Epilepsia: Komplexný Sprievodca Pochopením, Zvládaním Záchvatov a Životom s Ochorením

Epilepsia je chronické, neprenosné ochorenie mozgu, ktoré postihuje ľudí všetkých vekových kategórií. Predstavuje jedno z najbežnejších neurologických ochorení sveta a je charakterizovaná opakovanými epileptickými záchvatmi, pričom mozog má tendenciu opakovane ich generovať. Hoci sa epilepsia v realite vôbec nemusí prejavovať ťažkým záchvatom, pri ktorom človek odpadne, stratí vedomie a nekoordinovane sa trasie, ide o chorobu viacerých tvárí. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí epilepsiou približne 50 miliónov ľudí na svete, pričom sa vyskytuje približne rovnako u mužov aj u žien. Na Slovensku ňou trpí cca 60- až 70-tisíc ľudí. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) pribudlo v roku 2020 na Slovensku viac ako 11-tisíc novodiagnostikovaných pacientov s týmto ochorením, z ktorých bolo 6162 mužov a 4853 žien. Dôležité je vedieť, že v štatistikách sa ani zďaleka neobjavujú všetci pacienti.

Úvod do Epilepsie

Epilepsia je bežný stav mozgu, pri ktorom má osoba tendenciu opakujúcich sa nevyprovokovaných záchvatov. Približne 70 percent ľudí s epilepsiou získa kontrolu nad svojimi záchvatmi pomocou liekov. Epilepsia, podobne ako iné dlhodobé stavy, ako je astma alebo cukrovka, prináša určité riziká. Ak ich nekontrolujete, môžu sa stať veľmi vážnymi. Riziká súvisiace so záchvatmi sú vyššie, keď majú ľudia nedostatočne kontrolované záchvaty.

Napriek tomu, že epilepsia trápi ľudstvo už tisíce rokov, v histórii ľudstva snáď žiadne iné ochorenie nebolo opradené toľkými predsudkami a mýtmi. Epilepsia bola známa už v staroveku, no vysvetlenie jej príčiny presahovalo vedomosti vtedajších lekárov. Aj preto ju považovali za psychickú poruchu alebo, naopak, za mimoriadny dar či dokonca vtelenie božstiev. S epilepsiou bojovali aj veľké osobnosti histórie, preto sa nazývala aj choroba kráľov.

Slávne Osobnosti s Epilepsiou

Epilepsiou trpeli aj slávne osobnosti. Medzi ne patria:

• Maliar Vincent van Gogh
• Spisovateľ Fiodor Michajlovič Dostojevskij
• Francúzska hrdinka Jana z Arku
• Macedónsky kráľ Alexander Veľký
• Rímsky vojvodca Julius Caesar (údajne ňou trpel aj Gaius Iulius Caesar)

Typy Epileptických Záchvatov a Ich Prejavy

Klinické príznaky epilepsie závisia od lokalizácie, rozsahu a šírenia epileptického výboja v mozgovej kôre. Základné delenie záchvatov je na ložiskové, generalizované a na záchvaty s neznámym začiatkom. Ložiskové záchvaty môžu byť spojené s poruchou vedomia, alebo bez poruchy vedomia, generalizované sú zvyčajne sprevádzané poruchou vedomia. Medzi príznaky jednotlivých typov epileptických záchvatov patria generalizované kŕče, lokalizované kŕče, deviácia hlavy a očí, zárazy v chovaní a reči, poruchy zmyslového vnímania, strata svalového napätia, automatické chovanie alebo stereotypné pohyby. U každého pacienta sú záchvaty individuálne, rôzneho charakteru, intenzity, dĺžky trvania aj intervalov medzi záchvatmi.

Rozdiel medzi Malým a Veľkým Záchvatom

Epileptici môžu mať buď malý, alebo veľký záchvat. Malý záchvat je sprevádzaný niekoľkosekundovou stratou vedomia bez straty svalového napätia. Postihnutý vyzerá, akoby sa na chvíľu „zahľadel do prázdna“, nereaguje, ale nespadne na zem a po ústupe záchvatu si naň nepamätá. Tzv. absencia, kedysi sa jej hovorilo petit mal, je zas typickým detským záchvatom, pri ktorom dieťa stratí pozornosť, zapozerá sa do prázdna, a ak niečo drží, vypadne mu to z rúk. Záchvat trvá zvyčajne pár sekúnd, dieťa počas neho nereaguje na okolitý svet a po jeho odznení si naň nepamätá.

