Vylodenie v Normandii, známe tiež pod krycím názvom „Operácia Overlord“ alebo „Deň D“, bolo kľúčovou udalosťou druhej svetovej vojny, ktorá otvorila západný front. Cieľom operácie bolo rozdeliť vojenské sily nacistického Nemecka na dva veľké fronty a urýchliť tak jeho porážku. Operácia Overlord, ktorá začala v noci z 5. na 6. júna 1944 pristátím spojeneckých výsadkových oddielov v Normandii a bombardovaním nemeckých jednotiek spojeneckými námornými a vzdušnými silami, predstavovala návrat spojencov do západnej Európy.
Táto rozsiahla operácia, hrdinstvo spojeneckých vojakov, ktorí po štyroch rokoch opäť vstúpili na starý kontinent a podieľali sa na zvrate vo vojne proti nacistickému Nemecku, sa stala námetom pre množstvo filmov a kníh. O myšlienke otvoriť druhý front v Európe sa uvažovalo okamžite po vzniku protihitlerovskej koalície. Vlády Spojených štátov a Spojeného kráľovstva sa na konferencii 12. júna 1942 zaviazali otvoriť druhý front ešte toho roku. Uskutočňovanie potrebných operácií však za pôvodným plánom veľmi pokrivkávalo, čiastočne pre politické zásahy Winstona Churchilla, ktorý uprednostňoval boj v Stredomorí, a pre mnohé objektívne prekážky a ťažkosti.
Slovenský príspevok k Operácii Overlord
Na vylodení Spojencov sa podieľali aj Slováci, predovšetkým v radoch Britského kráľovského letectva (RAF). Generálmajor Ivan Schwarz, rodák z Bytče, jeden z dvoch posledných žijúcich Slovákov, ktorí v službách RAF zabezpečovali vylodenie spojencov zo vzduchu, spomína: „Pre mňa sa 6. jún 1944, najdlhší deň v živote, začal tri minúty po polnoci - vtedy štartovala naša bombardovacia peruť.“
Podľa zistení Vojenského historického ústavu v Bratislave slúžilo v RAF okolo 350 Slovákov. Väčšinou boli zaradení ako radisti, palubní strelci alebo ako pozemný personál, ale viacerí sa uplatnili aj ako bojoví piloti. Historik František Cséfalvay vysvetľuje: „Pri invázii do okupovaného Francúzska i pri postupe do vnútra Normandie letectvo podporovalo a ochraňovalo spojenecké vojská.“ Dvaja Slováci to v službách RAF dotiahli až na veliteľov perutí: Ján Ambruš, bývalý veliteľ slovenského letectva, a legendárny Oto Smik, ktorý patril k elite stíhačov RAF a v bojoch o Normandiu dosiahol tri vzdušné víťazstvá. Padol o päť mesiacov neskôr nad Holandskom. Generál Schwarz dodáva: „Smika som osobne nepoznal, bol to stíhač, zatiaľ čo ja som lietal v bombardovacej peruti, ale aj u nás bol každý piaty slovenskej národnosti.“
Schwarzova 311. československá peruť bola ešte v roku 1942 prevelená k britskému veliteľstvu pobrežného letectva, ktoré v čase invázie malo za úlohu ochraňovať spojenecké vojská zo vzduchu a napádať lode, najmä ponorky nepriateľa. „Bolo treba lietať pár metrov nad hladinou, aby nás nezachytili radary, a potopiť všetko napriateľské, čo sme zbadali na mori,“ spomína bývalý vojenský letec. Ivan Schwarz prvýkrát vzlietol do bojovej akcie ako 16-ročný, počas leteckej vojny o Britániu: „Oklamal som všetkých a vydával sa za osemnásťročného, čo nebolo až také ťažké - vďaka športu a tvrdej práci som vyzeral staršie,“ priznáva.
Vyvstáva aj otázka, prečo americko-britské velenie nenasadilo do operácie Overlord aj samostatnú československú obrnenú brigádu, v ktorej slúžilo okolo 750 Slovákov. Generál Anton Petrák, v čase invázie veliteľ roty sprievodných zbraní, odpovedá: „Naša brigáda nemala zálohy, v prípade väčších strát by nebola schopná ďalšieho boja, preto velenie rozhodlo ešte počkať a jej počty rýchlo doplniť.“ Brigáda bola nasadená o štyri mesiace neskôr pri útoku na pevnosť Dunkerque. Niektorí historici pripúšťajú, že Slováci sa zúčastnili aj priamo na vylodení v člnoch, zoskoku výsadkov a paľbe na pláže Normandie. Mohli to byť najskôr americkí Slováci z armády Spojených štátov. „Konkrétnejšie údaje o nich nemáme,“ uzatvára Cséfalvay.
