Panovník Rímskej ríše, cisár Augustus, prikázal, aby sa všetci Židia dali zapísať do svojho rodného mesta. Preto sa Jozef s Máriou vydali na cestu do Betlehema, odkiaľ pochádzala Jozefova rodina. Keď prišli do Betlehema, nemohli nájsť ubytovanie, a tak prenocovali v stajni. Práve tam Mária porodila svojho syna Ježiša.
Zvestovanie pastierom
Neďaleko Betlehema pastieri v noci strážili vonku svoje stáda. Zrazu sa pred nimi objavil anjel a všade naokolo zažiarilo silné svetlo. Bola to Jehovova sláva. Pastieri sa naľakali, ale anjel ich upokojoval: „Nebojte sa. Mám pre vás radostnú správu. Dnes sa v Betleheme narodil Mesiáš.“
V tej chvíli sa na oblohe objavilo mnoho anjelov a hovorili: „Sláva Bohu v nebi a pokoj na zemi.“ Potom anjeli zmizli.
Návšteva v Betleheme
Pastieri sa poponáhľali do Betlehema a našli Máriu, Jozefa a dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
Anjel ich poslal do Dávidovho mesta Betlehema. Nedal im presnú adresu, len tri indície: „Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“
Mária a meno Ježiš
Mária o anjelových slovách veľa premýšľala a nikdy na ne nezabudla. Starala sa o dieťatko a podľa svojich síl aj o návštevu. Evanjelista hovorí, že Mária všetky slová, ktoré počula od pastierov, uložila do svojho srdca a premýšľala o nich.
Po ôsmich dňoch dali Mária a Jozef dieťatku meno. Nevymysleli ho sami, poradil im ho anjel. Meno Ježiš znamená „Boh je Záchranca“ (Pán zachraňuje; Pán je záchrana).
Pôvod a vývoj betlehemov
Príbeh Kristovho narodenia sa zobrazuje na celom svete v podobe betlehemov. Za tvorcu prvého betlehema sa považuje sv. František z Assisi, ktorý v roku 1223 postavil v lesnej jaskynke pri dedinke Greccio v talianskej Umbrii jednoduché jasle medzi živými zvieratami - oslíkom a teliatkom. Obyčajným ľuďom tak sprítomnil narodeného Ježiša ako chudobné dieťa a pri Ňom práve pre chudobných odslúžil polnočnú vianočnú omšu.
Zvyk stavania betlehemských jaslí sa šíril ďalej. K pôvodnej scéne s Jezuliatkom postupne pribúdali aj iné postavy - anjel, pastieri, traja králi, Mária s Jozefom a výtvarná scenéria sa menila na krajinu s mestečkom, prírodou a zvieratami. Okrem samotného stvárnenia biblických udalostí slúžili betlehemy aj ako kulisa k vianočným hrám, ktoré sa predvádzali už v stredoveku.
Na Slovensku sa od konca 13. storočia s príchodom františkánov rozšíril zvyk stavania betlehemov. Najstarší záznam o figurálnom betleheme na Slovensku hovorí, že od začiatku 16. storočia boli v kežmarskej radnici vystavené vianočné jasličky. V 18. storočí sa betlehemy stavali aj v domácnostiach šľachty a mešťanov. Cisár Jozef II. však v roku 1780 zakázal stavať v kostoloch betlehemy, vyhlásil to za nedôstojné pre cirkev. Paradoxne, s obmedzením budovania betlehemov v kostoloch sa stavanie jasličiek rozšírilo v domácnostiach jednoduchých ľudí.
Vyrábali sa z dreva, sadry, keramiky, vosku, vypletali z drôtu, čipky a šúpolia, špecifické boli figúrky z cesta či medovníkov. Spojenie biblického motívu a pastierskej tradície v sebe nesú aj slovenské jasličkové hry. Prenikanie ovčiarskych piesní do betlehemských hier a do kolied môžeme považovať za slovenské špecifikum. Veď práve pastieri strážiaci v noci svoje stádo boli prví, ktorým anjel zvestoval radostnú zvesť o narodení Spasiteľa.
Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patrili tie z okolia Banskej Štiavnice, mali množstvo maľovaných postáv a bohaté dekorácie. V 19. storočí sa totiž na Piargu, čo sú dnešné Štiavnické Bane, nachádzala vyhlásená rezbárska škola.
