Ing. Andrej Kiska je slovenský politik, podnikateľ a filantrop, ktorý zastával funkciu štvrtého prezidenta Slovenskej republiky v rokoch 2014 až 2019. Do úradu bol zvolený ako občiansky kandidát.
Raný život a vzdelanie
Andrej Kiska sa narodil 2. februára 1963 v Poprade. Pochádza z učiteľskej rodiny - jeho otec Andrej (nar. 1934) vyučoval fyziku a matematiku, zatiaľ čo matka Mária (nar. 1938) bola učiteľkou chémie a biológie. Má staršieho brata Jaroslava, ktorý sa narodil v roku 1960. Otec bol tiež členom KSČ a istý čas pôsobil ako podpredseda okresného národného výboru, v ktorého kompetencii boli záležitosti školstva, kultúry a náboženských otázok.
V roku 1986 Andrej Kiska úspešne ukončil inžinierske štúdium v odbore mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Okrem materinského jazyka plynule hovorí po anglicky a rozumie aj rusky.
Podnikateľská kariéra
Po ukončení vysokoškolského štúdia pracoval Andrej Kiska ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade. V roku 1990 odišiel na rok a pol do Spojených štátov amerických, kde podľa jeho slov pracoval na stavbách aj na čerpacej stanici, a tento pobyt v USA výrazne ovplyvnil jeho budúcu kariéru. Na Slovensko sa vrátil v decembri 1991 s veľkou chuťou podnikať.
Dňa 18. februára 1992 založil spolu so svojím bratom Jaroslavom Kiskom a bratrancom Bystríkom Kiskom spoločnosť s ručením obmedzeným TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL so sídlom v Kežmarku, ktorá spočiatku prevádzkovala sieť zlatníctiev. Po neúspechu s výrobou vlastných šperkov sa firma preorientovala na ich nákup od slovenských a českých zlatníkov a následný predaj v Spojených štátoch.
Následne sa Andrej Kiska venoval podnikaniu v oblasti splátkového predaja. Dňa 27. septembra 1996 spoluzakladal spoločnosť TatraCredit, s.r.o., ktorá realizovala katalógový splátkový systém Triangel. Triangel spočíval v nakúpení spotrebnej elektroniky priamo od výrobcu s cieľom obísť veľkoobchodnú a maloobchodnú maržu a v následnom splátkovom predaji spotrebiteľovi. Sortiment sa postupne rozšíril o nábytok, športové potreby a hračky. Po troch rokoch úspešného podnikania, 4. októbra 1999, zriadili akciovú spoločnosť QUATRO, ktorá ponúkala konkurenčný produkt splátkového predaja priamo v predajniach. Sieť spoločností TatraCredit a Quatro sa postupne rozrástla o akciové spoločnosti Q - CREDIT, Q - CAR a Slovenské kreditné karty, čím sa stala najväčším splátkovým predajcom pôsobiacim na Slovensku so základňou približne 400 000 klientov. Tieto firmy poskytli finančné služby viac ako miliónu ľudí. V decembri 2004 prebehlo zlúčenie týchto piatich spoločností a Všeobecná úverová banka ich odkúpila od pôvodných akcionárov s účinnosťou od 31. decembra 2005.
V roku 2009 založil firmu Finančná hitparáda s.r.o., ktorá prevádzkovala internetový porovnávací portál finančných produktov.
Charitatívna činnosť a filantropia
Po predaji svojich podielov vo firmách Triangel a Quatro sa Andrej Kiska rozhodol venovať charite. V roku 2006 spolu s bývalým riaditeľom reklamnej agentúry Wiktor Leo Burnett Igorom Brossmannom založil charitatívnu neziskovú organizáciu Dobrý anjel. Na financovanie tejto nadácie daroval z vlastných peňazí jeden milión eur. Dobrý anjel pomáha rodinám s deťmi, ktoré sa pre závažné, život ohrozujúce ochorenie dostali do finančnej núdze, a to pravidelnými mesačnými finančnými príspevkami. Od roku 2011 nadácia funguje aj v Českej republike pod názvom Dobrý anděl. Organizácia sa stala najúspešnejšou nefiremnou charitou na Slovensku. Počas štyroch rokov svojej činnosti vyzbierala a do posledného centu prerozdelila vyše 10 miliónov eur a pomohla viac ako 4 000 rodinám s deťmi.
Koncom mája 2013 sa Andrej Kiska vzdal funkcie predsedu správnej rady nadácie Dobrý anjel z dôvodu svojej kandidatúry na prezidenta SR. Od 1. júna 2013 sa predsedníčkou správnej rady stala jeho manželka Martina Kisková.