Dôležitá úloha žien v Deň D
Mnohé ženy zohrali dôležitú úlohu pri vylodení Spojencov v Normandii 6. júna 1944, aj keď často zostali bezmenné a nepovažovali sa za hrdinky. Niektoré svedomito vykonávali svoje bežné úlohy, iné museli podvádzať a riskovať, aby sa dostali tam, kam bol v tom čase ženám vstup zakázaný. Ocenenie týchto dám prišlo mnohokrát až mnoho rokov po vojne.
Martha Gellhornová: Prvá žena-reportérka na Deň D
Reportérka Martha Gellhornová, rozčarovaná, keď jej britská vláda odmietla novinársku akreditáciu na vylodenie Spojencov, sa rozhodla konať. Prekĺzla na palubu nemocničnej lode pod zámienkou, že ide robiť interview so zdravotnými sestrami. Keď v Deň D lode pristáli pri pobreží Normandie, pri pláži Omaha, Martha sa v prezlečení pripojila k zdravotníckemu personálu, ktorý vyrážal pomáhať raneným na súš. Za svoj trik prišla o cestovné doklady aj novinárske výsady a bola internovaná v Londýne. Napriek tomu utiekla, dostala sa na vojenské letisko a presvedčila pilota, aby ju vzal do Neapola. „Počas vojny som nikdy nemala žiadne oficiálne dokumenty,“ spomína Martha Gellhornová, ktorej drzosť a šarm nahradili osvedčené zbrane. Bola jedinou ženou, ktorá sa vylodila v Deň D v Normandii.
Christian Oldhamová: Tajná plánovačka
Christian Oldhamová, príslušníčka Ženskej kráľovskej námornej služby (WRNS) a dcéra admirála, odmietala byť ženou v domácnosti. Začiatkom roku 1944 bola pridelená k veliteľstvu kombinovaných operácií v Londýne. V samostatnej kancelárii v podzemí dostala zaujímavú úlohu: vytvárať podrobné plány z obrovskej mapy francúzskeho pobrežia a fotografií, podľa ktorých by sa riadili posádky vyloďovacích plavidiel. Plány museli obsahovať železnice, cesty, kostoly a všetky dôležité záchytné prvky, ktoré by vojaci videli z lodí a potom z pláží. „Bola to vzrušujúca práca, málokto vedel, kde dôjde k vylodeniu,“ zverila sa pani Lambová po rokoch. Svoju prácu tajila aj pred manželom, a to aj desaťročia po vojne. Vyznamenania za ňu zbierala, ešte keď mala viac ako 100 rokov.
Maureen Flavinová: Meteorologické hlásenie, ktoré zmenilo históriu
Írka Maureen Flavinová pracovala na majáku v Blacksode v Írsku a zapisovala meteorologické údaje. 3. júna 1944 o jednej v noci si všimla pokles tlaku, ktorý naznačoval blížiacu sa búrku. Jej hlásenie putovalo k dôstojníkovi kráľovského letectva Jamesovi Staggovi, hlavnému meteorológovi generála Dwighta D. Eisenhowera. Stagg na základe týchto informácií oznámil, že poveternostné podmienky sa zmenili, s čím súviselo rozhodnutie Eisenhowera odložiť vylodenie o jeden deň z 5. na 6. júna. Nasledujúci deň, 4. júna, prišla z Blacksodu zásadná správa o zlepšení počasia. Nemci o tejto zmene netušili, verili, že búrka bude zúriť ešte niekoľko dní. Takto mohla operácia začať. Maureen sa v roku 1946 vydala za Teda Sweeneyho, s ktorým pracovala na majáku.
