Sviatky, ktoré so sebou nesú kúsok nostalgie a smútok za blízkymi a známymi, ktorých sme už stratili a pozerajú sa na nás odniekiaľ zhora, sú dôležitou súčasťou mnohých kultúr. Spomienky, ktoré nás k nim viažu, sú v tieto dni intenzívnejšie a my si tak pripomíname všetko to pekné, čo sme spolu prežili. Tieto zvyky prenášame i na naše deti, aby i ďalšie generácie mohli pestovať rovnaké tradície a uctievať si tak tých, ktorí pre náš život veľa znamenali.
Historické korene sviatkov zosnulých
V týchto dňoch oslavujeme v podstate dva sviatky. Prvý je Sviatok všetkých svätých a druhý je venovaný Pamiatke zosnulých, ľudovo nazývané Dušičky. Málokto však vie, že iba v prípade toho prvého ide o kresťanskú tradíciu, ktorá sa pôvodne oslavovala v máji a veriaci si v tento deň mali pripomenúť všetkých svätých, ktorým neboli venované počas roka samostatné dni. Súčasný dátum 1. november stanovil pápež Gregor III. v 8. storočí. Neskôr sa slávenie sviatku „Všechsvätých“ rozšírilo na celú Cirkev. Katolícka cirkev považuje omšu v tento deň za povinnú.
No spomínanie na všetkých zosnulých má už pramene v pohanských zvykoch. Pápež Bonifác IV. v roku 610 premenil antickú svätyňu Panteón v Ríme na kresťanský chrám. V roku 837 vyhlásil pápež Gregor IV., že pohanský sviatok Samhain bude patriť aj v kresťanskej cirkvi mŕtvym. 1. november sa tak stal sviatkom Všetkých svätých a nasledujúci deň bol vyhlásený za Deň všetkých duší. V 10. storočí zaviedol Spomienku na zosnulých opát Odilo z Cluny, ktorý sa snažil pokresťančiť keltské tradície.
Pohanské tradície Slovanov a Keltov
Slovania totiž verili, že každý zosnulý sa síce najprv dostane do raja, no odtiaľ sa opäť vráti do pozemského sveta. Počas týchto dní sa sústredili na rôzne rituály, ktoré mu mali tieto prechody uľahčiť a taktiež na ochrannú mágiu tých ľudí, ktorí sa počas toho konkrétneho roka zúčastnili nejakého pohrebu alebo prišli do kontaktu s mŕtvym. Zrejme z týchto čias sa tradujú aj povery, podľa ktorých majú na Dušičky o polnoci v kostole omšu duchovia a živé bytosti ich nesmú v túto chvíľu rušiť. Od týchto slovanských zvyklostí sa odvinuli aj naše aktuálne tradície, prostredníctvom ktorých spomíname na mŕtvych i my. V našich končinách, u pohanských Slovanov, boli predchodcom Dušičiek rituálne oslavy a hostiny, ktoré sa konali priamo na cintoríne na počesť mŕtvych predkov.
Keltské národy verili v návrat zosnulých duší. V noci z 31. októbra na 1. novembra sa druidi lúčili s letom patriacim bohyni života. V túto noc - keď život (leto) odovzdáva svoje žezlo smrti (zime) - prichádzajú mŕtvi na zem. Verili, že si vyberú na jeden rok telo, v ktorom sa usadia. Zároveň verili, že stena medzi svetom živých a mŕtvych je túto noc veľmi tenká! V snahe nakloniť si duše mŕtvych a odohnať zlých duchov, im Kelti nachystali rôzne dobroty a obetné dary.
Oslavy Dušičiek na Slovensku
Na Slovensku má úcta k mŕtvym veľmi silnú tradíciu. Sviatok všetkých svätých sa oslavuje 1. novembra a Pamiatka zosnulých, známa aj ako Dušičky, nasleduje 2. novembra. Ľudovo nazývame obdobie obidvoch sviatkov ako dušičkové. Sviatok všetkých svätých je dňom pracovného pokoja, čo znamená, že ľudia nemusia ísť do práce a deti majú v tom čase jesenné prázdniny.
V dňoch okolo 1. a 2. novembra ľudia navštevujú cintoríny, aby si uctili pamiatku zosnulých príbuzných. Je zvykom zapáliť sviečky, položiť kvety alebo vence na hroby. Populárnymi kvetmi sú chryzantémy, ktoré hýria rôznymi farbami a vydržia v tomto ročnom období aj mrazy. V tieto dni sú cintoríny plné ľudí a svetiel, vytvárajúc pokojnú, no emotívnu atmosféru. Sviečka je symbolom života a nádeje - jej svetlo pripomína, že spomienka na blízkych nikdy nezhasne. Dušičky sú tichým, duchovným a rodinným sviatkom, kedy sa často stretáva celá rodina.