V roku 2023 založil spolu s módnou návrhárkou Monikou Vontszemüovou filantropický projekt ROMADE, ktorý prepája rómsku kultúru s moderným dizajnom.
Prezidentská kandidatúra a úrad
Rozhodnutie kandidovať a kampaň
V októbri 2012 Andrej Kiska oficiálne oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta Slovenskej republiky, čím sa stal prvým oficiálnym prezidentským kandidátom. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že ako manažér a podnikateľ sa dlhé roky stretával s korupciou, nekompetentnosťou štátnych úradníkov a so zlyhávaním súdov, a tiež rozhorčením nad stavom spoločnosti a zabúdaním tradičných politikov na problémy skutočných ľudí.
O priazeň voličov sa uchádzal ako nestranícky a nezávislý kandidát. Pred voľbami sa objavila kontroverzia v podobe distribuovaných červených letáčikov s názvom „Odhalenie“, ktoré ho obviňovali z napojenia na scientologickú sektu a zbohatnutia na „úrokoch a protizákonných podvodoch“.
Prezidentské voľby 2014
V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo 15. marca 2014, získal Andrej Kiska 455 996 hlasov (24 %), čím sa umiestnil na druhom mieste za vtedajším premiérom Robertom Ficom. Obaja kandidáti postúpili do druhého kola voľby, ktoré sa uskutočnilo 29. marca 2014. V ňom Andrej Kiska jednoznačne zvíťazil, keď získal 1 307 065 hlasov oprávnených voličov, čo predstavovalo 59,38 % odovzdaných hlasov. Robert Fico dostal 893 841 hlasov. Andrej Kiska získal väčšinu hlasov vo všetkých krajoch okrem Trenčianskeho.
Pôsobenie v úrade
Inaugurácia Andreja Kisku do úradu prezidenta SR sa uskutočnila 15. júna 2014. Sľub zložil do rúk predsedníčky Ústavného súdu a predniesol svoj inauguračný prejav. Medzi prvé kroky patrila prehliadka jednotiek Ozbrojených síl, stretnutie s občanmi, ekumenická bohoslužba, symbolické odovzdanie úradu od Ivana Gašparoviča, slávnostný obed pre sociálne slabších občanov a kladenie vencov obetiam Železnej opony. Koncom mája 2014 predstavil svojich poradcov, medzi ktorými boli Ján Mazák, Martin Bútora a Roman Krpelan, ako aj hovorcu Petra Petrusa.
Počas svojho mandátu sa Andrej Kiska verejne zaviazal, že bude darovať svoj čistý príjem z funkcie prezidenta ľuďom v núdzi. Príjemcov vyberal na základe návrhov neziskových organizácií ako Plamienok, Úsmev ako dar, Liga proti rakovine, Dobrý Anjel a Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR.
Kiska sa ako jeden z mála relevantných slovenských politikov zasadzoval za nezávislosť Kosova od Srbska a podporoval politiku uznania samostatnosti Kosova. V októbri 2015 podporil utečenecké kvóty navrhnuté Európskou komisiou a v Národnej rade SR označil debatu o utečeneckej kríze za „zápas o srdce a charakter Slovenska“, pričom vyzval na prijatie stoviek až tisícov utečencov a varoval pred xenofóbnymi heslami. Bol tiež prvým prezidentom, ktorý prijal LGBT aktivistov a vyjadril im podporu, vyzývajúc k diskusii o zákonnom schválení partnerstva homosexuálov.
V apríli 2014 Kiska avizoval, že v prípade odsúdenia Hedvigy Malinovej jej udelí milosť. Vo februári 2017 vetoval zákon, ktorý by umožnil jednokolovú voľbu predsedov VÚC. V marci 2017 sa stretol s bývalým príslušníkom SIS a svedkom únosu Michala Kováča mladšieho Oskarom Fegyveresom. Zastával kritický postoj voči Rusku a zdôrazňoval dôležitosť Turecka ako partnera.
Politické krízy a kontroverzie počas úradu
V reakcii na vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018 Andrej Kiska uviedol pre denník New York Times, že bol „otrasený a vystrašený, že niečo také sa mohlo stať na Slovensku“. Po návrate z dovolenky vyzval buď na „radikálnu rekonštrukciu vlády“, alebo na „predčasné voľby“, čím priamo podnietil politickú krízu, ktorá vyústila v demisiu vlády Roberta Fica 15. marca 2018.