Oveľa nebezpečnejší je veľký záchvat, predtým nazývaný aj grand mal alebo tonicko-klonický záchvat. Je spojený s náhle vzniknutým bezvedomím a uvoľnením svalstva, čo vedie k pádu. Zriedkakedy naň stihne postihnutý upovedomiť svoje okolie. Nástup záchvatu grand mal je veľmi rýchly - z plného vedomia náhle bezvedomie spravidla s pádom na zem, pri ktorom môže dôjsť k poraneniu. Samotný záchvat sa začína náhlou stratou vedomia a pádom. Postihnutý „stuhne“ v tonickom kŕči priečne pruhovaného svalstva. Kŕč expiračných dýchacích svalov je sprevádzaný krátkym zvukom, tzv. epileptickým výkrikom. Oči sú otvorené, buľvy stočené nahor, zreničky rozšírené, nereagujú na osvit. Horné aj dolné končatiny sú vystreté, ústa sú pevne zovreté pre kŕč žuvacích svalov.

Po 10-20 sekundách možno pozorovať vo svaloch chvenie, ktoré postupne prechádza do tzv. klonickej fázy, ktorá trvá asi 30 sekúnd. Ide o prudké zášklby celého tela, sprevádzané krátkymi zvukmi spôsobenými prudkým krátkym vytláčaním vzduchu z pľúc pri kŕčoch. Frekvencia zášklbov sa postupne znižuje, až úplne vymizne, pacient sa následne môže pomočiť. Počas záchvatu pacient chrčivo dýcha, pery aj prsty majú modré sfarbenie. Častým príznakom je pena okolo úst, ktorá sa tvorí zo slín. Niekedy, ak došlo k pohryzeniu jazyka, je pena ružová. Po skončení záchvatu kŕčov môže človek zostať v bezvedomí, len pomaly prichádza k sebe a na záchvat sa nepamätá.

Aura a Prodromálne Príznaky

Niekoľko desiatok sekúnd, prípadne pár minút pred nástupom samotného záchvatu môže postihnutý pociťovať nenormálne čuchové, chuťové alebo akustické vnemy, takzvanú auru. Táto fáza, nazývaná aj prodromálne príznaky, môže zahŕňať zmenu nálady, bolesti hlavy, podráždenosť alebo nespavosť.

Zmyslové Poruchy a Déjà vu

K prejavom epilepsie patria aj zmyslové poruchy alebo halucinácie - najčastejšie čuchové alebo zrakové. Úvod epileptického záchvatu často sprevádza aj nepríjemný stav, tzv. déjà vu, pri ktorom má človek veľmi intenzívny pocit, že to, čo práve prežíva, už raz určite zažil. S pocitom déjà vu sa stretávajú aj úplne zdraví ľudia; hovorí sa, že aspoň raz za život ho na vlastnej koži okúsi až 80 percent z nás.

U Simony boli práve záchvaty déjà vu úplne prvým príznakom ochorenia. "Pamätám si to doteraz: v parku som držala malého na rukách a zrazu sa rozbehol ten pocit, že toto všetko som už zažila. V hlave mi išiel scenár, že ho rýchlo musím uložiť do bezpečia, do kočíka, aby mi nevypadol z rúk. O dve hodiny sa to zopakovalo pri prebaľovaní. A potom sa mi to už stávalo 5- až 6-krát za deň. Problém bol v tom, že môj lekár nechcel hľadať spojitosť stavov s ničím iným než s tým, že som žena na materskej dovolenke, pre ktorú je typické, že je síce unavená, ale každý jej deň sa podobá tomu predchádzajúcemu… Až po prvom ťažkom, veľkom nočnom záchvate, z ktorého si nepamätám nič - iba krv na vankúši z úst, ktoré som si dohrýzla -, ma poslal k neurologičke."

