Slovensko, ako aj okolité krajiny, sa pýši niekoľkými monumentálnymi betlehemami, ktoré sú svedectvom mimoriadneho rezbárskeho umenia a zberateľskej vášne. Tieto diela presahujú tradičné zobrazenie narodenia Krista a často zahŕňajú rozsiahle scenérie zobrazujúce život, históriu a kultúru daného regiónu. Medzi najznámejšie patrí Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej a rozvíjajúci sa Banskoštiavnický betlehem, pričom každý z nich prináša jedinečný pohľad na remeselnú tvorbu a miestne tradície.
Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej - Monumentálne Dielo Jozefa Pekaru
Umiestnenie a vznik
Drevený betlehem v Rajeckej Lesnej patrí medzi najväčšie drevorezby na Slovensku. Nachádza sa v obci Rajecká Lesná, v Dome Božieho narodenia, ktorý je súčasťou pútnického areálu okolo Baziliky Narodenia Panny Márie. Niekedy sa pre priestory používa aj pomenovanie Domu Božieho milosrdenstva. Tento pohyblivý drevený betlehem vytvoril majster rezbár Jozef Pekara, rodák z Rajeckých Teplíc. Majster Pekara začal po odchode do dôchodku s výrobou diela v roku 1980, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Originálny a jedinečný betlehem vznikal pod rukami šikovného majstra počas sedemnástich rokov, v rokoch 1980 až 1997.
Rozmery a rozsah diela
Celé dielo je monumentálne - je 8,5 metra dlhé, 2,5 metra široké a 3 metre vysoké. Spolu je tu rozmiestnených okolo 300 vyrezávaných postáv, z ktorých polovica sa pohybuje. Tieto rozmery zaraďujú betlehem medzi najväčšie vyrezávané betlehemy v Európe a zároveň ho robia jedinečnou drevorezbou svojho druhu.
Tématické zobrazenie: Život, tradície a pamiatky Slovenska
Expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa a život, zvyky a tradičné pracovné činnosti slovenského ľudu. Scéna Božieho narodenia je citlivo zasadená priamo do prostredia obce Rajecká Lesná a dominuje celému vyrezávanému dielu. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny so svojimi najznámejšími miestami, pamiatkami, remeslami a pracovnými činnosťami slovenského ľudu v minulosti.
Z lipového dreva tu možno vidieť vyrezané dominanty, ako sú hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, zámok v Bojniciach, kolonádový most v Piešťanoch a most SNP v Bratislave. Nechýbajú ani katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach a Levoči. V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny.
Z činností sú tu vyobrazené ručné práce žien, úmorná námaha mužov, hry detí a činnosti dní všedných i sviatočných. Príklady zahŕňajú scénu vinobrania, dožiniek, výrobu modranskej keramiky, zvážanie sena, kováčsku dielňu, stavanie mája, dobývanie rúd a pasenie oviec. Majster Pekara vyrezal aj vtipnú pohyblivú scénu krádeže ovce medveďom zo salaša a jej prenasledovanie pastierom a psami.
Slávnostné verejné otvorenie a požehnanie sa uskutočnilo 26. novembra 1995, kedy sprístupnili prvú časť diela - oblasť Stredoslovenského kraja. Do roku 1997 bolo dielo skompletizované doplnením Západoslovenského a Východoslovenského kraja.
Návštevné informácie
Súčasťou budovy Slovenského betlehemu je aj galéria na prvom poschodí, kde sú vystavené drevorezby významných rajeckých rezbárov. Návšteva betlehema nie je spoplatnená, vyberá sa len dobrovoľný príspevok určený na údržbu. Betlehem je sprístupnený od utorka do soboty v čase od 9:00 do 11:30 h a od 13:00 do 17:30 h. V nedeľu sú časy od 9:30 do 10:30 h a od 13:00 do 16:00 h. V pondelok je zatvorené.
Otázka "Najväčšieho": Porovnanie a Nuansy
Mylné informácie a skutočné prvenstvá
V médiách sa objavujú informácie o tom, že Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej je najväčšou rezbárskou realizáciou medzi betlehemami a najväčší na svete. Tieto tvrdenia sú však nepresné a nadnesené. Slovenský betlehem je napriek tomu jedinečný a je pravdepodobne najväčším dreveným pohyblivým betlehemom na svete. Je zapísaný v knihe rekordov ako unikátna svetová drevorezba.
