komerčne predávali až v polovici 19. storočia.
Vianočný stromček na Slovensku
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov. Od nich sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke a protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny.
Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr, dokonca až v medzivojnovom období. Na Slovensko sa zvyk zdobenia vianočného stromčeka dostal až v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa udomácnil vo väčších mestách a neskôr začal prenikať aj na vidiek. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia. Aj stromček býval spočiatku zavesený v izbe vrcholom k zemi. Naši predkovia ho vešali, pretože ľudia nemali príliš veľa miesta, a takto nikomu nezavadzal.
Vývoj a symbolika vianočných ozdôb
Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie. Zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. V ľudovom prostredí sa dávalo na stromček vždy to, čo mali ľudia po ruke. Buď to boli živé jabĺčka, orechy, alebo potom sa ako sladkosť vo veľkej miere používalo sušené ovocie, ako jablká, slivky a hrušky. Časť z úrody ovocia si ľudia vysušili už počas jesene a zimy a časť z toho sa použilo ako ozdoby na stromček. Neskôr to boli medovníčky a doma vyrábané a balené salónky.
Od prírodných po sklenené gule a svetlá
V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. V 18. storočí sa zo skla začali v Nemecku vyrábať aj iné typy ozdôb (ovocie, orechy) a boli už aj zdobené striebornými ornamentmi. Časom sa medzi tradičnými vianočnými ozdobami začali objavovať anjelici, zvieratká či Santovia. Začiatkom 20. storočia sa už na trhu objavili ozdoby na stromček v rôznych tvaroch.
V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. Symbolika svetielok na stromčeku súvisí aj s tým, že na Vianoce slávime narodenie Ježiša Krista, teda Svetlo sveta. Na začiatku to boli klasické sviečky, ktoré sú symbolom svetla a čistoty a v ľudovej kultúre mali význam ako ochrana pred nebezpečnými silami. Neskôr sa objavili prskavky. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie pri oslavách zimného slnovratu.
Symbolika tradičných ozdôb a potravín na stromčeku
Orechy a jablká sú oddávna považované za symbol Vianoc na Slovensku. Na Štedrý večer sa jabĺčko rozkrajuje - ak sa po rozkrojení objaví hviezdička, znamená to v rodine zdravie a hojnosť. Vlašským orechom sa pripisovala magická moc, boli súčasťou štedrovečernej mágie. Predstavovali záruku hojnosti a orechový strom sa považoval za posvätný. Každý člen rodiny si pri stole jeden orech rozlúskol, aby sa mu z neho vyveštilo zdravie na ďalší rok. Ak bolo vnútro nepoškodené, šlo o dobré znamenie. Okrem toho sa oriešky vracajú aj ako krásna eko ozdoba na stromček. Šišky, ktorými dekorujeme vianočný stromček alebo veniec, majú význam vďaka svojej uzavretosti.
Med je jedným z najstarších symbolov Štedrého dňa. Keď sa na začiatku večere podávajú oblátky s medom, symbolizuje to prianie, aby bol celý nasledujúci rok sladký a pokojný. Deti si často na tvár dostali kvapku medu „aby boli celý rok dobré“. Med spájal rodinu - každému sa ušlo trochu z tej istej misky, ako pripomienka, že „zdieľaním sa sladkosť znásobuje“. Cesnak má v našej kultúre špeciálne miesto. Na Štedrý večer sa často podával s medom, alebo sa ním robil krížik na čelo každému členovi rodiny - ako symbol ochrany a zdravia. Bol znakom sily, čistoty a odvahy - mal odháňať všetko zlé. Oblátky predstavujú pokoru, jednotu a spojenie s tradíciou.
Pôvod Vianoc | História
Živý verzus umelý vianočný stromček
S technologickým pokrokom, ekonomickým vývojom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začala aj éra umelých vianočných stromčekov. Tie sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia. Výrobcovia vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.
Mnohí z vás riešia každoročne otázku, či si zaobstarať živý vianočný stromček, alebo naopak umelý. Ktorý z nich je ekologickejší k prírode? S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú v posledných rokoch spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy.
Ekologické aspekty výberu stromčeka
V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík. Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je teda možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná.
Najlepšou alternatívou je živý stromček od lokálnych pestovateľov, čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín. Pôvod stromčekov na trhoviskách je totiž z plantáží, kde boli pre tento účel špeciálne vypestované, podobne ako rezané kvetiny, ktoré si dávame do vázy. Stromček na plantáži rástol niekoľko rokov, a po celú dobu produkoval kyslík. Ten plastový bol vyrobený z toxických látok v továrni, ktorá na jeho výrobu spálila množstvo energie.
Fakty o živých vianočných stromčekoch
- Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí.
- Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov.
- Najväčším producentom živých vianočných stromčekov je Dánsko, ktoré je tiež ich významným exportérom predovšetkým do krajín Európskej únie.
Moderné trendy a pretrvávajúce tradície
Dnes ľudia na tradície veľmi nemyslia a Vianoce sa trávia skôr v konzumnom duchu. Poslednou dobou ale zaznamenávame príjemný obrat a prím hrá najmä udržateľnosť, prírodniny, jemné farby prírodných tónov a vianočné dekorácie z dreva. Hitom tohtoročných Vianoc sú drevené, prútené či slamené dekorácie v kombinácii s bielou a zelenou farbou. Výzdobu stromčeka teda ponechajte vo veľmi jednoduchom dizajne - bohato budú stačiť finančne nenáročné vianočné ozdoby z preglejky, úsporné LED svetielka a bielou polevou bohato zdobené medovníčky. Moderné vianočné dekorácie sa opäť vracajú k tradíciám a zvykom našich babičiek.
Tradícia vianočných stromčekov sa vyvíja už celé roky. To, čo zostáva stále, je stretnutie blízkych a útulná, teplá atmosféra, nie konkrétna farba ozdôb. Ružový vianočný stromček sa napríklad stal módnym trendom, ktorý interpretuje tradíciu novým spôsobom, pričom zachováva ducha Vianoc. Keď si namiesto klasickej červenej farby vyberiete ružové vianočné ozdoby, ukážete, že tradíciu beriete ako východiskový bod, a nie ako striktné pravidlo.
