Hrad Devín, ktorý sa spája s Veľkou Moravou, kniežatami Rastislavom a Svätoplukom či vierozvestcami Cyrilom a Metodom, predstavuje v kolektívnej pamäti Slovákov symbolické miesto. Zohral dôležitú rolu v národnoemancipačnom hnutí v 19. storočí a dodnes je centrom národných slávností.
Historické Korene a Raný Význam Devína
Sláva Devína má veľmi staré korene. Archeológmi objavené najstaršie osídlenie Devína sa datuje do obdobia mladšej kamennej doby, teda do rokov 5000 - 4000 pred Kristom, keď v Podunajsku vznikali prvé roľnícke usadlosti. Medzi ďalšie významné nálezy patria halštatské, keltské či rímske artefakty.
Z hľadiska slovenských národných dejín je kľúčové obdobie vlády kniežaťa Rastislava v 9. storočí. Predpokladá sa, že práve tu prijal misiu Konštantína a Metoda v roku 863. Prítomnosť základu stavby s loďou dlhou 16,9 metra a troma polkruhovými apsidami, spolu s nartexom, naznačuje možnú existenciu prvej európskej univerzity na Devíne, kde sa mohlo vyučovať. V roku 864 tu Rastislav odrazil útok východofranského kráľa Ľudovíta. Pri Devínskom hrade utrpeli zdrvujúcu porážku aj nemecké vojská, ktoré sem priviedol Svätopluk, a potom ich spolu so Slavomírom zničil.
Po vzniku Uhorska sa Devínsky hrad nestal sídelným hradom stolice, ale iba pohraničnou pevnosťou. Na prelome 12. a 13. storočia tu vznikla nová kamenná pevnosť ako majetok „uhorskej koruny“. Hrad striedal majiteľov, no osudu väčšiny slovenských hradov unikol, nebol zničený ani počas satmarského mieru v roku 1711, kedy bol v rukách Pálfiovcov. Avšak, čo neurobili cisárske vojská, to vykonal Napoleon v roku 1809.
Devín, spolu s Bratislavským a Nitrianskym hradom, patrí k najstarším, historicky doloženým hradným objektom na Slovensku, a spoločne tvoria trojicu významných reprezentantov slovenskej národnej histórie.
Devín v Dobe Národného Obrodenia
Devín od nepamäti symbolizoval národnú minulosť a hrdosť Slovákov, čo sa začalo prejavovať už v literárnom diele Jána Hollého. Kult Devína vyvrcholil v pamätnom výlete štúrovcov 24. apríla 1836. Oficiálne mocenské kruhy v Bratislave v tom čase slovenským ani slovanským myšlienkam naklonené neboli. Najmä maďarské a maďarónske spolky striehli na akékoľvek národné pohyby slovenskej mládeže. Takmer celý spoločenský život štúrovcov bol v podstate skrytý a poloilegálny.
Výlet štúrovcov na Devín 1836
Výlet štúrovcov na Devín 24. apríla 1836 bol jedným z najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19. storočia. Devätnáste storočie, storočie romantizmu, prinieslo na územie terajšieho Slovenska vlnu národného obrodenia. Jeho najhorlivejšími hlásateľmi bola mladá generácia slovenskej inteligencie, združená okolo Ľudovíta Štúra. Ovplyvnená literárnym odkazom Jána Kollára, Jána Hollého a ďalších autorov, bola presvedčená, že iba spätosť s národnými tradíciami a historickým odkazom slávnych epoch dejín je cestou k pozdvihnutiu národnej identity a zaujatiu dôstojného miesta medzi národmi Európy. Pozornosť mládeže sa upriamovala na miesta bytostne späté s najslávnejšími obdobiami slovanských a národných dejín, a jedným z takýchto miest boli starobylé zrúcaniny Devína.
Ľudovít Štúr prišiel na myšlienku „výletov na hroby dávnej slávy“, aby sa tam „zohrial duch k novým činom“. Veril, že: „História pre národ živý je tým, čím svedomie pre človeka. Človek bez svedomia je koža biedna, daromná; národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.“
Prípravy a Priebeh Výletu
Vzhľadom na politickú situáciu sa Štúr so svojím zámerom zveril iba najbližším priateľom, s ktorými vybral ďalších jedenástich študentov. Prípravy k „výletu na Devín“ konali sa skryto, do tajomstva bol zasvätený len užší kruh priateľov národa a členov Slovenskej spoločnosti. Aby neboli nápadní, keby veľká časť slovenských študentov nebola na prednáškach, vyvolila sa na výlet nedeľa 24. apríl 1836, na sviatok svätého Juraja.