Medzi pozoruhodné slovenské betlehemy patria:
- Najmenší betlehem na svete, ktorý je v bobuľke nového korenia, jeho rozmery sú 6 x 6 mm a vytvoril ho výtvarník Jozef Praznovský zo Žiliny.
- Najväčší drevený betlehem v Slovenskej republike, ktorý je z lipového dreva v Novom Meste nad Váhom. Má vyše 30 postáv v životnej veľkosti a 4 zvieratá.
- Mechanický betlehem v Rajeckej Lesnej. Jeho autorom je majster rezbár Jozef Pekara. Vyrezával ho 15 rokov z lipového dreva. Dlhý je 8,5 metra, široký 2,5 a vysoký 3 metre.
- Najväčší pohyblivý betlehem v Európe, ktorý vytvoril architekt Peter Chovan a neustále ho doplňuje a rozširuje. Má takmer 1 000 postáv, z nich asi 400 pohyblivých. Dlhý je asi 21 metrov, vysoký 3 a široký 2,5 metra.
Jeruzalem: Ako Vzniklo Najposvätnejšie Miesto na Svete Podľa Biblie – Dokumentárny Film
Adventné obdobie a prípravy na Vianoce
Vianoce sú jedným z najvýznamnejších a najkrajších sviatkov roka. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias. Predvianočné obdobie a samotné vianočné sviatky sú oveľa dlhšie. Najdôležitejšie trojdennie je iba vyvrcholením príprav. Začína sa dňom sv. Martina (11. november) a končí sa na Troch kráľov (6. január).
Predvianočné obdobie pre našich predkov začínalo už na svätého Martina, ktorý sa každoročne oslavuje 11. novembra. Týmto dňom sa končil poľnohospodársky rok a začínalo obdobie príprav na zimu. Predvianočné obdobie sa spájalo s množstvom rituálov a povier, ktoré ich mali od zla a zlých síl ochrániť. Najvýznamnejšími boli Stridžie dni. Začínali sa na Katarínu (25. november) a končili dňom zimného slnovratu (21. december). 25. november bol zároveň posledným dňom, v ktorom sa mohlo spievať, tancovať a hodovať. Ďalším ránom začínalo pôstne adventné obdobie, ktoré trvalo až do polnoci Štedrého dňa.
V stredoveku zaviedla cirkev advent, ktorý z časti nahradil tieto pohanské zvyky a tradície. Advent trvá štyri týždne pred Vianocami. Toto slovo pochádza z latinčiny (adventus) a znamená príchod (Ježiša). Je teda časom očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista. Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec. Na Slovensku sa dodnes vyskytuje adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ.
Prípravy na sviatky zahŕňali aj intenzívne pečenie vianočných dobrôt. Medzi najznámejšie patria medovníčky, oblátky, makové, orechové, tvarohové alebo lekvárové koláče. Na Štedrý deň sa často piekol štedrák alebo calta.
Štedrý Deň: Pôst a rodinná večera
Počas Štedrého dňa sa dodržiaval pôst a jedli sa iba bezmäsité jedlá. Pôst trval až do vykuknutia prvej hviezdy alebo až do polnočnej omše, ktorá pôst ukončila. Na stole musela byť skutočná hostina - zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Nemohol chýbať cesnak, cibuľa, chlieb, vianočka a ovocie. Pod obrus sa dávala šupina z kapra alebo minca pre zabezpečenie blahobytu na budúci rok.
Večera začínala spoločnou modlitbou a príhovorom najstaršieho člena rodiny. Gazdiná potom urobila krížik na čelo všetkým členom rodiny pomocou cesnaku namočenom v mede. Gazda rozkrojil jablko - v strede musela byť hviezdička, aby bola rodina ďalší rok zdravá a šťastná. Kúsok z jabĺčka dal gazda každému členovi rodiny na znak súdržnosti.
Pred večerou sa jedli oblátky s medom a cesnakom. Nasledovala kapustnica (bez mäsa alebo klobásy, skôr so sušenými hríbami alebo slivkami) alebo šošovicová polievka. Strukoviny predstavovali blahobyt. Na stôl sa prestieralo aj pre zomrelých členov rodiny. Od večere sa nemohlo vstávať, inak dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť.
Tradičným chodom bol kapor alebo iná ryba. K rybe sa podával zemiakový šalát. Na stole nesmeli chýbať opekance a sladké (medovníky, kysnuté koláče a ďalšie).