František II. Rákóczi a 300. výročie bitky pri Trenčianskej Turnej: Historický odkaz a numizmatické pamiatky

František II. Rákóczi bol významný maďarský šľachtic a vodca povstania za nezávislosť. Bol popredným kniežaťom Sedmohradska a uhorských rodov, považovaným za jednu z najvýznamnejších osobností maďarských dejín, ktorá sa usilovala o znovuzískanie nezávislosti Uhorska od habsburského útlaku. Jeho motto znelo: „Cum Deo pro patria et libertate!“ (S Bohom za vlasť a slobodu!).

Život a boj Františka II. Rákócziho za nezávislosť

František Rákóczi sa narodil 27. marca 1676 na hrade Borsi v Zemplínskej župe ako tretí syn v šľachtickej rodine. Jeho otcom bol František Rákóczi I., sedmohradské knieža, a matkou Helena Zrínska, dcéra chorvátskeho bána. V ranom veku prišiel o otca a vyrastal pod dohľadom Imricha Tököliho, ktorý ho od mladého veku vychovával k tvrdému životu vojaka.

V roku 1700 si začal tajne dopisovať s francúzskym kráľom Slnko Ľudovítom XIV. Tieto listy sa však dostali na viedenský dvor, v dôsledku čoho Rákócziho zatkli na základe obvinenia z vlastizrady. Z väzenia sa mu podarilo utiecť do Poľska. O tri roky neskôr sa na žiadosť kuruckých povstalcov vrátil. V roku 1704 ho na sneme v Gyulafehérváre zvolili za sedmohradské knieža. V roku 1705 sa konal ďalší snem v Szécsényi, na poli zvanom Borjúpást, kde dostal od uhorských rádov tituly „dux & princeps“. V nasledujúcich rokoch sa opakovane snažili o uzavretie mieru, avšak bez úspechu, zatiaľ čo vojenská situácia sa stávala čoraz kritickejšou.

V roku 1711 opäť odcestoval do Poľska. Počas jeho neprítomnosti podpísal jeho hlavný veliteľ mierovú zmluvu, ktorá je dnes známa ako Satmársky mier. Rákóczi ho nikdy neprijal, odmietol zložiť prísahu vernosti a namiesto toho odišiel do dobrovoľného exilu.

Bitka pri Trenčianskej Turnej (1708): Kľúčový moment povstania

V auguste roku 1708 sa v trenčianskom regióne odohrala jedna z najvýznamnejších bitiek medzi cisárskym vojskom a povstaleckými silami Františka II. Rákociho v rámci posledného stavovského povstania. Pri príležitosti 300. výročia tejto udalosti sa konala medzinárodná konferencia, ktorej zborník príspevkov detailne mapuje túto historickú udalosť a jej širšie súvislosti.

Vstupný príspevok zborníka prezentuje tendencie vo vývoji vojenstva na prelome 17. a 18. storočia. V ďalších príspevkoch sa autori venujú medzinárodným, vnútropolitickým a ekonomickým otázkam, ktoré viedli k vypuknutiu posledného povstania uhorskej šľachty. Rozoberá sa aj problematika fortifikačného systému v Uhorsku v 17. storočí a profily vojvodcov povstaleckého vojska i cisárskej armády.

Články zamerané špeciálne na trenčiansku bitku približujú bezprostredné udalosti predchádzajúce vojenskému stretu, jeho priebeh a vnímanie bitky očami jej súčasníka - neznámeho šľachtica. Dokumentujú informovanosť súvekej verejnosti prostredníctvom kuruckej povstaleckej tlače, analyzujú ekonomické aspekty tohto obdobia, zbrojnú výrobu na Slovensku, problémy povstaleckých vojakov a postavenie meštianstva počas vojenského obliehania. Zborník dopĺňa zaujímavá farebná príloha a uzatvára chronológia udalostí predmetného desaťročia.

Odkaz Rákócziho povstania a Múzeum Ferenca Kubinyiho

Pamiatke Františka II. Rákócziho a jeho éry vzdáva hold aj Múzeum Ferenca Kubinyiho, ktoré bolo založené v roku 1973. Po presťahovaní župnej archeologickej, numizmatickej a petrologickej zbierky hornín z Balassagyarmatského múzea sa stalo v tom čase najmladšou inštitúciou župy Nógrád. V roku 1979 múzeum oficiálne prijalo meno Ferenca Kubinyiho, čím vzdali hold pamiatke vedca.

Pri príležitosti 300. výročia krajinskej snemovne Ferenca Rákócziho II. v Szécsény bola budova múzea zrekonštruovaná. Od roku 2013 je kaštieľ zapísaný ako historická pamiatka. Kaštieľ Forgách-Lipthay, v ktorom sídli Múzeum Ferenca Kubinyiho, je jedným z klenotov vidieckej barokovej architektúry, kde je možné vidieť detaily stredovekého hradu. Podzemné pozostatky prezrádzajú pohraničné opevnenie proti Turkom. Múzeum sa nachádza v srdci mesta Szécsény a jeho stále expozície prezentujú veľmi starú históriu župy Nógrád, vrátane jej hradov, tureckého obdobia, Rákócziho štátu a taktiež si je možné pozrieť ženský apartmán z 19. storočia.

Numizmatický odkaz: Poltúry Františka II. Rákócziho

Obdobie Rákócziho povstania je tiež bohaté na numizmatické pamiatky, ktoré dnes predstavujú cenné zberateľské predmety. Ide predovšetkým o rôzne vydania mincí, známych ako poltúry. Tieto mince svedčia o hospodárskych snahách povstalcov a ich úsilí o budovanie vlastného štátneho aparátu. Na aukciách sa pravidelne objavujú exempláre týchto historických platidiel:

Tieto mince sú nielen svedectvom o histórii, ale aj hodnotnými artefaktmi pre zberateľov a investorov do numizmatiky. Ich prítomnosť na aukciách podčiarkuje trvalý záujem o obdobie Rákócziho povstania a jeho ekonomický odkaz.

tags: #predaj #frantisek #ii #rakoczi #300 #vyrocie