Október je mesiac, počas ktorého si pripomíname, že medzi nami žijú mnohokrát nenápadní, no o to vzácnejší ľudia, ktorí si zaslúžia našu pozornosť a úctu. Každoročne v mesiaci október, keď príroda naberá krásu jesene, sa s úctou obraciame k občanom skôr narodeným, ktorých vlasy sú postriebrené šedinami a konanie obohatené veľkými životnými múdrosťami.
V tomto mimoriadnom období, keď sa často nemôžeme stretnúť osobne a povedať si pár teplých slov, je dôležité prihovoriť sa vám aspoň prostredníctvom iných kanálov. Je to čas, kedy si uctievame našich najstarších - naše babičky, babky, starké, ale aj našich deduškov, dedkov či starkých.
Jeseň života a múdrosť veku
Tak ako je v roku Október mesiacom jesene, tak starnutie je symbolicky jeseňou života. Aj keď by sme si mohli myslieť, že jeseň je hmlistá, ponurá a smutná, nie je to celkom tak. Jeseň je až poeticky krásna; nádherný čas, kedy sú stromy okolitých lesov odeté do pestrofarebných šiat a v diaľave už belejú končiare vrchov. Všetko je jasné, priezračné a čisté. Ostré slnečné lúče prerážajú chladné závany vetra a hladia naše tváre.
Človek je krásny nielen vtedy, keď má pružný krok. Človek je krásny podľa múdrosti, čo zračí sa mu v oku, podľa vrások a bielych vlasov, podľa slov, keď ponára sa v hovore s deťmi do rokov, keď aj on bol mladý. Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi, hovorí jedna ľudová múdrosť.
Za týmito vonkajšími znakmi staroby sa skrýva nekonečné množstvo skúseností a poznatkov. Za ich láskavým pohľadom a vejárikom vrások okolo očí sa zračí rozvaha, nadhľad, ľahkosť a schopnosť pripisovať veciam ten ozajstný význam. Mnohí pochopili, že všetko čo sa v živote udeje, to dobré aj to zlé, to veselé ale aj to smutné, má v živote svoje miesto a význam. S pokorou a častokrát v samote prijímajú všetko čo im život prináša, s trpezlivosťou očakávajú, čo má život pre nich ešte pripravené. Aj napriek tomu, že ich vlasy sú sivé a pokožka vráskavá, stále im v očiach horia nezbedné ohníčky, sú plné života, snov a ich srdce je plné túžob, ktoré chcú, aby sa naplnili.
TENTO LIEK TI NIČÍ MOZOG: Skrytá príčina rýchlej demencie u seniorov! | Silní a Zdraví
Úcta ako základ spoločnosti
Prečo si vážiť starších?
Úcta k starším je úcta k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. Je to úcta k tým, ktorí sa každý deň vzdávali radostí, ktoré im život ponúkal, aby urobili šťastnými nás, ich deti. Úcta k naším otcom a k naším mamám, k naším prarodičom. Pre nás mladších by mali byť inšpiráciou a vzorom, a my by sme pre nich mali byť oporou. Uvedomujú si viac než ktokoľvek iný, že ich čas je drahý, a aj preto nám mladším chcú odovzdať všetky svoje zručnosti, poznatky a znalosti. Ctia si tradície, ktoré je dôležité zachovávať pre nasledujúce generácie.
Každý malý chlapec bude raz aj dedko. Dedka všetci v úcte majú, dedko vie vraj všetko, píše sa v jednej básni. Nepochybujme, že niečo podobné platí aj pre ženy. Bolo by nedôstojné, aby sme zabúdali. Všetci raz budeme starí. Ale starší ľudia nie sú menejcenní. Sú krásni. Krásni vďaka svojej múdrosti. Prejavujme im úctu, pretože nám ešte vždy majú čo dať. Človek sa učí celý život. A najlepším učiteľom sú jeho najbližší. Rodina.
Výzva k empatii a pochopeniu
V dnešnej uponáhľanej dobe máme pre seniorov akosi málo času, pozornosti, či možností pomôcť. Často sa vytráca úcta k šedinám. Je to však správne? Ak nám bude dopriate, raz aj my možno budeme v ich koži. Bude nám po vôli, ak pocítime, že sme niekomu na smiech alebo sme mu ľahostajní? Snažíme sa vyhovoriť na dnešnú dobu, ale nie je to o nej, je to o nás... Paradoxne už staroveké civilizácie vedeli, že uznanie a rešpekt patrí práve ľuďom so šedinami.