Príprava Operácie Overlord
Vylodenie v Dieppe - Operácia Jubilee
Prvé vylodenie sa uskutočnilo 19. augusta 1942 vo francúzskom prístave Dieppe, ktorý bol obsadený Nemcami. Operácia, známa pod krycím menom „Jubilee“, mala oficiálny cieľ preveriť silu obrany pobrežia a rýchlosť presunu posíl nepriateľa. Na akcii sa zúčastnili príslušníci kanadských plukov, britskí commandos a americkí rangers. Velenie sa rozhodlo neuskutočniť letecké bombardovanie a námorné ostreľovanie v snahe o prekvapenie, ktoré sa však stratilo, keď sa výsadkové plavidlá stretli s konvojom nepriateľa. Jadro útoku sa dostalo do vražednej paľby a hlavným silám sa nepodarilo preniknúť do mesta. Výsledkom bola katastrofa: z 6 100 Kanaďanov bolo 3 500 zabitých, ranených alebo nezvestných. Napriek obrovským stratám poskytla operácia Jubilee dôležité skúsenosti pre plánovanie budúceho, oveľa väčšieho vylodenia.
Politické a vojenské rokovania
V decembri 1942 navrhli Roosevelt a Churchill Stalinovi schôdzku, na ktorej by mali prejednať zásady spoločnej stratégie. V januári 1943 sa na konferencii v Casablanke bez sovietskych predstaviteľov dospelo k záveru, že invázia do Francúzska sa nemôže začať skôr ako v septembri 1943, čo bolo príliš neskoro na dosiahnutie významných úspechov pred zimou. Spojený výbor náčelníkov vyhlásil, že operácia takého rozsahu nebude možná skôr ako na jar roku 1944. Celú túto dobu bolo potrebné zhromaždiť v Anglicku dostatočný počet divízií, pričom väčšiu časť síl mali poskytnúť Spojené štáty. Taktiež bolo potrebné získať leteckú nadvládu nad európskym vzdušným priestorom, zvýšiť počet náletov na nemecké priemyselné centrá a zahájiť rozsiahlu ofenzívu proti ponorkám. V polovici mája 1943 sa na schôdzke vo Washingtone - pod krycím názvom Trident - podarilo určiť presný dátum invázie. Operácia Overlord (pôvodne ROUNDUP) sa podľa návrhu generála Marshalla mala uskutočniť 1. mája 1944. Churchill trval na zvýšení vojenskej sily o 25 percent a na rozšírenie oblasti invázie až na pobrežie cherbourského polostrova.
Na konferencii v Casablanke sa Spojenci dohodli na vytvorení spoločného vrchného velenia pre operáciu Overlord, známeho pod skratkou COSSAC (Combined Supreme Staff Allied Commander). Na jej čelo bol postavený britský generálporučík Frederick E. Morgan. 26. apríla 1943 Morgan dostal rozkazy pripraviť plány na útok proti kontinentu a na zmiatenie nepriateľa pre leto 1943. Po Tridentskej konferencii dostal COSSAC zoznam vojenských síl, ktoré mali byť k dispozícii: 2 letecké divízie, 5 peších divízií vo vyloďovacích člnoch, 2 následné divízie a 20 divízií pre pobyt a operácie v obsadených oblastiach. Počet lodí a vyloďovacích člnov mal byť okolo 3300 plavidiel. O odklade vylodenia na 1. máj 1944 bol informovaný aj Stalin v depeši, ktorá prišla do Moskvy 4. júna 1943. Napriek výhradám zo sovietskej strany k termínu boli Briti a Američania tvrdohlaví, druhý front hodlali vytvoriť vtedy, keď to vyhovovalo ich strategickým úvahám. Na schôdzke v Quebeku v auguste 1943 predložil COSSAC svoje plány, ktoré boli schválené s niekoľkými zmenami.
Zvolenie veliteľov operácie
Za výkonného veliteľa operácie Overlord bol vymenovaný generál Dwight D. Eisenhower. Jeho zástupcom sa stal hlavný maršál britských leteckých síl sir Arthur Tedder. Veliteľom námorníctva bol admirál sir Bertram Ramsay. Vedenie spojeneckých leteckých síl bolo zverené leteckému maršálovi Traffordovi Leigh-Mallorymu. Velením spojeneckých síl v 21. armádnej skupine bol poverený generál sir Bernard Montgomery. Velenie americkej prvej armády bolo v rukách generálporučíka Omara N. Bradleyho a tretej armády Spojených štátov talentovaného generálporučíka George S. Pattona. Útočnou armádou 21. armádneho zboru bola britská druhá armáda pod velením sira Milesa Dempseyho. Následnou armádou bola prvá kanadská armáda pod velením generálporučíka Henryho D.G. Crerara.