Alexandra opísala podobnú situáciu v škole: „Spomínam si, ako spolužiak sedel v lavici, zrazu akoby zmeravel a z ruky mu vypadlo pero. Snažili sme sa s ním rozprávať, prebrať ho, no nereagoval. Po chvíli ‚sa vrátil‘ akoby nič. Pri epilepsii môže nastať aj situácia, počas ktorej sa síce zdá, že je človek pri vedomí, no svoj stav si neuvedomuje. Ako pri ostatných typoch záchvatov si naň po skončení nepamätá.“

Febrilné Kŕče u Detí

Okrem vekovo viazanej epilepsie existuje jedno špecifikum detského veku - febrilné kŕče. Ide o záchvaty kŕčov u detí s horúčkou vo veku medzi 6 mesiacmi a 5 rokmi, u ktorých sa nepotvrdila infekcia CNS ani rozvrat vnútorného prostredia a mimo horúčkovitých ochorení sa u nich kŕče nevyskytujú. Febrilné kŕče patria medzi najčastejšie záchvatové ochorenia detského veku. Vyskytujú sa až u 2 - 5 % všetkých detí v prvých 24 hodinách horúčkovitého ochorenia. Často je príčinou geneticky viazaná patológia, takzvaná kanalopatia, u ktorej sa predpokladá polygénna dedičnosť.

Príčiny a Diagnostika Epilepsie

Príčiny Vzniku Ochorenia

Príčina epilepsie je multifaktoriálna. Predpokladá sa významný genetický podiel, ale aj v súčasnosti zostáva vysoké percento epileptických záchvatov bez objasnenej príčiny. Známe príčiny epilepsie sa rozdeľujú na genetické, štrukturálne, infekčné, autoimunitné, metabolické (napr. diabetes mellitus) a toxické (napr. alkohol, lieky, drogy). Ide teda o komplexné ochorenie, na vzniku ktorého sa podieľa viacero faktorov a tie sa môžu navzájom kombinovať. Dedičnosť sa pohybuje okolo 30 %.

Epilepsia môže byť vrodená, spôsobená vznikom poškodených ložísk už počas vývoja mozgu, alebo získaná. V tomto prípade je jej príčinou najčastejšie porušenie mozgového tkaniva v súvislosti s úrazom hlavy, mozgovou mŕtvicou, nádorom či infekciou. Príčinou epileptického záchvatu nemusí byť vždy samotné ochorenie. Jediný izolovaný epileptický záchvat však neznamená, že pacient trpí epilepsiou, alebo že sa u neho toto ochorenie rozvinie. Epileptický záchvat sa totiž môže vyskytnúť v bezprostrednej súvislosti s iným ochorením bez ďalšieho opakovania, napríklad pri cievnej mozgovej príhode, úraze hlavy, intoxikácii alkoholom, infekčnom ochorení, dehydratácii, úpale alebo inom patologickom stave.

V detstve prevládajú vrodené vývojové alebo genetické poruchy mozgu, pozápalové zmeny alebo nádorové ochorenia mozgu. Vo vyššom veku bývajú príčinou epilepsie cievne mozgové príhody, úrazy mozgu, ale aj konzumácia alkoholu a iných toxických látok. Často sa však príčina epilepsie nezistí. Výskyt alebo prevalencia epilepsie v populácii sa udáva približne 0,5 - 1 %. Najvyšší výskyt epilepsie je pritom v detskom veku, kedy ide prevažne o generalizované epileptické záchvaty, a potom v dospelosti, po sedemdesiatke, kedy prevládajú záchvaty generované patologickými ložiskami v mozgu.

Diagnostický Proces

Ak máte pocit, že ste prekonali záchvat, alebo vás na možný problém priamo upozornili najbližší, neodkladajte návštevu neurológa. V prípade, že vám obvodný lekár nechce vystaviť výmenný lístok, buďte neoblomní. Len neurológ vám môže potvrdiť alebo vyvrátiť diagnózu, a to na základe dôkladného vyšetrenia. Je potrebné poznamenať, že nejde o psychiatrické ochorenie, hoci niektoré typy epileptických záchvatov takéto ochorenie imitujú a až podrobný anamnestický rozbor a EEG vyšetrenie nasmeruje lekára k správnej diagnóze.