Všetky možné pravidlá opatrnosti predpísal Ľudovít Štúr, medzi ktoré patrilo, že výlet nesmel byť hromadný. Najviac traja sa mali včasne ráno vybrať z mesta. Pozvanie sa malo stať menom Štúrovým od jednotlivcov zasvätených do tajomstva, avšak obmedzene, aby každý zavolal len určených, so záväzkom o výlete nikomu nehovoriť. A všetko bolo presne dodržané, takže až za Bratislavou si účastníci so smiechom a radosťou podávali ruky a tešili sa na výjavy dňa.
Program, zostavený Štúrom, bol len čiastočne známy rečníkom. Prehľad všetkého bol v rukách predných postáv ako Štúr, Zoch, Gustáv Dobroslav Grossmann, Čendekovič, Červenák, ktorí boli pripravení na pôvodné reči a básne. Mladší mali predniesť básne od Kollára, Hollého či Klácela. Na Devíne sa všetci zišli v záhrade hostinca pod hradom, pričom sám Štúr mal vtedy iba dvadsať rokov.
Cestu na Devín neabsolvovali účastníci spoločne, ale iba v malých skupinkách. Spoločne vystúpili na zrúcaniny hradu a s odkrytými hlavami zborovo zaspievali na nápev piesne „Nitra, milá Nitra“ text Štúrovej básne: „Děvín, milý Děvín, hrade osiralý, pověz, že nám, kedy tvoje hradby stály? Moje hradby stály v časech Rastislava, on byl vašich otců, on mých hradeb sláva. Sláva, moje sláva, kdeže mi spočívaš?"
Následne Ľudovít Štúr predniesol svoj prejav, venovaný dávnej sláve Veľkej Moravy, časom Rastislava, Svätopluka a Mojmíra, vyzdvihujúc historické deje Veľkej Moravy. Po ďalších spevoch a recitáciách navrhol, aby si každý účastník zvolil svoje životné krédo a pridal k svojmu krstnému menu ďalšie meno, výlučne slovanské. Štúr sám prijal meno Velislav. Tento príklad s jasotom nasledovali aj ďalší účastníci. Mnohí z nich potom svoje pridané slovanské meno otvorene používali po celý život. Napríklad:
- Jozef Miloslav Hurban si vybral meno Miloslav.
- Juraj Záborský si pridal meno Bojislav.
- Timotej Cochius si zmenil meno na Ctibor Zoch.
- Benjamin Červenák si vybral meno Pravoslav.
- Gustáv Grossmann si zvolil meno Dobroslav.
- August Škultéty si vybral meno Horislav.
- Ján Maier si vybral meno Jaromír.
- Karol Drahotín Rafanides.
- Karol Drahotín Frndák.
- Daniel Jaroslav Borik.
- Ján Pravdoľub Maróthy.
- Daniel Blahoslav Krnúch.
Zároveň všetci účastníci skladali prísahu vernosti národu. Pri besede odzneli Štúrove slová: „My sme členovia nesmierne veľkej spoločnosti, spoločnosti slovanského národa, my sme živšie než otcovia naši pocítili potrebu prebúdzať sa k sebavedomiu, i kmeňa nášho slovenského i patričnosti našej k veľkému národu slovanskému.“
Výlet zakončili posedením v hostinci. Traduje sa, že nemali pri sebe dosť peňazí na zaplatenie nemalej útraty, a tak sa dvaja dobrovoľníci, Pavol Čendekovič a Jaroslav Borik, vybrali do Bratislavy po peniaze, ktoré mal Štúr odložené na horšie časy. Kým sa vrátili, ostatní pokračovali vo veselí. Celá udalosť napokon dopadla dobre a úspech akcie podnietil štúrovcov k zorganizovaniu ďalších podobných výletov na rôzne miesta v okolí Bratislavy.
Slávnosť štúrovcov na Devíne (1836)
Devín v 20. a 21. Storočí: Pokračovanie Tradície
Nový impulz dostala tradícia výstupov na Devín po vzniku Československa v roku 1918. Pri príležitosti storočnice výletu štúrovcov bola v roku 1936 na hrade slávnostne osadená pamätná tabuľa. Kult Devína sa rozvíjal aj po druhej svetovej vojne. Z podnetu Laca Novomeského a Vladimíra Clementisa sa v auguste 1945 na devínskom hradnom kopci uskutočnili prvé Všeslovanské dni, ktorých tradícia pokračovala ešte niekoľko nasledujúcich rokov.