Staré slovenské zvyklosti
V minulosti sa však k týmto dňom viazalo viacero iných tradícií. Gazdiná napríklad piekla koláče z bielej a tmavej múky - tie prvé šli pre panstvo a druhé pre poddaných. V prvý deň sa robilo pečivo v tvare kríža, ktoré volali „kosti svätých“. Na pamiatku zosnulých robili zase koláč v tvare štvorca, ktorý sa plnil sladkými plnkami. Ten volali „dušičky“ a rozdávali ho chudobným ľuďom po ceste do kostola a cintorína.
Aj v našich končinách predkovia verili, že v túto noc vychádzajú zosnulí zo sveta mŕtvych. Vždy po večeri sa preto do ohňa hádzali kúsky jedla, aby sa skôr vykúpila ich duša, a do lampy sa dávalo maslo namiesto oleja, aby si mohli potrieť ubolené rany. Pred ranným zvonením sa však mŕtvi museli vrátiť do sveta, z ktorého prišli.
Halloween - pohanský sviatok s novým významom
Halloween, ktorého názov je skratkou pre „All Hallows’ Eve“ (v preklade „Predvečer Pamiatky všetkých svätých“), má keltské korene. Označoval koniec obdobia zberu úrody a začiatok temnejšej časti roka. Ľudia verili, že v túto noc sa stierajú hranice medzi živými a mŕtvymi a duchovia sa môžu voľne pohybovať medzi ľuďmi. Írski a škótski prisťahovalci priniesli tento sviatok do USA v polovici 19. storočia a odvtedy sa z neho stala americká a neskôr až celosvetová udalosť karnevalového charakteru.
Dnes sa Halloween spája s oslavou a párty, obliekaním sa do prepracovaných kostýmov, vyrezávaním strašidelných tekvíc (jack-o’-lanterns) a v niektorých krajinách aj s koledovaním o sladkosti. Pôvodne pietna spomienka na zosnulých sa možno práve kvôli ich komercializácii tohto sviatku u starších generácií neteší takej obľube. Čiže odsudzovanie Halloweenu ako pohanského sviatku, čo používajú jeho odporcovia ako častú výhovorku, nie je úplne na mieste, keďže pôvod je veľmi podobný tradíciám spomienkových dní.
Sviatky zosnulých vo svete
Mexiko - Día de los Muertos
Nikde na svete si zosnulých nepripomínajú veľkolepejšie ako v Mexiku, kde sa kresťanská tradícia spojila so zvykmi starých Indiánov. „Día de los Muertos“ (teda Deň mŕtvych) sa oslavuje od 31. októbra do 2. novembra. Je to ich najväčší sviatok a ponímajú ho vo veselšom tóne. V Mexiku nie je tento sviatok smutný, ale veselý, plný farieb a radosti. Vtedy všetci spomínajú na tých, čo tu už nie sú, rozprávajú ich príbehy a oslavujú ich životy.
Ulice sa vyzdobia pestrými ozdobami a všade môžete pozorovať kostry oblečené do bláznivých kostýmov. Ulice sa potom naplnia šťastnými oslavujúcimi ľuďmi, ktorí tam spievajú, tancujú a hodujú. Mexičania veria, že v tieto dni sa medzi nich vracajú duše detí a aj niektorých mŕtvych. Uctiť si ich preto chodia na cintorín, kde im nosia špeciálne oranžové kvety.
V každom dome sa postaví jeden malý oltár, ku ktorému sa nosí jedlo, sladkosti v tvare lebiek (tzv. calaveras) a veci, ktoré mali ich mŕtvi radi počas života. Symbolické sú farebné oltáre („ofrendas“), na ktorých rodiny vystavujú fotografie svojich zosnulých, obľúbené jedlá a ďalšie predmety. Významný symbol je aj „Catrina“, kostra oblečená v elegantných šatách, ktorá zosobňuje zosnulých a pripomína, že smrť je prirodzenou súčasťou života. Oslavy sú doprevádzané hudbou, sprievodmi a výzdobou cintorínov, kde sa zapaľujú sviečky a trávia čas so zosnulými, ktorých si pripomínajú s láskou a úctou.
Day of the Dead celebrations: "La Catrina" skeletons parade through Mexico City
Filipíny - Undas / Araw ng mga Patay
Na Filipínach sa sviatok zosnulých mení na rodinné stretnutie pod šírym nebom. Sviatok sa tu volá „Undas“ alebo „Araw ng mga Patay“. Ľudia prichádzajú na cintoríny nielen položiť kvety, ale aj priniesť jedlo, hudbu a smiech. Celé rodiny sa zhromažďujú na cintorínoch s jedlom a nápojmi, aby strávili deň s duchmi svojich blízkych a vytvorili atmosféru oslavy a modlitby. Niekde zostávajú aj cez noc, aby boli spolu so svojimi predkami. Oslavy sa často natiahnu na niekoľko dní.