Proces diagnostikovania epilepsie je založený na podrobnej anamnéze od pacienta a hlavne od svedka záchvatu s jeho podrobným popisom. Nápomocný je aj opis záchvatu z pohľadu jeho svedkov. Vhodnou pomôckou je natočenie epileptického záchvatu mobilom, čo nie je vždy jednoduché a možné.

Diagnostika zahŕňa zisťovanie podrobnej anamnézy, krvné testy, vyšetrenia EEG (elektroencefalografia), MRI (magnetická rezonancia) mozgu a CT (počítačová tomografia) mozgu. Podstatné je, samozrejme, podrobné neurologické klinické vyšetrenie a následná realizácia zobrazovacích vyšetrení mozgu - predovšetkým CT a magnetickej rezonancie. U niektorých nejasných stavov je potrebná aj analýza mozgovomiechového moku a kardiologické vyšetrenie na vylúčenie kardiálnej príčiny náhlych porúch vedomia. Dôležitú úlohu zohráva elektroencefalografia (EEG), pri ktorej sa sníma elektrická aktivita mozgu. Môže sa realizovať za normálnych podmienok, ale dajú sa využiť aj niektoré aktivačné metódy, ako je spánková deprivácia po prebdenej noci, hyperventilácia alebo fotostimulácia.

Prvá Pomoc pri Epileptickom Záchvate

Stretnutie s epileptickým záchvatom býva pre väčšinu laikov nepríjemné. Hoci môže záchvat vyzerať dramaticky, mali by ste si zachovať chladnú hlavu. Ak budete totiž panikáriť, všetko len zhoršíte. Napriek hrozivému obrazu záchvat v drvivej väčšine prípadov pominie počas niekoľkých minút. Pri epileptickom záchvate je dôležité vedieť poskytnúť prvú pomoc, ktorej cieľom je, aby sa človek nezranil.

Základné Princípy a Konkrétne Kroky

Najdôležitejšie je zachrániť pacienta pred pádom. Pacienta by ste sa nemali snažiť znehybniť, pretože kŕče sú prisilné. Mali by ste sa ho teda snažiť iba ochrániť pred ďalšími zraneniami, napríklad buchnutím hlavy či iných častí tela o ostré predmety. Kŕčom sa netreba brániť, odznejú samy.

Konkrétne kroky prvej pomoci:

• Zachovajte pokoj: Panika situáciu len zhorší.
• Chráňte hlavu: Skúste mu podložiť hlavu vankúšom či iným mäkkým materiálom, napríklad svetrom, poduškou alebo bundou, prípadne držte jeho hlavu v rukách. Ak v dosahu nie je nič mäkké, pod hlavu podložíme svoje ruky.
• Odstráňte nebezpečné predmety: Odstráňte z jeho blízkosti nebezpečné predmety, o ktoré sa môže udrieť, ako je radiátor alebo nábytok.
• Neklaďte nič do úst: V nijakom prípade mu nedávajte do úst žiadne predmety ani prsty, napríklad ak sa pokúšate vybrať zapadnutý jazyk. Riskujete, že vaše prsty kŕčovito zovrie jeho čeľusť, a tak sa môžete zraniť aj vy. Nesnažte sa ani o otváranie úst a vyťahovanie jazyka.
• Nenásilné preberanie: Rovnako sa ho nesnažte počas záchvatu preberať. Nesnažte sa zastaviť pohyby tela. Nedávajte dýchanie z úst do úst počas záchvatu.
• Zavolajte pomoc: Okamžite voláme na tiesňovú linku 155 alebo 112.

Po Záchvate a Status Epilepticus

Po odznení kŕčov treba postihnutého sledovať. Hneď ako kŕče prestanú, mali by ste postihnutého sledovať. Pacient je v tvári najprv červený, postupne cyanotický. Po niekoľkých sekundách začne postihnutý chrčivo dýchať, čo je spôsobené striedaním svalovej kontrakcie a relaxácie dýchacích svalov, čo u pacienta vyvolá obraz chrčivého dýchania, slinenia, akoby lapania po dychu. Pacient si častokrát pohryzie jazyk. Porucha dychu trvá len krátko, spravidla niekoľko sekúnd.

Po skončení záchvatu býva pacient spravidla dezorientovaný, vyčerpaný a môže pôsobiť omámene. Je veľmi dôležité ponechať pacienta v pokojnom a bezpečnom prostredí, ideálne v stabilizovanej polohe na boku. Počas tohto obdobia je vhodné sledovať dýchanie, farbu kože, úroveň vedomia a reakcie pacienta. Vhodné je zaznamenať si priebeh záchvatu - jeho trvanie, pohyby, správanie pred a po ňom, aj to, či a kedy bol podaný záchranný liek.

Ak záchvat trvá dlhšie ako päť minút alebo sa opakuje bez návratu vedomia, ide o tzv. status epilepticus, ktorý je považovaný za závažný a život ohrozujúci stav. V tejto situácii je čas rozhodujúcim faktorom - čím dlhšie záchvat trvá, tým vyššie je riziko poškodenia mozgu, porúch dýchania a srdcového rytmu. Ak je to možné, odstráňte z okolia všetky predmety a podložte mu hlavu niečím mäkkým (napr. zloženou bundou). Ak u seba pacient má záchranný liek na zastavenie záchvatu (napr. bukálny roztok alebo rektálnu tubu), podajte ho podľa inštrukcií. Bukálny roztok sa pomocou aplikátora podáva do úst - medzi vnútornú stranu líca a spodné ďasno. Alternatívou, najmä u malých detí, je rektálne podanie lieku pomocou rektálnej tuby. Pri status epilepticus je čas rozhodujúci. Po 5 - 10 minútach záchvatu prudko stúpa riziko nezvratného poškodenia mozgových buniek. Dôležité je zachovať pokoj, konať podľa zásad prvej pomoci a neváhať privolať lekársku pomoc.

Najnáchylnejší na poškodenie je samozrejme mozog, ale pri nedostatku kyslíka trpia aj iné orgány a tkanivá, najmä pokiaľ záchvat trvá dlho alebo prechádza do tzv. epileptického statusu. V kompenzačnom štádiu organizmus ešte vie zabezpečiť energetické nároky a kompenzovať metabolické zmeny, nedochádza k hypoxii CNS ani poškodeniu neurónov. V druhej fáze dochádza k dekompenzácii, kedy organizmus už nie je schopný zabezpečiť zvýšené energetické nároky mozgu. Dochádza k hypoxii mozgu s následným rozvojom edému (opuchu) mozgu a k zvýšeniu vnútrolebečného tlaku. Celkovo začína pacient kardiopulmonálne zlyhávať, nasleduje renálne a hepatálne až multiorgánové zlyhanie.

Liečba a Manažment Epilepsie

Epilepsia sa nedá nadobro vyliečiť, cieľom je však úplná eliminácia jej prejavov - záchvatov. Liečba epilepsie má viacero aspektov. V prvom rade ide o akútnu liečbu epileptického záchvatu, kedy je dôležité zabrániť poraneniu pacienta pádom na zem alebo nárazom do okolitých predmetov, zabrániť aspirácii, čiže vdýchnutiu slín alebo zvratkov. Druhou stranou mince je preventívna protizáchvatová liečba, ktorej cieľom je vymiznutie epileptických záchvatov alebo aspoň výrazná redukcia ich frekvencie a intenzity.

Farmakologická Liečba

Liečba spočíva v režimových opatreniach a medikamentóznej liečbe antiepileptikami. Úlohou neurológa je nastavenie správnej a bezpečnej liečby s ohľadom na druh záchvatov. Nasadenie protizáchvatovej liečby je individuálne, nastáva zvyčajne po druhom nevyprovokovanom záchvate, ale pokiaľ je riziko recidívy vysoké, nasadzuje sa už po prvom záchvate. Zvyčajne sa používa monoterapia záchvatov - nasadzuje sa jeden liek v dostatočne účinnej dávke. Ak je monoterapia neúčinná, pristupuje sa k racionálnej kombinácii protizáchvatových liekov. Mnohé moderné antiepileptiká už nie sú návykové. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov, alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť v škole, zamestnaní a v spoločnosti.

