Spomienkový program pod názvom Národná slávnosť na Devíne pripravila Matica slovenská (MS), Evanjelická cirkev augsburského vyznania a Inštitút vzdelávania MS.
Súčasná spomienková akcia a jej program
Táto aktuálna spomienková udalosť, ktorá sa koná vo štvrtok 24. apríla, nadväzuje na historický výlet štúrovcov. Program slávnosti sa začne o 12.30 h stretnutím účastníkov pod hradom, po ktorom bude nasledovať spoločný výstup k pamätnej tabuli štúrovcov.
Organizátori avizujú, že počas výstupu historik oboznámi účastníkov s dejinami hradu a osídlením územia Slovanmi. Hlavný spomienkový program sa uskutoční o 13.00 h pri pamätnej tabuli. Program bude pripravený v duchu historickej koncepcie, akú zvolil Ľudovít Štúr v roku 1836. Jeho súčasťou budú príhovory, recitácie a piesne v podaní folklórneho súboru Dolina z Bratislavy.
Historický kontext: Význam výletu štúrovcov na Devín v roku 1836
Presne pred 189 rokmi sa Ľudovít Štúr a jeho nasledovníci vydali na pamätnú vychádzku na hrad Devín - symbol slobody a národného uvedomenia. Výlet štúrovcov na Devín 24. apríla 1836 bol jedným z najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19. storočia.
Devätnáste storočie, storočie romantizmu, prinieslo na územie terajšieho Slovenska vlnu národného obrodenia. Jeho najhorlivejšími hlásateľmi bola mladá generácia slovenskej inteligencie, združená okolo Ľudovíta Štúra. Ovplyvnená literárnym odkazom Jána Kollára, Jána Hollého a ďalších autorov bola presvedčená, že iba spätosť s národnými tradíciami a historickým odkazom slávnych epoch dejín je cestou k pozdvihnutiu národnej identity a zaujatiu dôstojného miesta medzi národmi Európy.
Devín ako symbol národnej identity
Pozornosť mládeže sa upriamovala na miesta bytostne späté s najslávnejšími obdobiami slovanských a národných dejín. Jedným z takýchto miest boli starobylé zrúcaniny Devína. Devín sa dostával do popredia záujmu slovenských národovcov ako symbol národnozjednocovacieho hnutia, slovenskej štátnosti a svojbytnosti, slovanskej spolupatričnosti, ako nositeľ kultúrno-historických tradícií Veľkej Moravy a cyrilo-metodskej misie.
Vlastenecké podujatia a Štúrova motivácia
Podobné miesta sa stávali podľa príkladu mladých radikálov v Poľsku a v Čechách akýmisi pútnickými centrami, na ktoré sa usporadúvali výlety miestnej mládeže (neraz aj s účasťou príslušníkov iných slovanských národov). Podujatia mali jednoznačne vlastenecký motív. Česká mládež uskutočnila takýto výlet v roku 1833 na moravský vrch Hostýn, mladí Slováci zorganizovali stretnutie v Trenčianskych Tepliciach o dva roky neskôr.
Štúr bol presvedčený, že „... história je pre národ tým, čím je svedomie pre človeka.“ Nie div, že prišiel na myšlienku uskutočniť vychádzku na „hroby dávnej slávy“, chcejúc tak „... padlé samostatnosti slovenské národní svátek zasvětiti...“, na Devín, kde chcel obnoviť pamiatku našej samostatnosti, vzdať hold slovanskej vzájomnosti a kochať sa v národných citoch.
Detaily historického výletu štúrovcov
Príprava a priebeh výletu
Vzhľadom k vtedajším okolnostiam sa Ľudovít Štúr so svojím zámerom zveril iba najbližším priateľom, s ktorými vybral ďalších, z opatrnosti iba jedenástich študentov. V nedeľu 24. apríla 1836, na sviatok svätého Juraja, sa pozvaní zišli v záhrade hostinca pod hradom. Všetci boli v tom čase veľmi mladí (sám Štúr mal iba dvadsať rokov). Cestu na Devín neabsolvovali jeho účastníci spoločne, ale iba v malých skupinkách.
Prejav a prijímanie slovanských mien
Po príchode na Devín Štúr predniesol prejav venovaný dávnej sláve Veľkej Moravy, časom Rastislava, Svätopluka a Mojmíra. Vyzdvihol historické deje Veľkej Moravy. Po ďalších spevoch a recitáciách navrhol, aby si každý účastník zvolil životné krédo a pridal k svojmu krstnému menu ďalšie meno, slovanské. Sám prijal meno Velislav. Tento príklad nasledovali aj ďalší účastníci, napríklad Jozef Miloslav Hurban si vybral meno Miloslav, Juraj Záborský Bojislav a Timotej Cochius si zmenil meno na Ctibor Zoch.
Účastníci výletu vyjadrili silné národné povedomie a spolupatričnosť: „My sme členovia nesmierne veľkej spoločnosti, spoločnosti slovanského národa, my sme živšie než otcovia naši pocítili potrebu prebúdzať sa k sebavedomiu, i kmeňa nášho slovenského i patričnosti našej k veľkému národu slovanskému.“
Výlet zakončili posedením v hostinci. Napokon dopadol dobre a jeho úspech ich podnietil k zorganizovaniu ďalších výletov na rôzne miesta v okolí Bratislavy.
🎬 Hotel Devín (Bratislava): dokument o histórii hotela, známeho zo seriálu Dunaj
Pamätná tabuľa na Devíne
Na Devínskom hrade je osadená pamätná tabuľa z roku 1936, ktorá bola umiestnená pri príležitosti 100-tého výročia výletu štúrovcov na Devín 24. apríla 1836.