„Keby som tak mala prsteň zlatý, čo by vedel čary, zmenila by som na časy krátke všetkých mladých na starkých a starké. Vtedy by snáď pochopili, čo starí ľudia už prežili. Že tiež boli krásni, mladí, deti svoje vychovali. Pochopili by ich vrásky, ktoré vyžarujú cit lásky. Poklonili by sa šedinám, znaku múdrosti starých mám.“
V rozprávkach je prirodzené, že si mladí ľudia chodia po múdre rady k starším. Rozprávky sú výrazom ľudských túžob a dobrá rada ukazuje správny smer. Nepodceňujme teda v reálnom živote získané vedomosti a skúsenosti našich predchodcov. Ľudský život má svoje prirodzené etapy, tak ako paralelná postupnosť s prírodou. Ten, kto nepozná minulosť, nechápe prítomnosť a netuší, aká bude budúcnosť. Staroba je jednou z etáp života, ktorú možno prežiť aktívne. Záleží len na nás, ako sa na ňu dokážeme pripraviť. Starogrécky filozof Platón vyjadril veľkú pravdu, podľa ktorého kvalitu starnutia ovplyvňuje spôsob života v strednom veku.
Súčasť každodenného života
Úcta k starším ľuďom, by mala byť predovšetkým prirodzenou súčasťou nášho života. Mala by byť spontánna a nenásilná. Je to pozornosť, pochopenie, vľúdny pozdrav, priateľský rozhovor či milý úsmev na tvári a to nielen v októbri, ale počas celého roka. Rodina. Je tu mesiac, kedy si týchto ľudí a to, čo pre nás urobili, pripomíname. Nikdy na nich nesmieme zabudnúť. Nikdy. A nepripomínať si ich iba v jeden deň alebo v jeden mesiac, ale každý deň v roku. Generácie sa striedajú s generáciami a ich vzájomný vzťah je základom života v spoločnosti. Vytvárajme ju teda na svoj obraz. Sedieť pri jednom stole, mladí so starými, to je tá najprirodzenejšia vec na svete. Nezabúdajme na tých, ktorí nám vytvorili podmienky na život, ktorí nás vychovali, na ľudí starších ako my. Pretože úcta k starším je prirodzená vlastnosť každého vychovaného človeka.
„Nech sú požehnaní tí, čo majú pochopenie s mojou neistou chôdzou a trasľavými rukami. Nech sú požehnaní tí, čo uznávajú, že moje uši sa už musia napínať, aby zachytili slová. Nech sú požehnaní tí, čo si uvedomujú, že môj zrak zoslabol a moje myslenie už nie je také bystré.“
Oslavy a želania
Pri príležitosti Mesiaca úcty k starším sa človeku neraz premieta jeho doterajší život, uvažuje o zmysle ľudského bytia, o zmysle nášho života. Preto skláňajme sa hlboko a ďakujme každému ránu, že sme sa mohli zobudiť, uzrieť slnko, vidieť svet a objať svojich najbližších, stretnúť sa s kamarátmi a počuť všetko, čo je okolo nás. Každý ľudský život je iný. Každý z Vás prežil mnoho a mnoho rokov. Každý z Vás by o svojom živote mohol napísať vlastnú knihu života, ktorá by bola zaiste plná radosti, smútku, šťastia, sĺz, skúseností a životných múdrostí. I keď sa to možno nezdá, Vašim veľkým darom však je, že vyšší vek so sebou prináša ľahkosť, rozvahu, nadhľad a pokoj, ktorý oslobodzuje.
Aktív pre občianske záležitosti pri MsÚ si tento „mesiac úcty k starším“ pripomenul spoločným posedením so seniormi mesta. Aj školy pripravujú besiedky, kde deti oceňujú lásku, pohladenie i účasť starých rodičov pri spoločných hrách, a vyjadrujú vďaku prostredníctvom kultúrneho programu plného piesní, básní a tancov.
Srdečne Vám prajeme, milí seniori, veľa zdravia, radosti, životného optimizmu a večnú mladosť. Roky, ktoré máte pred sebou, prežite obklopení láskou, úctou a pozornosťou svojich najbližších. Nech sú dni Vášho zrelého veku prepletené vďačnosťou nás všetkých. Buďte ešte dlhé roky medzi nami šťastní. V pokoji užívajte život v kruhu svojich blízkych. Nech je vaša jeseň plná plodov, krásna, pokojná a slnečná. Nech sú požehnaní tí, čo majú pochopenie s vašou neistou chôdzou a trasľavými rukami, tí, čo uznávajú, že vaše uši sa už musia napínať, aby zachytili slová, tí, čo si uvedomujú, že váš zrak zoslabol a vaše myslenie už nie je také bystré. Zo srdca Vám prajem, aby bol pre Vás Októbrom každý mesiac v roku, aby sme Vám všetkým vždy podali pomocnú ruku, keď ju budete potrebovať a preukazovali vďaku, lásku, pozornosť a úctu, ktorú si plným právom určite zaslúžite.