Môže však nastať situácia, kedy zlyhajú dve správne zvolené a v dostatočne vysokej dávke podávané lieky. Vtedy ide o takzvanú farmakorezistentnú epilepsiu. Chorý nesmie svojvoľne ukončiť liečbu či znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu záchvatov.

Chirurgická Liečba

Pacienti s farmakorezistentnou epilepsiou sú kandidátmi na epileptochirurgický výkon. V prípade, keď sa po dvoch rokoch farmakologickej liečby ani po výmene aspoň 2 liekov na epilepsiu nedosiahne vymiznutie záchvatov alebo ich podstatné zníženie, možno pacientovi navrhnúť epileptochirurgickú liečbu. Jej princípom je odstránenie malého okrsku mozgu, tzv. epileptického ohniska, ktoré je generátorom elektrického výboja. Niekedy príprava k takému operačnému výkonu trvá rok aj viac. Pred epileptochirurgickým zákrokom sa vyžadujú sofistikovanejšie vyšetrenia, napríklad video EEG, invazívne EEG a špeciálne zobrazovacie metodiky - traktografia, SPECT, PET, funkčné MRI a MRI spektroskopia.

Alternatívne a Podporné Metódy

Základnou metódou liečby je medikamentózna liečba a dodržiavanie životosprávy. V poslednej dobe však rastie záujem o alternatívne spôsoby liečby. Patrí sem:

• Joga a meditácie: Tieto techniky môžu pomôcť predchádzať situáciám, kedy záchvat môže vzniknúť v dôsledku stresu, ktorý provokuje epileptické záchvaty až u 30 % pacientov.
• Aromaterapia: Pomáha relaxácii a znižuje stres. Niektoré éterické oleje pôsobia priamo na nervovú sústavu. Blahodarne pôsobí harmanček a levanduľa. Bylinkám s epileptogénnym pôsobením (rozmarín, fenikel, šalvia) by sa mal pacient s epilepsiou vyhýbať.
• Ketogénna diéta: Vychádza zo skúseností, že hladujúci pacienti s epilepsiou majú menej záchvatov. Diétou sa napodobňujú biochemické zmeny spojené s hladovaním. Nedostatok cukrov a bielkovín vedie k využívaniu tukov ako hlavného zdroja energie a vzniká ketóza, ktorá znižuje záchvatovú pohotovosť a redukuje záchvaty. Efekt diéty závisí od typu epilepsie a veku. Udáva sa, že až u 3/4 detí dochádza k výraznej redukcii záchvatov viac ako 50 %, asi v 1/3 záchvaty vymiznú.
• Stimulácia: Ide o ďalšie spôsoby podpornej liečby.

Prevencia a Životný Štýl

Dôležitou súčasťou prevencie je aj životný štýl. Faktormi, ktoré vznik záchvatov podporujú, sú nedostatok spánku, fyzické alebo psychické vyčerpanie, narúšanie zrakového poľa pacienta svetelnými zábleskmi či požívanie alkoholu. K ovplyvniteľným faktorom možno zaradiť aj úrazy hlavy pri športe, zvýšenú psychickú záťaž, blikavé svetlo televízie, mobilu či tabletu. Pravdepodobnosť vzniku epileptických záchvatov môžu zvýšiť aj určité udalosti, napríklad nedostatok kyslíka v mozgu dieťaťa počas pôrodu, čiže hypoxické poškodenie mozgu.

K prevencii patrí:

• Dostatočný spánok: Dodržiavať pravidelný spánkový režim, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, neponocovanie. Nie je vhodné ani poobedné pospávanie, nakoľko takýto krátky spánok je veľmi plytký a môže provokovať záchvat.
• Obmedzenie alkoholu a návykových látok: Vyhýbať sa nadmernému pitiu alkoholických nápojov, užívaniu drog či pitiu veľkého množstva energetických nápojov.
• Zdravá strava: Jesť zdravú, vyváženú stravu, ktorá podporuje normálnu činnosť mozgu.
• Vyhýbanie sa rizikovým situáciám: Pre epileptikov sa neodporúča pracovať vo výške alebo s nechránenými točivými nástrojmi. Mali by sa vyhýbať stresovým situáciám.
• Prevencia úrazov hlavy: Dôležité sú bezpečnostné opatrenia, ako znížiť riziko poranenia hlavy (používať prilby, bezpečnostné pásy, detské autosedačky).
• Vedenie denníka: Pre ľudí trpiacich epilepsiou môže byť vedenie denníka účinnou metódou prevencie, pretože môže určiť faktory, ktoré záchvat vyvolávajú a umožní im vyhnúť sa týmto faktorom v budúcnosti.