Materiálne a technické prípravy
V Anglicku sa spojenci začali pripravovať na inváziu skôr, ako bol schválený konečný plán. Do Anglicka prúdil nepretržitý tok ľudí a zásob. Bolo zhromaždených približne 1,5 milióna amerických, 1 milión anglických a 500 tisíc kanadských vojakov. Zúčastnili sa aj Poliaci, Francúzi, Belgičania, Holanďania, Česi a Juhoslovania. Južné Anglicko sa premenilo na obrovský vojenský sklad, kde bolo dovezených 2 milióny ton nákladu a výstroje, postavených 280 km železničných tratí a nové letiská. V lesoch boli ukryté hory munície, tanky, obrnené vozidlá, džípy a sanitky, dohromady viac ako 50 tisíc vozidiel. Pre nahradenie opotrebovaného francúzskeho železničného parku bolo pripravených 20 tisíc cisternových vagónov a skoro tisíc nových lokomotív. Z 11 tisíc lietadiel tvorilo 5000 stíhačiek, 2300 dopravných lietadiel a 2600 klzákov. Na samotnom vylodení sa malo zúčastniť viac ako 6000 vojenských, dopravných a výsadkových plavidiel. Okrem toho Spojenci už pred D-dňom mali svoju armádu v Európe - francúzsky odboj, ktorý v roku 1944 mal okolo 100 000 ľudí a tvoril základ pre partizánsku vojnu.
Vývoj nových zbraní a techniky
Špeciálne pre operáciu Overlord boli vyvíjané nové druhy zbraní, od obojživelných tankov a vozidiel po malé plavidlá a veľké transportné lode. Medzi najzaujímavejšie patrili DD tanky - obyčajné tanky s teleskopickým trupom pre väčší vztlak vo vode, poháňané lodnými skrutkami. Ďalšími prostriedkami boli obojživelné vozidlá DUKW a malé pechotné vyloďovacie plavidlá LCVP. Veľké transportné lode LST a LCI slúžili na prevoz tankov, diel, buldozérov a inej ťažkej techniky. Zaujímavosťou bola špeciálna operácia miniponorkami na Silvestra 1943, ktorej cieľom bolo získať vzorky piesku z pláží Normandie, aby sa overilo, či sa na rozmočených plážach nebudú tanky zabárať. Pohonné látky pre obrovskú masu vojska a techniky malo do Normandie prepravovať zvláštne potrubie vedené pod morom (kódové meno PLUTO). Ostatné zásoby mali prúdiť pomocou pontónových prístavov známych ako „Moruše“.
Podporné operácie pred vylodením - Operácia Bodyguard
Pre úspech operácie Overlord bolo kľúčové zmiasť Nemcov. Strategický plán mal krycí názov Operácia Bodyguard. V juhovýchodných anglických prístavoch boli rozostavané makety vyloďovacích člnov. Rádiový ruch, cvičenie vojska a ďalšie aktivity vyvolávali dojem skutočnej invázie. Aby sa nevzbudilo podozrenie, že Normandia je miestom pre vylodenie, dve tretiny bombardovacích cieľov ležali mimo územia Normandie, prevažne v oblasti Calais. Falošná invázia do Nórska bola zverená generálporučíkovi siru A.F.A.N. Thorneymu, ktorého „štvrtá armáda“ sa skladala z troch imaginárnych zborov, vytvorených z rádiového ruchu, presunu malých množstiev pechoty a únikov informácií. Spojencom pomohla aj skutočnosť, že Hitler bol skalopevne presvedčený, že útok Spojencov padne na Calaiskú úžinu, kde je kanál La Manche najužší. Anglo-americké sily pre dezinformáciu presúvali veľké množstvá plavidiel a zhromažďovali v oblasti Kentu makety tankov a iných vozidiel, ktoré vydávali za Pattonovu tankovú armádu, označovanú ako 1. americká armádna skupina (FUSAG). Tieto triky a kontrašpionážna činnosť ušetrili mnoho životov.