Riešenie kompozičných a výrazových otázok, spracovanie a rozvody pohybu od pohonnej jednotky až po reálne pohyby jednotlivých figúr je mimoriadne náročné. Dielo právom patrí medzi absolútne vrcholy najmä ľudového rezbárstva.
Inšpirácia a kritika
Betlehemárska tvorba pozná štylizáciu postáv do krojov a iného ošatenia svojej doby, ako aj využitie rôznych stavebných tvarosloví pri stvárnení architektúry. Ako príklady možno uviesť tvorbu ľudových rezbárov z okolia Kolína nad Rýnom, údolia Val Gardena v talianskych Dolomitoch, či českého podkrkonošia. Príkladom je tvorba strážnického rezbára Františka Gajdu, ktorého postavy sú oblečené v ľudovom ošatení Slovácka a umiestnené v zodpovedajúcej scenérii.
Pre majstra Pekaru bol však pravdepodobne najväčšou motiváciou Třebechovický betlehem v Česku, aj keď túto skutočnosť sám nepotvrdil. Tento drevený mechanický betlehem s rozmermi 7 x 3 x 2 metre má okolo centrálneho motívu narodenia rozšírenú scénu, ktorá zobrazuje rôzne remeselné a poľnohospodárske činnosti. Třebechovický betlehem reprezentoval Československo na svetovej výstave EXPO v roku 1967 v Montreale a jeho púť po slovenských mestách bola sledovaná médiami.
Zhotovenie Slovenského betlehema s rozmermi 8,5 x 3 x 2,5 metra bolo jednoznačne vedené snahou o rozmerové prekonanie práve Třebechovického betlehema. Majster Pekara však toto dielo prekonal len rozmerovo. Kvalitatívne výtvarné meradlá sú naklonené na stranu Třebechovického betlehema, ktorý má aj rozsiahly pohybový mechanizmus zhotovený z dreva.
Odborná výtvarná kritika poznamenáva, že Slovenský betlehem nemá scénu podriadenú jednotnej perspektíve, ale je zložený zo samostatných scenérií s vlastnou perspektívou. Diskutovanou vecou je aj pomerové meradlo, kde nie sú dodržané pomery budov v jednej úrovni, čo môže znižovať dojem perspektívy. Aj keď si majster dal záležať na reálnom stvárnení pohybu, nájdu sa aj slabšie miesta, napríklad v zobrazení kopáčok s natiahnutými rukami alebo statických postojov figúr darovníkov.
Iné významné betlehemy
V Múzeu Jindřichohradecka v Česku sa nachádza Krýzov betlehem, ktorý je s dĺžkou 17 metrov pravdepodobne najväčším mechanickým betlehemom na svete. Je však dôležité poznamenať, že scéna a figúry Krýzovho betlehema nie sú len z dreva, na rozdiel od Slovenského betlehema.
Banskoštiavnický betlehem - Živá História Banskej Štiavnice
Vznik a autor
V Banskej Štiavnici vzniká ďalší obrovský pohyblivý drevený betlehem, ktorý je zároveň najväčším svojho druhu na svete. Myšlienka na jeho zostrojenie skrsla v hlave architekta Ing. Petra Chovana. Prvá figúrka, permoník pri rumpáli, vznikla 1. júla 2007. Vtedy si autor povedal, že postaví krajší a väčší betlehem, než ten v Rajeckej Lesnej.
Betlehem v Banskej Štiavnici
Vízia a motivácia
Ing. Chovan sa inšpiroval v zahraničí zmenšenými modelmi miest a obcí, no rozhodol sa pridať svojmu modelu príbeh - príbeh mesta Banskej Štiavnice, života ľudí v ňom, doplnený o svetlo a zvuky. Typickými zvukovými elementmi sú banská klopačka, živé hodiny na Novom zámku či zvuk hrkotajúcich kolies vozov na dlažbe.
Autor využíva okrem dreva aj šepsovú lepenku rôznych hrúbok, kvalitné lepidlo, orezávadlo a pravítka. Základom na rezanie sú klasické palety.
