Opäť sme dospeli po dlhých 365 dňoch na koniec jedného starého roka, aby sme za sebou zanechali staré bolesti, strasti aj radosti a privítali jeho mladšieho súrodenca. Aj vy bilancujete a hodnotíte uplynulých 365 dní? Robíte dobre, pretože chybami a neúspechmi sa učíme rásť a úspechy nás na tejto ceste posilňujú. Isto sa však zároveň tešíte na tradičné silvestrovské a novoročné oslavy.
Z histórie: Ako sa Silvester stal Silvestrom
Silvestrovské oslavy sú oslavy Nového roku, konajúce sa v posledný deň roka Gregoriánskeho kalendára, 31. decembra na Silvestra. Historicky prvé takéto oslavy zaznamenali v Mezopotámii roku 2000 pnl., no nový rok vítali v polovici marca, v čase jarnej rovnodennosti. Rímsky panovník Gaius Július Cézar v roku 46 pred naším letopočtom zaviedol nový, tzv. Juliánsky kalendár, v ktorom ustanovil 1. január prvým dňom nového roka. Po Juliánskom nasledoval Gregoriánsky, ktorý odstránil nesúlad medzi dĺžkou kalendárneho a slnečného roka.
Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. a má aj symbolický význam: vládol v čase, kedy skončil vek divokého prenasledovania kresťanov a začal sa zlatý vek cirkvi. Sám Silvester sa kvôli prenasledovaniu musel ukrývať v lesoch vôkol Ríma - preto si zvolil za meno, keď sa stal rímskym biskupom, Silvester (z latinského silva - les).
Slovenské tradície: „Kurine baby“ a magické úkony
Poslednému dňu roka sa na slovenskom vidieku hovorilo aj „babí deň“. Z detstva si pamätáme tzv. kurine baby - dvoch mužov prestrojených za ženy. Jeden mal slamený veniec a zvonec, druhý kožuch so sukňou zo slamy. Ženy slamu trhali a vkladali sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajcia. Na oplátku dostávali „kurine baby“ výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky.
Magické pravidlá pre prosperitu
- Na Silvestra sa vracali staré dlhy, aby ste so smolou nevstupovali do nového roka.
- Gazda sypal sliepkam zrno pomedzi nohy, aby sa urodilo veľa vajec.
- Z domu sa nesmelo nič vynášať, aby hydina nevyhynula. Smetie sa smelo zametať len do kúta.
- Zakázané bolo pranie aj vešanie, aby sa nik neobesil.
- Verilo sa, že čo sa vám bude snívať, to sa splní. Ak na Nový rok kýchnete, budete zdraví po celý rok.
Podľa našich predkov mali novoročné obrady odhaľovať budúcnosť a chrániť od pohrôm. Na novoročnom stole nesmie chýbať bravčové mäso, šošovica či mak, ktoré symbolizujú hojnosť. Naopak, nesmie sa objaviť hydina, aby sa „nerozletel“ majetok.
Zaujímavosti zo sveta: Od bobúľ hrozna po „Prvú stopu“
Kým u nás vítame nový rok šampanským, vo svete majú rôzne zaujímavé zvyky:
| Krajina | Zvyk |
|---|---|
| Španielsko | Pri odbíjaní polnoci sa zje 12 bobúľ hrozna pre šťastie v každom mesiaci. |
| Škótsko | Tradícia Hogmanay - význam sa pripisuje prvému človeku, ktorý prekročí prah domu. |
| Japonsko | Jedia sa dlhé rezance toshikoshi soba ako symbol prekročenia zo starého do nového roka. |
| Brazília/Taliansko | Obliekanie červenej alebo žltej spodnej bielizne pre šťastie, lásku a peniaze. |
Lunárny nový rok: Rytmus prírody
Lunárny nový rok je pre mnohé kultúry najvýraznejší symbol nového začiatku. Nevedie sa na pevný dátum, ale na presný rytmus prírody - pohyb Mesiaca. Červená farba je tu považovaná za šťastnú a používa sa v dekoráciách aj na červených obálkach s peniazmi pre deti (hóngbāo). Číslo 8 sa považuje za šťastné, zatiaľ čo číslo 4 sa kvôli výslovnosti podobnej slovu „smrť“ vníma ako nešťastné.
Časová postupnosť: Kto oslavuje ako prvý?
Hoci u nás ohňostroj vybuchuje o polnoci, na našej guľatej zemeguli sú krajiny, ktoré v tento čas Nový rok dávno privítali, aj tie, ktoré sa ešte len chystajú. Symbolicky oslavy odštartujú ohňostrojom v austrálskom Sydney, no prvými sú ostrovy Kiribati, Tonga a Samoa. Naopak, ako poslední oslavujú obyvatelia Americkej Samoy.