Zvolenie vhodného dňa pre operáciu Overlord
Začiatok operácie vo veľkej miere závisel od počasia a iných prírodných faktorov. Bolo potrebné, aby bol odliv počas celého dňa, mesiac musel vyjsť na oblohu neskoro a mal vanúť len mierny vietor smerom do vnútrozemia. Tieto podmienky spĺňali dni 5., 6. alebo 7. jún. V nedeľu 4. júna sa vrchné velenie zišlo v Southwick House, kde meteorologická správa na najbližších 48 hodín hlásila výrazné zlepšenie počasia. Eisenhower po porade s každým veliteľom rozhodol: „Som naprosto presvedčený, že musíme vydať rozkaz k útoku... Nepáči sa mi to, ale... nevidím nič iné, čo by sme mohli urobiť.“ Pôvodný termín bol 1. máj 1944, no pre komplikácie bol posúvaný. Eisenhower sa pôvodne rozhodol pre 5. jún, no v dôsledku zlých meteorologických podmienok sa nakoniec odložilo na 6. júna. V tej istej dobe Erwin Rommel, presvedčený o tom, že Spojenci už do konca mesiaca nič nepodniknú, odišiel na dovolenku.
Nemecká obrana - Atlantický val
Nemecké velenie všeobecne predpokladalo, že k invázii príde v oblasti Pas-de-Calais, kde bola vzdialenosť medzi Anglickom a kontinentom najmenšia. Tu boli budované opevnenia a čakala pripravená silná 15. armáda. Prípravné práce na obrane atlantického pobrežia začali už v roku 1940 a naplno sa rozbehli v roku 1942. Podľa nacistických plánov mal Atlantický val siahať spoza nórskeho pobrežia až k hraniciam Španielska, pričom mal mať dĺžku takmer 4000 km. Do roku 1944 tieto opevnenia rôznej veľkosti a odolnosti budovalo asi 150 až 170 tisíc pracovníkov. Pevnosti a pevnôstky boli tvorené železobetónovými pozorovateľňami, objektami pre guľomety a protitankové kanóny. Veľkou nevýhodou týchto pevností bolo, že ukrývali zbrane z výzbroje mnohých Nemcami porazených európskych armád, pre ktoré sa nie vždy našiel dostatok munície. Ani posádky týchto pevností nepatrili k elite nemeckej armády.
Obranu pobrežnej čiary od Holandska po francúzsko-španielsku hranicu a južné Francúzsko zabezpečovalo 38 nemeckých divízií. Veliteľom západného frontu bol generál poľný maršal Gerd von Rundstedt. Na severe mu bola podriadená skupina armád B pod velením generála poľného maršala Erwina Rommela a tanková skupina Západ. Rommel sa domnieval, že k invázii dôjde v priestore Calais-Dieppe, a preto podstatnú časť tankových jednotiek sústredil na sever od rieky Seiny. Hitler bol na strane Rommela a zálohy preto sústredil na severe. V celom Francúzsku mala Luftwaffe iba 160 letuschopných lietadiel, zatiaľ čo Spojenci mohli nasadiť 39 divízií a armádu 11 000 bojových lietadiel a ďalších 4500 dopravných lietadiel a klzákov. Námornú silu tvorilo 2700 vojenských lodí a 1897 menších vyloďovacích plavidiel.
Priebeh Dňa D
Operácia Overlord začala v noci z 5. na 6. júna, keď v Normandii pristáli spojenecké výsadkové oddiely. Zároveň spojenecké námorné a vzdušné sily bombardovali nemecké jednotky. Ráno 6. júna spojenci podnikli kombinovaný námorný výsadok a obsadili prvé obce v Nemcami okupovanej Normandii. Námorná časť operácie a samotný výsadok na plážach bol označený ako Operácia Neptún. Vylodenie na pobreží sa malo uskutočniť asi hodinu po odlive. V dôsledku toho, že odliv v Lamanšskom prielive neprichádza rovnomerne, museli na pláže Utah a Omaha Američania udrieť o hodinu skôr, o 6:30. Briti a Kanaďania na plážach Gold, Juno a Sword zaútočili takmer o hodinu neskôr.
Výsadkové operácie
Dôležitým aspektom vylodenia bolo udržanie krídel predmostí vytvorených na plážach. Túto úlohu mali splniť výsadkové jednotky. V noci z 5. na 6. júna stovky dopravných strojov Douglas C-47 Skytrain a klzákov priniesli do Normandie prvých spojeneckých vojakov. Boli to príslušníci americkej 82. a 101. výsadkovej divízie západne od pláže Utah a vojaci britskej 6. výsadkovej divízie. Britskí výsadkári čoskoro po dosadnutí narazili na vojakov nemeckej 716. pešej divízie. Prvé boje sa začali o dôležitý most cez rieku Ornu severne od Caen (tzv. Pegasus Bridge), v blízkosti Bénouville a Ranville. Americká 82. a 101. výsadková mali menej šťastia; ich jednotky boli roztrúsené v dôsledku zlého počasia, silnej protilietadlovej paľby a nepresností. Napriek tomu sa vojakom 82. výsadkovej podarilo oslobodiť prvé francúzske mestečko Sainte-Mère-Église.