V roku 2008 vydala Matica slovenská publikáciu Devín, milý Devín, Národná slávnosť štúrovcov na Devíne, história a tradícia, ktorá podrobne približuje scenár a udalosti výletu štúrovcov.
Súčasné Národné Slávnosti a Výzvy
Matica slovenská v apríli 2012 založila tradíciu Národných slávností na Devíne za účasti predstaviteľov štátnych orgánov i cirkví. Slávnosti začínali pri základoch sakrálnej stavby z Rastislavových čias, odkrytej v rokoch 1984 - 1985, pokračovali pri Bráne slobody pod hradom a vyvrcholili prehliadkou matičných folklórnych súborov. Po vydarenom rozbehu a troch ročníkoch sa však už táto myšlienka nerevitalizovala a zanikla aj myšlienka zrekonštruovať chrám z Rastislavových čias na hrade.
V sobotu 23. apríla 2016 sa v obci Devín stretli matičiari z celého Slovenska, aby si pripomenuli 180. výročie výstupu štúrovcov. Podujatie sa začalo pri sútoku Dunaja a Moravy, kde zaviala štátna vlajka a vedľa nej aj matičná. Slávnostnú atmosféru zdôrazňovala aj prítomnosť jednotky čestnej hradnej stráže v dobových uniformách hurbanovských dobrovoľníkov z revolúcie 1848.
V areáli hradu sa konala rímskokatolícka omša, ktorú celebroval arcibiskup a metropolita slovenský Mons. Stanislav Zvolenský. Popoludní sa začal prvý ročník Folklórneho festivalu Matice slovenskej, zameraný na propagáciu tradičného slovenského folklóru a ľudového umenia. Súčasťou programu bola aj dramatizácia výstupu štúrovcov na Devín. Celkovo sa na Devíne zhromaždilo viac ako dvetisíc ľudí, a to aj napriek obavám z možného dažďa. Podľa podpredsedu MS a hlavného organizátora slávnosti Jozefa Šimonoviča bola akcia apolitická a kultúrna, a Národná slávnosť na Devíne 2016 dopadla vynikajúco.
V súčasnosti však Devín čelí aj výzvam. Devínsky hrad patrí pod úrad hlavného mesta Bratislavy. Archeologický prieskum sa uskutočňuje len obmedzene. Nad Devínom paradoxne neplápolá slovenská zástava, ktorá je preň akýmsi tabu. Keď sa v apríli 2023 pokúšala delegácia Matice slovenskej, vrátane študentov, vystúpiť na hrad slovenskou zástavou, vstup im nebol dovolený.
Devín svojím významom jednoznačne patrí do správy štátu. Hádam sa ujme myšlienka rekonštrukcie cyrilo-metodského chrámu na jeho odkrytých základoch. Len tak sa bude môcť národ silnejšie oprieť o svoju slávnu minulosť a udržiavať jej odkaz v prítomnosti a budúcnosti.
Rekonštrukcia a Budúcnosť Devína
Hrad, jeho ruiny, prešiel 21. januára 1939 do rúk štátu, keď ho sedem rokov predtým - 29. októbra 1932 - krajinská správa kúpila od posledného potomka Ladislava Pálfiho. Od počiatku vlastníctva štátu sa začalo úsilie o záchranu a pamiatkovú úpravu hradu ako slávneho svedka národnej histórie, ktoré sa naplno rozbehlo po druhej svetovej vojne. Štátny archeologický ústav sa podieľal na financovaní terénnych prác, ktoré sa začali v júni 1950 pod odborným vedením akademika Jána Dekana.
V roku 2010 sa musela zastaviť rekonštrukcia horného hradu pre nedostatok peňazí. Mestu Bratislava sa však situáciu podarilo vyriešiť. Vďaka nórskym fondom, príspevku zo štátneho rozpočtu, ale aj príspevku mesta, rekonštrukcia horného hradu môže pokračovať. V tomto období sa práce zameriavajú na pamiatkovú obnovu hradobných konštrukcií. Po ich skončení sa v druhej polovici tohto roka začne s obnovou expozícií.
Sprístupnenie horného hradu pre verejnosť je naplánované na jar budúceho roka, keď by mali byť ukončené všetky práce. Projekt s názvom „Národná kultúrna pamiatka hrad Devín - sprístupnenie horného hradu verejnosti“ sa realizuje v rámci programu financovaného z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska, pričom osemdesiatpäť percent nákladov je hradených prostredníctvom grantu EHP a Nórska, pätnásť percent hradí štátny rozpočet a zvyšných pätnásť percent spolufinancuje Hlavné mesto SR Bratislava. Od druhej polovice tohto roka sa má začať s obnovou expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala.