Vianoce sú jedným z našich najväčších sviatkov, ktorý nám už pomaly klope na dvere. Nie je to len čas, počas ktorého sú rodiny spolu a kedy si ľudia rozdávajú darčeky. Vianoce sú sviatky pohody a pokoja, ale tiež slávnosti oplývajúcej tajuplnou históriou.
Pôvod a história Vianoc
Od pohanských slávností k narodeniu Krista
Korene Vianoc siahajú omnoho ďalej, ako nám hovoria kresťanské legendy. Vianoce boli zavedené v 4. storočí po Kristovi namiesto pohanskej slávnosti zimného slnovratu. V dnešnej dobe sú to najmä kresťanské sviatky, ktoré sú založené na príbehu narodenia Ježiša Krista v meste Betleheme.
Podľa biblických príbehov mali Ježišovi rodičia prísť do tohto mesta z Nazaretu v Galileji. Pretože nikde nenašli ubytovanie, Mária porodila chlapca v jasliach. Avšak, aké je to pravé miesto Kristovho narodenia? Betlehemy totiž existujú dva! Ten, do ktorého je miesto narodenia Ježiša vložené, leží južne od Jeruzalemu. Ale lokalita s rovnakým názvom sa nachádza aj neďaleko Nazaretu. Zdá sa, že druhá možnosť je pravdepodobnejšia. Archeologické nálezy nasvedčujú, že pokiaľ sa mal Ježiš narodiť v Betleheme, potom to bolo v tom severnejšom, blízko Nazaretu. Neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by spojil južný Betlehem s obdobím, v ktorom Ježiš žil.
Tradícia rozdávania darčekov
Zvyk rozdávania darčekov má hneď niekoľko vysvetlení. Prvá možnosť je, že ide o napodobňovanie Božej veľkorysosti. Ako dal Boh ľuďom svojho syna, tak si ľudia dávaním darčekov prejavujú náklonnosť a štedrosť. Tento zvyk však môže odkazovať aj k darom, ktoré ľudia prinášali narodenému Ježišovi do Betlehema, keďže bol obdarovaný kadidlom, myrhou a zlatom. Hovorí sa však aj to, že si ľudia začali dávať darčeky len preto, aby upevnili svoje vzťahy. Malým deťom ich väčšinou nosí samotný Ježiško.
Kto je Santa Claus?
Mohutný chlapík v červenom kostýme, ktorý nosí darčeky deťom - Santa Clausa - poznáme dnes už všetci. Aj keď je jeho pôvod cudzokrajný, okupuje naše obchody so železnou pravidelnosťou. Malým milovníkom Ježiška to ale láme hlavy. Santa Clausa si asi všetci dávajú do súvislostí so Spojenými štátmi americkými, no darčeky nosí deťom tiež v Kanade.
Pomenovanie Santa Claus pochádza z holandského slova Sinterklaas, ktoré je skratkou slova Sint Nicolaas. Nejde teda o nikoho iného ako o svätého Mikuláša. Ako sa ale dostal z Európy do Ameriky? Za všetkým stojí spoločnosť Coca-Cola! Na konci 20. rokov 20. storočia klesali spoločnosti tržby a snažila sa ich preto zvýšiť prostredníctvom vianočnej reklamy, ktorá pomohla vytvoriť súčasnú populárnu podobu Santa Clausa.
Predvianočná atmosféra a jej čaro
Kľud a pohoda uprostred zhonu
Vianoce patria k najkrajším sviatkom v roku. Na svete je mnoho ľudí, ktorí sú mrzutí a uponáhľaní z každodenného kolotoča. Naopak, na Vianoce akoby sa ten každodenný kolotoč zrazu spomalil. Mrzuté tváre ľudí sa začnú vyjasnievať a uponáhľanosť sa zmení na radosť. V mestách býva veľký zhon, ale každý to vníma tak trochu inak, veď je to predvianočný zhon. Na chmúrnych tvárach sa blysnú úsmevy, oči ľudí žiaria šťastím.
Vonku sneží, ľudia zapaľujú sviečky na adventných vencoch. Obchody sú plné ozdôb s vianočnými motívmi a všade cítiť sviatočnú náladu. Z kuchyne sa šíri príjemná vôňa, lebo mamičky pečú vianočné koláčiky a iné dobroty. Byt je vyprataný a ligoce sa čistotou. Vianočnú atmosféru dotvárajú aj vianočné ozdoby, ktorými je vyzdobený celý byt - vianočné vence, zvončeky, hviezdičky a žiarovky.
Spomienky na Vianoce a empatia
Na vianočné sviatky sa teší mnoho ľudí. Prítomnosť Vianoc v nás vyvoláva radosť, šťastie a spokojnosť nie kvôli darčekom, ale preto, že na tieto sviatky je rodina vždy spolu. Rodičia vedia navodiť nádhernú tajomnú atmosféru, ktorá zostáva v človeku až dodnes.
Neraz si však v tomto čase zaspomíname aj na detičky, ktoré ležia v nemocniciach, na ich nešťastných rodičov, ktorí v strachu, ale s nádejou čakajú na skoré uzdravenie svojich ratolestí. Ešte ťažšie to majú detičky, ktoré sú síce úplne zdravé, ale musia žiť v detských domovoch. Dúfajme, že láskavé ruky opatrovateliek a detských sestier, ktoré ich hladkajú po malých, jemných líčkach, im rozradostnia tváričky a navodia pre nich jedinečnú, neopakovateľnú sviatočnú náladu.
