Prezidentka Zuzana Čaputová a prezident Peter Pellegrini sa v svojich novoročných prejavoch obrátili na občanov Slovenska, pričom sa dotkli kľúčových tém ako sú štátnosť, spoločenské hodnoty, politická kultúra a budúcnosť krajiny. Tieto prejavy tradične slúžia ako platforma na zhodnotenie uplynulého roka a načrtnutie vízie pre nadchádzajúce obdobie.
Reflexia uplynulého obdobia a výzvy
V kontexte náročných rokov, ktoré sme žili, bola nádej mnohých konfrontovaná s tvrdou realitou. Uplynulé obdobie prinieslo až príliš veľa kríz, ktoré boli zdrojom neistoty a postavili mnohých do zložitých životných situácií. Ani posledný rok nebol výnimkou, keď sme zažili množstvo politických konfliktov, zmeny vo vládnom zložení a ostré predvolebné kampane, ktoré vyústili do predčasných volieb.
Predčasné voľby priniesli azda najväčšiu zmenu. Hoci k demokracii patrí aj striedanie vlád, tieto zmeny by sa nemali dotýkať základných demokratických hodnôt, na ktorých je spoločnosť založená. Ak sú snahy o zásadné zmeny, musia byť nevyhnutne podložené dôkladnou analýzou a poctivou diskusiou. V tomto kontexte je pre budovanie štátnosti kľúčová hodnotová kontinuita.
Prezidenti zdôraznili potrebu ochraňovať a presadzovať ústavné demokratické hodnoty a tiež inštitúcie, ktoré sú pre fungovanie demokracie nevyhnutné - od orgánov vymožiteľnosti práva, cez slobodné médiá až po mimovládne organizácie. Tieto aktivity by sa mali diať s rešpektom a slušnosťou, pretože budovanie a upevňovanie štátnosti je spoločnou povinnosťou.
Ozdravovanie verejných financií a sociálna zodpovednosť
Jednou z hlavných tém roka bolo pre ľudí na Slovensku ďalšie ozdravovanie verejných financií so všetkými dôsledkami na ich každodenný život. Konsolidácia je vždy bolestivá a nepríjemná, často znamená znižovanie životného štandardu pre bežného človeka. Vláda čelí otázkam, či našla najlepší spôsob ozdravovania ekonomiky.
V ekonomickej oblasti sa nevyhneme pokračujúcej konsolidácii verejných financií. Toto ozdravenie si pýta svoju ekonomickú daň a udržanie sociálneho a politického zmieru v spoločnosti nebude jednoduché. Preto je dôležité, aby v diskusii o tejto vážnej téme prevládol zdravý rozum a nie negatívne emócie, ktoré môžu byť rajom pre populistické riešenia.
Prvoradou úlohou štátu v krízových situáciách musí byť adresná pomoc tým, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli na pokraji prežitia. Najviac ohrozené sú dnes neúplné, jednorodičovské rodiny a najmä deti. Práve deťom a mladej generácii štát dlží najviac.

Politická kultúra a spoločenské napätie
Jednou z najväčších bŕzd rozvoja krajiny bola označená nekultúrnosť, najmä v politike, a množstvo konfliktov v spoločnosti. Nevraživosť sa stáva sprievodným znakom verejného života a prelieva sa do rodín, domácností i bežných vzťahov medzi ľuďmi. Hrubosť, vulgárnosť a klamstvo nie sú prejavom sily, ale slabosti.
Skutočná sila spočíva v pokoji a nadhľade. Atribútmi demokracie sú schopnosť vymieňať si názory a kultúrne komunikovať, rešpektovať iných ľudí aj s odlišnými postojmi. Tieto vlastnosti sú nevyhnutným predpokladom pre to, aby ľudia dokázali vedľa seba existovať a tvoriť funkčnú spoločnosť.
Politická situácia často nedávala dôvod na radosť. Vládne koalície sa nevyhli mediálnym sporom a vzájomným útokom, hoci sľubovali opak. Opozícia síce ostro kritizovala vládne opatrenia, ale málokedy ponúkla lepšie riešenie. Voliči čakajú na splnenie sľubov o lepšom, pokojnejšom a bezpečnejšom živote.