Rozmery a materiály
Súčasné rozmery Banskoštiavnického betlehemu sú približne 21 metrov na dĺžku, 2,5 metra na šírku a 3 metre na výšku, čo ho činí podstatne dlhším ako Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej. Drevorezba ešte zďaleka nie je ukončená, téma Banskej Štiavnice je pre autora nevyčerpateľným zdrojom nápadov a inšpirácie.
Koncepcia a tematika
Drevorezba Banskoštiavnického betlehemu je hierarchicky rozdelená na viacero častí:
- Základ tvoria permoníci ako vládcovia podzemia a historický erb mesta. Nad nimi sú zobrazené spôsoby stredovekého dobývania zlata a striebra podľa historických dokumentov (napr. „12 kníh o baníctve a hutníctve“ od G. Agricolu), vrátane povrchovej ťažby, ryžovania zlata, premývania rudy, ťažby a vyvážania rudy z bane, drvenia, triedenia, nahrievania, hutníckej pece, výroby zlata a striebra, razenia mincí, banského gápeľa a rumpáľa, ako aj banského vetrania.
- Potom nasleduje samotný biblický motív - betlehem - narodenie Ježiška v jeho historickej podobe, kde sa mu klaňajú traja králi a zástup pastierov baníkov.
- Nad týmito motívmi je panoráma Banskej Štiavnice s jej dominantami a najznámejšími stavbami. Čelný pohľad tvorí hlavná štiavnická ulica, tzv. Horný Trotuár, po ktorom kráča Salamandrový sprievod. Nad Trotuárom sa nachádzajú historické školy (chemická, lesnícka, banícka) a botanická záhrada.
- V strede je Námestie sv. Trojice s morovým stĺpom, budova I. Banskej akadémie, kostol sv. Kataríny, Radnica a súsošie Panny Márie. Ďalej Starý zámok, gotické sochy sv. Barbory a sv. Kataríny, Klopačka, Frauemberg, Piarska brána, Kammerhof, Mária Terézia a František Lotrinský, Synagóga, cirkevná škola a Evanjelický kostol.
- Pravú stranu tvorí Kalvária so známou štiavnickou púťou veriacich, kostol Nanebovzatia Panny Márie, bývalé Cirkevné gymnázium, hotel Grand, katolícka fara a kostolík Sv. Alžbety. Zobrazené sú aj banícke a študentské tradície, ako slávnostný banícky Šachtág, skok cez kožu, pivný súboj, Salamandrový sprievod a práca v banských šachtách (odčerpávanie vody, výroba dreveného potrubia, práca baníkov).
- Ľavú stranu tvorí Nový zámok s obliehaním Banskej Štiavnice Turkami a postava E. Savojského. V pozadí je zobrazené Sitno s rozhľadňou. Nechýba ani postavička „štiavnického Nácka“ a práca baníkov a uhliarov pri výrobe dreveného uhlia.
- V strede miestnosti okolo nosného stĺpa pribudla najnovšia časť venovaná remeslám. V spodnej časti premáva vláčik - známa Štiavnická Anča. Nad ňou sú sudári, výrobcovia korýt, kolesári, tesári, peciari, kamenári, tehliari, píla, mlyn, pekári, cukrári, mäsiari, dielňa fajkárov a rôzne iné remeslá. Na samom vrchu je štiavnický trh s hrajúcou muzikou.
Chronológia vzniku jednotlivých častí
- Stredná - čelná časť: Odhalená 15. decembra 2007.
- Pravá strana: Pribudla 15. marca 2008.
- Ľavá strana: Pribudla 13. decembra 2008.
- Časť s remeslami: Pribudla 11. decembra 2009.
Aktuálny stav a budúcnosť
Autorom Banskoštiavnického betlehemu je Ing. arch. Peter Chovan, narodený v roku 1969, rodák z malej dedinky pri Banskej Štiavnici, Dekýš, a žijúci v Banskej Štiavnici. Drevorezba ešte zďaleka nie je ukončená, nakoľko téma Banská Štiavnica je nevyčerpateľným zdrojom nápadov, tém a inšpirácie pre autora na doplnenie a rozšírenie uvedeného diela.