Vylodenie na plážach
- Pláž Utah: Americkí vojaci pristáli ako na prvej. Plán vylodenia sa mierne narušil a väčšina jednotiek sa začala vyloďovať južnejšie, kde boli nemecké opevnenia slabšie. Nemecká obrana bola otrasená silným bombardovaním a vojaci 4. pešej divízie ju rýchlo zdolali za malých strát.
- Pláž Omaha: Táto pláž bola jedným z miest s veľmi silnými opevneniami, dobre situovanými na útesoch a výšinách. Nemecké postavenia prežili spojenecké bombardovanie relatívne nedotknuté a vojaci 352. pechotnej divízie spustili na prichádzajúcich Američanov z 1. a 29. pešej divízie zdrvujúcu paľbu. Vo východnej časti pláže prišli americkí vojaci navyše o podporu svojich plávajúcich tankov Sherman DD, keďže 27 z 32 sa potopilo. Preživší muži sa najprv zachytili za vlnolamom, odkiaľ iniciatívne skupiny zaútočili, keďže krytie s prichádzajúcim prílivom bolo čoraz nepoužiteľnejšie. Museli prekonať stovky metrov otvoreného terénu, mínové polia a vyšplhať sa na útesy.
- Pláž Gold: Britský XXX. zbor (Bucknall) - 50. pešia divízia, 8. tanková brigáda, 56. pešia brigáda a 47.
- Pláž Sword: Britský I. zbor (Crocker) - 3. britská pešia divízia, 27. tanková brigáda, 1. brigáda špeciálnych služieb a 41.
- Pláž Juno: Britský I. zbor (Crocker) - 3. kanadská pešia divízia a 2.
Oslavy 60. výročia
Na oslavách 60. výročia vylodenia spojencov v Normandii sa zúčastnilo 17 šéfov štátov a vlád. Do Arromnches na normandskom pobreží prišli okrem francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca aj britská kráľovná Alžbeta II., premiér Tony Blair, americký prezident George W. Bush a slovenský prezident Rudolf Schuster. Spolu s ním boli v Arromanches aj slovenskí veteráni, ktorí sa zúčastnili na bojoch v Normandii. Francúzi si 60. výročie vylodenia, ktoré otvorilo západný protifašistický front, pripomínali už od začiatku roka. Vo všetkých mestách a mestečkách na normandskom pobreží sa uskutočnili spomienkové akcie, od expozícií historickej vojenskej techniky cez stretnutia veteránov až po kultúrny program. Oslavy vyvrcholili v malom mestečku Arromanches.
Oslobodenie prvej časti okupovaného Francúzska sa oslavovalo po celom pobreží Normandie. Zaspomínať na tie udalosti prišlo aj vyše 3 500 amerických veteránov. Francúzi si uvedomovali výnimočnosť 60. výročia. „Bude to akési zbohom. O desať rokov bude žiť už iba minimum veteránov,“ citovala agentúra AP starostu Arromanches Patricka Jardina. Väčšina veteránov mala vtedy už vyše 80 rokov. Oslavy sprevádzali výnimočné bezpečnostné opatrenia platné v celej Francúzsku. Prezident USA George Bush a francúzsky prezident Jacques Chirac spoločne položili veniec k pamätníku obetí bojov. „Oproti rýchlemu plynutiu času je naša dnešná spoločná prítomnosť pre mladšie generácie pripomenutím skutočného významu vojny, ktorý formuje naše vnímanie sveta,“ povedal Chirac. Ceremóniu poznačila smrť exprezidenta Ronalda Reagana, ktorý zomrel vo veku 93 rokov. Reaganova smrť primäla Busha zmeniť úvod svojho prejavu, v ktorom si uctil pamiatku Reagana ako „rovnako odvážneho muža a galantného lídra vo veci slobody“. Medzi ďalšími lídrami boli ruský premiér Vladimir Putin a prvý nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorý sa zúčastnil na oslavách.