Život s Epilepsiou a Sociálne Aspekty

Aj v dnešnej dobe sa ľudia s epilepsiou, bohužiaľ, stretávajú so stigmatizáciou. Predsudky a mýty sú stále prítomné. Záchvatov sa obávajú najmä zamestnávatelia, epileptici si ťažšie hľadajú prácu, deti sa niekedy horšie začleňujú do kolektívu, čo má samozrejme nepriaznivý vplyv na ich duševnú pohodu. Pre chorých žalostne chýba osveta. Dôležitá je tiež edukácia, ktorá by sa mala týkať nielen rodiny, ale aj širšieho okolia pacienta - učiteľov, trénerov či kolegov.

Výzvy v Zamestnaní a Vodičské Oprávnenie

Matej hovorí: „Zo začiatku som nemal šťastie na tolerantného zamestnávateľa. Po záchvate som ‚letel‘, a to napriek tomu, že som poctivo bral lieky a chodil na pravidelné kontroly.“

Pri epilepsii môžu nastať určité prekážky k určitému druhu práce či športu a šoférovaniu. Nie je pre nich vhodné pracovať v noci, so strojmi, kde by mohli pri možnom záchvate ublížiť sebe alebo okoliu, nesmú pracovať vo veľkej výške. Niektorí epileptici nemôžu trvalo alebo dočasne šoférovať. Vedenie motorových vozidiel upravuje na Slovensku vyhláška ministerstva vnútra, ktorá im povoľuje šoférovanie v prípade, že minimálne rok nemali veľký záchvat a sú pravidelne neurologicky sledovaní. Z preventívnych dôvodov je pacientovi zadržané vodičské oprávnenie, aby pri eventuálnom záchvate nedošlo k tragédii. Po roku liečby neurológ zváži, či je možné pacientovi vrátiť možnosť šoférovania. Musí však pri tom zodpovedne vyhodnotiť všetky relevantné okolnosti, teda frekvenciu epileptických záchvatov, v aký čas dňa či noci sa vyskytujú, aký majú charakter, aký je nález na elektroencefalografickom zázname, ako dôsledne dodržiava pacient liečbu a životosprávu. Ak lekár uváži, že stále hrozí za volantom epileptický záchvat, nie je povinný postihnutému vodičské oprávnenie vrátiť ani v prípade, že sa ho on sám dožaduje.

Avšak, za dodržiavania životosprávy a liečby môžu viesť plnohodnotný osobný aj rodinný život. Ak stojíte „na druhej strane“ a za epilepsiou si stále predstavujete ťažké záchvaty na rozhraní vedomia a uvedomujete si vlastnú neistotu, ako správne v takejto chvíli postupovať, zostaňte v prvom rade ľuďmi a buďte zhovievaví. Ak ste navyše aj zamestnávateľmi, nechystajte hneď podriadenému výpoveď.

Prognóza a Budúcnosť

Celý priebeh ochorenia je ovplyvnený spôsobom liečby (životosprávou, medikamentóznou, operačnou liečbou), celkovým stavom pacienta s výskytom ďalších jeho ochorení, ako aj socioekonomickým prostredím. Prognóza každého chorého s epilepsiou je však individuálna. Po vyhodnotení všetkých faktov môže neurológ, najskôr po 2 rokoch bez záchvatu, zvážiť znižovanie dávky lieku a jeho postupné vynechanie. Ak aj pacient po vysadení liekov dodržiava životosprávu, nedá sa dopredu povedať, či sa u neho ešte niekedy epileptický záchvat zopakuje. Epilepsia skutočne nemusí byť „padúcnicou“, ako sa jej kedysi hovorilo.

tags: #svadba #strach #s #epileptickeho #zachvatu