Vyústením tejto situácie je prehlbujúce sa napätie a čoraz väčšia nenávisť, ktorá akoby nemala brehov. Politika sa stala rozdeľujúcim prvkom, ktorý zasiahol rodiny, priateľstvá a pracoviská. Namiesto spájania spoločnosti sa politici niekedy snažia burcovať k ešte vypätejším a negatívnejším emóciám.
Rola občianskej spoločnosti a mladá generácia
Dôvodom na hrdosť sú predovšetkým občania a občianska spoločnosť, ktorá prejavuje svoju zrelosť a solidaritu. Aktívni občania a mimovládne organizácie dlhodobo zabezpečujú dôležité funkcie v oblastiach sociálnej starostlivosti, vzdelávania, ochrany životného prostredia či pri presadzovaní práv menšín. Výsledkom ich práce je konkrétna pomoc a systémové zmeny.
Medzi nami a mladou generáciou sa však vytvára priepasť. Mladí ľudia sa často cítia nepochopení a osamelí. Je potrebné sa výrazne viac zaujímať o to, čo mladí ľudia prežívajú, vytvoriť im bezpečné školské prostredie, zabezpečiť funkčný dôchodkový systém, udržateľné verejné financie a nenechať ich v neistote pri riešení klimatickej krízy. Naše chyby a nezodpovednosť totiž bytostnejšie pocíti práve mladá generácia.

Vízne do budúcnosti a nádej
Napriek ťažkým rokom sa potrebujeme pozerať do budúcna s nádejou. Stretnutia s tisíckami občanov priniesli skúsenosť s výnimočnými príbehmi, talentami, úspešnými firmami, vedcami i obyčajnými ľuďmi z rôznych prostredí. Tieto stretnutia sú nespočetnými dôvodmi na hrdosť na Slovensko.
Súčasťou novoročných prianí sú aj priania dobrého života, zdravia a podpory blízkych. Zároveň je dôležité želať Slovenskej republike všetko dobré k štátnym sviatkom a snažiť sa o prosperitu krajiny.
V zahraničnej politike Slovensko, hoci je malým hráčom, môže vždy stáť na strane mieru, spolupráce a konsenzu. Môže byť spoľahlivým členom EÚ a NATO, a zároveň dôsledne obhajovať svoje národnoštátne záujmy.
Pozitíva a vlastenectvo
Prezident poukázal na sociálne siete, ktoré podľa neho priniesli ako štandard urážanie iných ľudí a znevažovanie iného názoru. Slovenská spoločnosť môže postupne stratiť niečo, čo stáročia tvorilo jej prirodzený hodnotový základ: spolupatričnosť, pomoc druhým, medzigeneračnú solidaritu, ľudskosť a slušnosť. Ak prehráme každodenný boj s nenávisťou, bude to aj strata našej vlastnej slovenskej identity.
Každý má právo verejne upozorňovať na nedostatky, ale nemalo by sa pritom zabúdať ani na pozitíva. Kritizujme situáciu, ak niečo nie je v poriadku, no zároveň oceňme pokrok, či už ide o novú nemocnicu, diaľničný úsek alebo zrekonštruovanú školu.
Zdravotníctvo a vzdelanie sú na Slovensku, na rozdiel od mnohých krajín, stále dostupné širokým vrstvám obyvateľstva a ich kvalita sa postupne zlepšuje. Hoci nie všetko je dobré, nemožno všetko zahodiť s konštatovaním, že treba zo Slovenska odísť. Domov, vlasť a rodnú zem máme iba jednu, s našimi hodnotami, koreňmi a tradíciami.
Želajme si, aby sme sa vedeli každý deň úprimne potešiť z drobných radostí života. Želajme si pokoj pre celé Slovensko, aby sme sa mohli sústrediť na to, čo je pre našu budúcnosť dôležité. Veríme, že predchádzajúci rok kontrastov a negativizmu bude nasledovaný novým rokom pokoja, mieru a prosperity.