Dlhodobé nezhody medzi prezidentom Andrejom Kiskom a ministrom vnútra Robertom Kaliňákom prerástli do otvoreného konfliktu začiatkom roka 2018, najmä v súvislosti s kauzou KTAG. Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií začal v marci 2017 konanie voči prezidentovi Kiskovi pre jeho účasť na poklepaní základného kameňa mrakodrapu vo Varšave, pričom neskôr aj pre údajnú nezverejnenie záväzkov voči spoločnosti KTAG v majetkovom priznaní. V máji 2019 výbor rozhodol o uložení pokuty prezidentovi vo výške troch mesačných platov. Následne v apríli 2022 Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila Roberta Fica a Roberta Kaliňáka zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny a z ohrozenia daňového tajomstva v súvislosti s kauzou Súmrak, ktorá sa týkala aj diskreditácie prezidenta Kisku. Toto stíhanie však bolo v júni toho istého roka zrušené generálnou prokuratúrou pre porušenia procesných predpisov.
Po takmer trojročnom spore s Národnou radou SR o vymenovaní ústavných sudcov Ústavný súd SR v decembri 2017 rozhodol, že Kiska musí vymenovať siedmich sudcov zvolených NR SR napriek jeho výhradám o ich odbornosti. Kiska rozhodnutie kritizoval, ale sudcov vymenoval.
Prezident Andrej Kiska: Správa o stave republiky 2017
Rodinný život
Andrej Kiska je otcom piatich detí z dvoch manželstiev.
Jeho prvou manželkou bola v rokoch 1985 až 2003 Mária Kisková, s ktorou má dve deti: syna Andreja (nar. 1986) a dcéru Natáliu (nar. 1990). Syn Andrej Kiska ml. je ženatý s Irmou Chmelovou, dcérou bývalého ministra kultúry, a má s ňou dve deti, Miu a Andreja. Najmladší vnuk prezidenta sa narodil v USA a získal americké občianstvo.
Od roku 2003 je jeho druhou manželkou Martina Kisková (rod. Živorová), ktorá vyštudovala Ekonomickú fakultu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Martina Kisková sa v roku 2014, po Kiskovom zvolení za prezidenta, stiahla do úzadia a venovala sa rodine, hoci predtým viedla charitu Dobrý anjel. S Martinou Kiskovou má Andrej Kiska tri deti: dcéru Veroniku (nar. 2005) a synov Viktora (nar. 2009) a Martina (nar. 2017).
Kariéra po prezidentskom mandáte
Dňa 15. mája 2018 Andrej Kiska oznámil, že v nasledujúcich prezidentských voľbách už nebude kandidovať do funkcie prezidenta, avšak naznačil, že z politiky neodchádza. V apríli 2019 oznámil založenie politickej strany ZA ĽUDÍ. Do tohto projektu investoval zhruba milión eur a bol zvolený za predsedu strany a lídra do parlamentných volieb 2020. Strana ZA ĽUDÍ získala vo voľbách 5,77 % hlasov a 12 mandátov, pričom Andrej Kiska získal vyše 100 tisíc preferenčných hlasov.
Dňa 11. októbra 2023 bol Okresným súdom v Poprade neprávoplatne odsúdený za daňový podvod v súvislosti s firmou KTAG na dvojročný podmienečný trest odňatia slobody s odkladom na tri roky a peňažný trest vo výške 1000 eur. Proti tomuto verdiktu sa Kiska odvolal. Krajský súd v Prešove 31. októbra 2024 uznal odvolanie obžalovaného Kisku čiastočne opodstatneným, zrušil pôvodný rozsudok a znovu rozhodol tak, že Andrej Kiska je vinný z daňového podvodu, pričom mu uložil trest odňatia slobody na dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov a peňažný trest vo výške 1000 eur.
Ocenenia a publikačná činnosť
Andrej Kiska je držiteľom viacerých ocenení za svoju podnikateľskú a filantropickú činnosť:
- V novembri 2006 získal od predplatiteľov týždenníka Trend ocenenie Manažér roka.
- V roku 2011 mu bolo udelené ocenenie Krištáľové krídlo za filantropiu.
- Podľa Zákona o štátnych vyznamenaniach mu ako prezidentovi Slovenskej republiky patrí Rad Andreja Hlinku I. triedy, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy.
Je autorom viacerých publikácií, v ktorých sa delí o svoje skúsenosti:
- Cesta manažéra z pekla alebo ako robiť charitu úspešne a so srdcom (2011)
- Vezmi život do svojich rúk (2013)
O svoje skúsenosti sa delí aj na prednáškach na vysokých školách a vo firmách na Slovensku.
tags: #narodeniny #andreja #kisku