Prípravy na sviatky
Vianočné pečenie a výzdoba
V predstihu pečieme rôzne druhy vianočných koláčikov, ako sú linecké kolieska, vanilkové rožteky či medovníčky. Celý dom rozvoniava po napečených dobrotách. Už niekoľko dní pred Štedrým večerom môžeme vidieť vianočné stromčeky na balkónoch v mestách. Niektorí ľudia kupujú stromček v obchodoch, môže to byť smrek, borovica alebo strieborná jedľa. Veľa ľudí preferuje umelý stromček, ktorý môžu zložiť a používať ho mnoho rokov. Na vrchole stromčeka je zvyčajne veľká hviezda alebo sklenený špic, zdobia ho zlaté stužky, anjelské vlasy, veľa sladkostí a čokoládových figúr.
Mikuláš a predvianočné zvyky
Začiatkom decembra mnohé rodiny vyzdobia celý dom, ktorý potom vyzerá ako z rozprávky. Večer 5. decembra k nám často prichádza Mikuláš aj s čertom. Deti si pre neho pripravia básničku alebo pesničku, za odmenu dostanú sladkosť. Pri práci a pri hre si púšťame koledy, ktoré si s radosťou spievame.
ĽH Kamenčan - Vianočné koledy z Oravy a okolia - Celé album (2008)
Štedrý večer a rodinné tradície
Štedrovečerná hostina
Štedrý večer je vrcholom vianočných sviatkov, kedy sa stretne celá rodina. Mama pripravuje od skorého rána všetky dobroty na vianočný stôl, ako napríklad kapustnicu, "bobaľky" s makom, zemiakový šalát, rybu, mäso, rezne a koláče. Na Štedrý večer zvykneme jedávať oplátku s medom, kapustnicu s hríbmi a klobáskou, rybacie filé so zemiakovým šalátom a opekance s makom.
Predtým, než zasadneme k večeri, máme v niektorých rodinách špecifické zvyky. Napríklad, pod sviatočný obrus otec s mamkou vždy dávajú peniaze, aby sme mali všetkého hojne po celý rok. V iných domácnostiach sa pred večerou spoločne pomodlia a otec s tanierom nakrájaného chleba a soľou zavinšuje všetko najlepšie, popraje veľa zdravia, šťastia a božieho požehnania. Ponúka všetkých chlebom, z ktorého si každý musí vziať jeden kúsok, osoliť a zjesť. Predtým, než zasadneme a začneme večerať, z každého jedla trochu odoberieme a odnesieme von zvieratkám.
Rozbaľovanie darčekov a polnočná omša
Po štedrovečernej večeri zazvoní zvonček, čo je znamenie, že Ježiško je tu. S veľkou zvedavosťou utekáme pod stromček rozbaľovať darčeky. Pri svietiacom stromčeku potom pozeráme rozprávky a počúvame vianočné koledy. Večer niektorí chodia na polnočnú omšu, ktorá je dôležitou súčasťou vianočných osláv.
Po štedrej večeri sa navštevujú aj širšie rodiny. Zabávame sa, rozprávame a spomíname na celý rok. Tieto chvíle sú o to vzácnejšie, že počas roka nie sú vždy všetci spolu ako rodina. Vianočné sviatky zvykneme tráviť aj u starých rodičov, kde deň pred Vianocami zdobíme stromček a pozeráme v televízore vianočné rozprávky. Keď je už Štedrý deň, tak aby sme sa nenudili, ideme sa von sánkovať. Potom sa oblečieme do sviatočných vecí a ideme sa do obývačky pomodliť a navečerať. Po večeri deti rozdávajú darčeky a potom sa s nimi hrajú. Postupne príde aj ďalšia rodina. Na druhý deň ráno ideme na svätú omšu a potom si ideme dať oblátky s medom.
Zamyslenie nad pravým duchom Vianoc
Nech sú už skutočnosti ohľadom pôvodu Vianoc hocijaké, duch týchto sviatkov ostáva vždy rovnaký. Myslím si, že na svete je veľa dobrých ľudí, ktorí majú rovnaké želania. Dúfam, že celý svet bude aspoň na Vianoce podľa našich predstáv, čo znamená, že nikto nebude tráviť sviatky pokoja a mieru sám, ľuďom nebude chýbať čarovný úsmev na tvárach a hlavne každý jeden človek na zemi bude prekypovať zdravím a šťastím.
Vianoce sú sviatkami obdarovávania, pričom nie sú potrebné veľké dary, tie prestanú byť zaujímavé po čase. Využime tento sviatok na darovanie krásnych duchovných darov všetkým ľuďom okolo nás, známym aj neznámym, aby láska zvíťazila nad všetkým zlom. Je to téma, o ktorej sa dá veľmi veľa rozprávať - o vianočnej pohode, perfektnej atmosfére, láske k iným a o zimných radovánkach.
Jazykové okienko: Veľké a malé písmená
Slovo Vianoce je vlastné podstatné meno (názov jedinečnej udalosti), preto sa píše s veľkým začiatočným písmenom. Pokiaľ však zmeníme Vianoce na vianočné sviatky, meníme vlastné podstatné meno na prídavné meno a s touto zmenou sa mení aj veľké začiatočné písmeno na malé.
Nový rok má takisto dve verzie. Pokiaľ máme na mysli iba jeden deň, t.j. 1. januára, píšeme Nový rok s veľkým začiatočným písmenom - je to názov sviatku. Väčšinou ale známym a rodine prajeme úspešný celý nový rok, nie iba jeden deň. Preto sa v tomto slovnom spojení píše malé začiatočné písmeno. V prípade, že „nový rok“ zmeníme na prídavné meno, vznikne nám slovo novoročný, ktoré sa píše s malým začiatočným písmenom a spolu bez pomlčky.