Vianoce sú tu a milióny ľudí sa pomaly dostávajú do sviatočnej nálady a tešia sa na jedlo a darčeky. Pre mnohých tento veľký deň predstavuje hlbší význam, pripomínajúci narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie.
Historické a teologické súvislosti Vianoc
Skutočný dátum narodenia Ježiša
Vedci odhalili, kedy sa Ježiš skutočne narodil. Odborníci sa zhodujú, že Ježiš sa s veľkou pravdepodobnosťou nenarodil 25. decembra. Aj keď to nevieme s istotou, podrobné výskumy naznačujú, že Ježiš sa mohol narodiť na jar. Najužším dátumom, ku ktorému sa dá s istotou vystopovať Ježišovo narodenie, sa zdá byť mesiac marec, v rokoch 6, 5 alebo 4 pred Kristom.
Profesor Mykytiuk dodal, že "Jozef nám tiež na dvoch miestach hovorí, že židovská Veľká noc nastala krátko po smrti Herodesa Veľkého." No podľa Biblie, Herodes povedal, že všetci židovskí chlapci mladší ako dva roky musia byť zabití. Pokiaľ ide o potenciálne dátumy smrti kráľa Herodesa, podľa odborníkov sú to: 29. december 1 pred Kristom, 10. január 1 pred Kr., 13. marec 4 pred Kr. a 15. september 5 pred Kr.
Profesor pokračoval a pomohol si pasážou z Biblie: „Je nanajvýš nepravdepodobné, že by sa Ježiš narodil v ktorýkoľvek deň v decembri, nieto ešte 25. decembra.“ Počas zimy pastieri chovali ovce v ovčinci, aby ochránili seba a svoje ovce pred nepriaznivým počasím. V evanjeliách nenájdeme presný dátum Ježišovho narodenia. Keď sa Ježiš narodil, pastieri boli celú noc so svojimi stádami na pastvinách (Lukáš 2:8). Hoci je pravda, že palestínske zimy sú teplejšie ako európske, od konca októbra sa ochladí natoľko, že sa ovce musia zdržiavať v ovčinci.
Pohanské korene vianočných zvykov
V Biblii sa neuvádza dátum narodenia Ježiša Krista ani sa v nej neuvádza, že by sme mali sláviť jeho narodeniny. Ak preskúmame pôvod Vianoc, zistíme, že majú korene v pohanských náboženských obradoch.
- Dávanie darčekov a hodovanie: V Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska sa píše: „Pri oslavách na počesť boha Saturna (od 17. do 24. decembra) sa ľudia vzájomne obdarúvali sviečkami a žartovnými darčekmi.“ Podľa ďalšej encyklopédie „vianočné hodovanie s podávaním obradových a sviatočných jedál má svoj pôvod v predkresťanskom období, keď sa v tomto termíne slávil sviatok zimného slnovratu.“
- Imelo a zeleň: Z Encyklopedie slovanských bohů a mýtů sa dozvedáme, že imelo „zohrávalo úlohu v slávnostiach zimného slnovratu, odkiaľ prešlo do symboliky vianočných sviatkov.“
- Koledy: „Obradná obchôdzka“ s koledami má korene „v predkresťanských obradoch novoročia.“
Kult Mitra - boha slnka - bol v pohanskom Rímskom impériu 2. a 3. storočia najrozšírenejším náboženstvom. Jeho hlavným sviatkom bola oslava zimného slnovratu 25. decembra, ako narodenín slnka. Cisár Konštantín Veľký (285-337) zámerne použil prvky kresťanstva, aby posilnil pohanské Rímske impérium. Výroky vplyvných osobností cirkevnej histórie nás uisťujú o pohanskom pôvode tohto sviatku. Augustín (4./5. st.) v tento deň prikazoval ľuďom neuctievať slnko ako pohania, ale skôr uctievať toho, kto slnko stvoril. Lev Veľký (5. st.) tiež poukazoval na tento problém. Svätý Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni v roku 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra bol pokusom kresťanov prijať rímsky zvyk slávenia narodenia Slnka spravodlivosti.
Teda nie kresťania nahradili obsah pohanského sviatku, ale proces bol opačný. Kresťanstvo v duchu svojho zakladateľa išlo a pokračuje cestou inkulturácie, to znamená ohlasuje Ježišovo evanjelium v konkrétnej kultúre a jazyku.
Biblický príbeh narodenia Ježiša Krista
Sväté písmo nám ponúka viacero informácií o narodení Pána Ježiša. Matúš a Lukáš k tomu pridali aj rozprávanie o jeho narodení. V Matúšovom evanjeliu stojí v popredí vianočných rozprávaní svätý Jozef a evanjelista všetko podáva z jeho pohľadu. Do popredia vystupuje predovšetkým Jozefova dôvera a poslušnosť Božím príkazom podľa vzoru starozákonného Abraháma. V Lukášovom evanjeliu sú udalosti narodenia Božieho Syna vyrozprávané z pohľadu Panny Márie, Ježišovej Matky.
Zvestovanie a cesta do Betlehema
V tých časoch žila v malej dedinke Nazaret mladá žena menom Mária. Bola dobrosrdečná, láskavá a vždy ochotná pomôcť ostatným. Jedného pokojného večera, keď Mária sedela v záhrade, sa pred ňou zrazu zjavil anjel Gabriel. Jeho tvár žiarila ako slnko a hlas mal jemný ako vánok. Povedal jej: „Neboj sa, Mária, lebo našla si milosť u Boha. Porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.“ Mária bola zasnúbená s mužom menom Jozef, ktorý bol tesár, pracovitý a čestný muž. Keď sa dozvedel o Máriinom očakávaní, bol zmätený.
V tom čase cisár Augustus vydal rozkaz, aby sa všetci ľudia zapísali do sčítania ľudu po celom svete (Lk 2,1). Jozef pochádzal z Betlehema, a tak sa spolu s Máriou vydali na dlhú cestu. Cesta bola náročná, cez kopce a údolia, a Mária bola už veľmi unavená a v požehnanom stave.
Narodenie v jasliach a zvesť pastierom
Keď konečne dorazili do Betlehema, mesto bolo preplnené ľuďmi. Hľadali miesto na prenocovanie, klopali na dvere hostincov, ale všade bolo plno. Unavení a zúfalí našli napokon starú stajňu, kde sa mohli uchýliť. V tej tichej noci, medzi zvieratami, sa Márii narodil syn. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci (Lk 2,7).
Na neďalekých poliach pásli pastieri svoje stáda. Noc bola tmavá, ale hviezdy žiarili jasne. Zrazu sa okolo nich rozžiarilo svetlo a zjavil sa anjel Pánov. Pastieri sa vystrašili, ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude pre všetkých ľudí. Dnes sa vám v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ (Lk 2,10-12). Potom sa k anjelovi pridalo množstvo nebeských bytostí, ktoré spievali: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ (Lk 2,14).
Keď anjeli odišli, pastieri sa rozhodli ísť do Betlehema. Ponáhľali sa cez noc, až našli Máriu, Jozefa a malé dieťa v jasličkách.
Mudrci z východu a kráľ Herodes
V tom istom čase mudrci z východu, múdri muži, ktorí skúmali hviezdy, videli na oblohe zvláštnu hviezdu. Verili, že táto hviezda oznamuje narodenie veľkého kráľa. Nasledovali hviezdu, ktorá ich viedla až do Jeruzalema. Tam sa pýtali: „Kde je ten narodený kráľ Židov?“ Keď sa o tom dopočul kráľ Herodes, veľmi sa znepokojil. Zavolal mudrcov a požiadal ich, aby mu prezradili, kde sa Ježiš nachádza, aby sa mu aj on mohol pokloniť.
Mudrci pokračovali v ceste a hviezda ich doviedla až do domu, kde žila Mária a Jozef so svojim dieťaťom. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.
V noci sa však mudrcom vo sne zjavil anjel, ktorý ich varoval, aby sa nevracali k Herodesovi. Anjel varoval aj Jozefa: „Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a utekaj do Egypta.“ Keď Herodes zistil, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval. Rozkázal, aby v Betleheme a okolí zabili všetkých chlapcov do dvoch rokov. Bolo to smutné a temné obdobie.
Ďalšie udalosti po narodení Ježiša
Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. Keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
Ježiš v Jeruzalemskom chráme ako dvanásťročný
Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom. Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi, no nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Význam Betlehema
Vianočná koleda „Ó ty radostný, ó ty požehnaný“ odráža prorokov opis Betlehema: „Ale ty, Betlehem Efrat, ty, ktorý si malý medzi judskými mestami, z teba príde ku mne Pán Izraela, ktorého výsledkom bolo od počiatku a od večnosti“ (Micheáš 5,1). Betlehem bol možno malý, ale Boh si vo svojej pokore vybral toto miesto, aby sa narodil ako človek. Meno Betlehem alebo Efrata má hlbší význam.
- Betlehem znamená „dom chleba“. Do tohto domu chleba prišiel živý chlieb, Ježiš: «Ja som ten živý chlieb, ktorý prišiel z neba. Kto bude jesť tento chlieb, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo - za život sveta» (Ján 6,51).
- Efrata, pôvodné meno Betlehema, znamená „plodný“. Ježiš sa nazval pravým viničom a my ako jeho nasledovníci budeme prinášať ovocie len vtedy, keď budeme s ním zjednotení (Ján 15,14).
Betlehem sa spomína na rôznych miestach v Biblii. V knihe Rút sa príbeh začína hladomorom v „dome chleba“. Boh zabezpečil chlieb a plodnosť v časoch hladu. Podobne nám v duchovnom hladomore dáva svojho Syna Ježiša Krista, Chlieb života, pravú mannu z neba, ktorou sme živení a naplnení.
Ježiš povedal: „Veru, veru, hovorím vám, nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo toto je Boží chlieb, ktorý prichádza z neba a dáva život svetu. Vtedy mu povedali: Pane, daj nám vždy takýto chlieb. Ale Ježiš im povedal: Ja som chlieb života. Kto príde ku mne, nebude hladovať; a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (Ján 6,32-35). Keď v tomto vianočnom období myslíme na Betlehem, ochutnajme spolu životodarný pokrm: Ježiša Krista, ktorý jediný nás napĺňa a robí plodnými. On je Chlieb života, ktorý uspokojuje všetky naše túžby a milostivo nám dáva ovocie večného života.
Ježiš ako Spasiteľ sveta
Dieťaťom sa rozumie Mesiáš, ktorým je Ježiš Kristus. Boží Syn však prišiel nielen pre židovský národ, ale ako spása ponúknutá všetkým ľuďom. Evanjelista Ján tak ukazuje, že v Ježišovi Kristovi - večnom Slove - sa začínajú pre ľudstvo nové dejiny. V Jánovom prológu ďalej zaznievajú slová: „A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14).
Apoštol Pavol v Liste Galaťanom 4, 4 - 7 uvádza, že Kristus sa narodil v plnosti času zo ženy. Ježiš je Boží Syn. Narodil sa v Betleheme, ktorý bol rodným mestom kráľa Dávida, ale vyrastal v Nazarete. Na Vianoce si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista. Milióny ľudí, ktorí slávia Vianoce, v Ježiša neveria; niektorí dokonca ani neveria, že existoval.
„Syn človeka [prišiel], aby... dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“ (Marek 10:45) Slová „stále to robte na moju pamiatku“, Ježiš evidentne nevyriekol na výročie svojho narodenia, ale večer pred svojou smrťou. V ten večer ustanovil jednoduchý obrad, ktorým sa mala pripomínať jeho smrť. Prečo však Ježiš chcel, aby si jeho nasledovníci pripomínali jeho smrť, a nie jeho narodenie? Pretože Ježišova výkupná obeť umožňuje poslušným ľuďom získať večný život. Biblia hovorí: „Mzda, ktorú platí hriech, je smrť, ale dar, ktorý dáva Boh, je večný život prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána.“ (Rimanom 6:23) A tak si Ježiša jeho nasledovníci každoročne pripomínajú nie ako bezmocné novorodeniatko, ale ako „záchrancu sveta“, a to na výročie jeho smrti.
„Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste verne nasledovali jeho šľapaje.“ (1. Petra 2:21) Aby ste si mohli ctiť a pripomínať Ježiša, je dôležité skúmať príklad, ktorý nám zanechal ako dokonalý, inteligentný človek. „Kráľovstvo sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Krista a bude vládnuť ako kráľ po celú večnosť.“ (Zjavenie 11:15) Keď si budete pripomínať Ježiša Krista, uvažujte o tom, čo robí teraz. Ježiš teraz vládne v nebi ako Kráľ.
Ako Kristovi nasledovníci prijímame to, k čomu nás pozývajú novozákonné evanjeliá, keď hovoria, ako pastieri, ale aj mudrci sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Kráľovi. Božia milosť sa zjavila na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostivostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch.
Pokrevní tajemství Ježíše Krista...Dokument CZ
Šírenie vianočného príbehu a jeho odkaz
Podľa prieskumu Lifeway Research o niečo viac ako jeden z piatich Američanov (22 percent) tvrdí, že by dokázal správne opísať biblický vianočný príbeh spamäti. Tretina dospelých Američanov (31 percent) tvrdí, že by tento príbeh dokázali vyrozprávať, ale asi by vynechali niektoré z detailov alebo by sa v niektorých pomýlili. „Hoci sa zdá, že vymyslené vianočné príbehy sa každoročne množia, biblický príbeh o narodení Ježiša Krista sa od jeho zaznamenania v Biblii nezmenil,“ povedal Scott McConnell, výkonný riaditeľ LifeWay Research. „Napriek tomu si takmer polovica Američanov nemyslí, že by dokázala aspoň trochu presne vyrozprávať vianočný príbeh spamäti.“
Ako rozprávať biblický vianočný príbeh deťom
Rozprávanie príbehov je užitočná metóda pre kohokoľvek, kto chce interagovať s Božím slovom a kto ho chce komunikovať iným. Môže však byť obzvlášť účinným nástrojom pre deti a tínedžerov, ktorí sa učia, ako zdieľať svoju vieru s rovesníkmi. Príbeh o Ježišovom narodení je ideálnym začiatkom, pretože je pravdepodobné, že bude mať u detí osobitnú odozvu.
- Vyberte si vhodnú verziu príbehu: Pre mladšie deti budú stačiť príbehy Ježišovho narodenia v Matúšovi (Mt 1:18-25) a Lukášovi (Lk 2:1-21). Staršie deti možno budú chcieť zahrnúť dlhší úvod.
- Prečítajte si príbeh nahlas: Nechajte deti, aby príbeh prečítali nahlas alebo im ho prečítajte vy tri až desaťkrát. Potom ich vyskúšajte tak, že ich vyzvete, aby čo najviac z tohto príbehu zopakovali spamäti.
- Opakujte a opravujte: Keď už budú vedieť povedať príbeh aj s detailmi, pomôžte im rozprávať ho presne tak, ako je v Biblii a opravujte ich. Všímajte si, čo deti pri rozprávaní príbehu vynechali. Vynechali nejaký podstatný bod príbehu alebo dôležitý detail? Anjel im povedal: „Nebojte sa. Prinášam vám dobrú správu, ktorá prinesie veľkú radosť všetkým ľuďom. Dnes sa vám narodil Spasiteľ v meste Dávidovom, je to Mesiáš a Pán.“ Pastieri našli bábätko Ježiša ležať v jasliach.
- Cvičte, cvičte, cvičte: Nechajte deti, aby trénovali rozprávanie tohto príbehu počas niekoľkých dní, aby to na nich nebolo na jedenkrát príliš veľa. Ale pripomeňte im, že ich to bude stáť námahu.
- Nahrávajte a analyzujte: Keď už budú deti schopné porozprávať príbeh spamäti, spravte audio nahrávku a pozorne si ju spoločne vypočujte a zanalyzujte. Vynechali nejaké detaily?
- Cvičte, cvičte, cvičte (opäť): Venujte dostatok času precvičovaniu príbehu.
- Uveďte kontext: Naučte deti štandardnú vetu na úvod, ktorá pomôže tak im ako aj ich poslucháčom porozumieť tomu, že smerujú k rozprávaniu príbehu.
- Vykreslite príbeh: Keď budú rozprávať tento príbeh publiku, môže sa stať, že budú nervózni a že zabudnú niektoré detaily, ktoré sú dôležité. Povzbuďte deti, aby používali obrazy, ktoré pomôžu ľuďom predstaviť si to, čo rozprávajú.
- Zvoľte správne tempo: Dialóg príbeh spomaľuje, zatiaľ čo akcia ho zrýchľuje. Pomôžte deťom používať pauzy na zdôraznenie hlavných myšlienok.
- Príbeh jasne zakončite: Pomôžte deťom vybrať záverečnú repliku, ktorá bude akousi opačnou zátvorkou ich úvodnej vety.
- Vysvetlite a rozprávajte sa ďalej: Po dokončení príbehu povzbuďte deti, aby ho svojmu publiku pomohli interpretovať a aby vysvetlili lekcie príbehu. Pomôžte im pýtať sa svojho publika otázky, aby si overili, či ich poslucháči porozumeli príbehu a či vedia, ako ho aplikovať do svojich životov. Pomocou tohto postupu sa deti môžu naučiť, ako hovoriť o svojej viere nenásilným spôsobom a ako ju zdieľať s inými.
Význam pre súčasnosť
Je celkom prirodzené, že chceme vyjadriť našu radosť a vďačnosť za to, že sa Boh stal v Ježišovi človekom. V Biblii nenájdeme najmenšiu zmienku o tom, žeby kresťania oslavovali Ježišovo narodenie v konkrétnom dni a zvláštnou formou. Avšak, ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania: aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás. Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život.
Boží Syn bol najväčším darom od Boha, ktorým najdokonalejšie prejavil svoju lásku voči nám. Vlastným príkladom nás učí láske, odpusteniu, radosti a pokoju. Boh sa raduje z tých, ktorí Ho hľadajú. Nemá záľubu v pominuteľnej atmosfére, vytvorenej vonkajšími vecami. Ježiš vedel, že svet nepotrebuje ďalšieho mocného pozemského vládcu. Potrebovali sme niečo oveľa hlbšie: nový spôsob života zakorenený v pokore, odpustení a štedrosti. Ale Ježiš je pre nás oveľa viac ako len pozitívny príklad. On je Boh s nami. Vianočný príbeh je silnou ukážkou Ježišovho života. Pripomína nám, aký je Boh a ako zachraňuje svet. Ježišovi nasledovníci si každý deň volia odpustenie, prejavujú štedrosť a záleží im na druhých. Na Vianoce dal Boh svojho Syna ako dar svetu. Je to dar zmyslu, spolupatričnosti a odpustenia.