Japonsko - Obon
V Japonsku sa pamiatka zosnulých spája s letným festivalom Obon. Počas neho Japonci veria, že duchovia predkov sa vracajú domov. Rodiny čistia hroby, rozsvietia lampióny a večer sa konajú tance Bon Odori, ktoré symbolizujú vítanie a lúčenie sa s dušami. Obon sa oslavuje tichšie ako latinskoamerické verzie, ale je to veľmi dôležitá súčasť japonskej kultúry.
Írsko
Íri oslavujú tento čas ako spojenie dávnych tradícií a moderných zvykov. Ich tradície sú silno späté s pôvodom Halloweenu. Cintoríny sa zaplnia svetlami a rodiny prinášajú kvety či vence svojim blízkym. Na obed by sa mali podávať varené zemiaky s kučeravým kelom a surovou cibuľou. Medzi zemiaky dospelí schovávajú mincu zabalenú v papieri na pečenie, ktorú si deti môžu nechať. Samozrejmosťou je vyrezávanie tekvíc a prezliekanie do kostýmov, ktoré pochádza práve z tejto časti sveta. Večer sa v mestách konajú sprievody s maskami a fakľami. Na dedinách sa pečie tradičný koláč barmbrack, do ktorého sa ukrývajú malé predmety s vešteckým významom - prsteň, minca či kúsok látky.
Madagaskar - Famadihana
Na Madagaskare sa Dušičky oslavujú jedinečným spôsobom - počas rituálu Famadihana, nazývaného aj obracanie kostí. Rodiny vyberajú z hrobiek pozostatky svojich predkov, prebaľujú ich do nových plachiet a s hudbou, tancom a spevom ich nesú dedinou. Sviatok má radostnú atmosféru, pretože pre miestnych smrť neznamená koniec, ale pokračovanie života v inom svete.
Francúzsko
Vo Francúzsku trávia 1. november podobne ako my, väčšina ľudí prichádza na cintorín uctiť si pamiatku zosnulých.
Nemecko
Podľa tradície by sa mali počas Sviatku všetkých svätých v Nemecku schovávať nože, aby sa na nich duchovia neporanili. Podobne ako vo Francúzsku sa aj tu deti zvyknú poobliekať do kostýmov a po zotmení chodia od dverí k dverám a zbierajú sladkosti, čo je jasný vplyv Halloweenu. Väčšou oslavou je tu sviatok sv. Martina (8.11.), kedy si deti vyrábajú lampióny, s ktorými sa neskôr zapoja do sprievodu, kde spievajú tradičné piesne.
Belgicko
Belgičania veria, že ak vám v Sviatok všetkých svätých skríži cestu alebo vojde do vášho príbytku čierna mačka, prinesie vám to nešťastie. Tieto tradície sa tu však vytrácajú viac ako inde a mnohí ľudia (podobne ako v susednom Holandsku) ani nezvyknú chodiť na cintoríny. Mladší skôr uprednostňujú Halloween, ktorý dominuje aj dekoráciám v obchodoch či reštauráciách. Vo veľkých mestách sa konajú karnevaly, kde sa malí aj veľkí prezliekajú za čarodejnice či škriatkov.
Taliansko
Tradície v Taliansku sa v jednotlivých regiónoch líšia. Na Sicílii veria, že počas onej magickej noci prinášajú nebohí sladkosti deťom, ktoré počas roka poslúchali. Na severe krajiny zas nechávajú v dome horiacu sviečku, lavór s vodou a kus chleba pre prípad, že by sa mŕtvi vrátili z druhej strany. V Trentine zasa zvonia zvony, ktoré privolávajú mŕtvych a miestni pre nich nechávajú plné stoly jedla. Na viacerých miestach pripravujú tradičné koláčiky Ossi alebo Stinchetti dei morti (kosti mŕtvych), ktoré majú zmierniť smútok tohto dňa.
Španielsko
V Španielsku trávia Sviatok všetkých svätých podobne ako u nás. Mnoho rodín (najmä starší ľudia) ide na cintorín spomínať na svojich zosnulých. Vo viacerých regiónoch však v tomto termíne zachovávajú inú tradíciu - tzv. La Castañada. Všade vtedy pečú gaštany a ochutnávajú tzv. panellets (špeciálne koláčiky), sladké zemiaky a kandizované ovocie. Počiatky tohto zvyku treba hľadať v 18. storočí.
Škandinávia
Aj v Škandinávii oslavujú Sviatok všetkých svätých (Alla helgons dag) podobne ako u nás. Na rozdiel od Slovenska tu však tento sviatok vždy pripadá na prvú sobotu medzi 31. októbrom a 6. novembrom. V tento deň sa mnohé rodiny stretnú pri spoločnom obede, po ktorom navštívia cintorín. Večer sa v kostoloch konajú omše za zosnulých v ostatnom roku.
USA, Kanada, Austrália
V USA, Kanade aj Austrálii sa v posledný októbrový deň oslavuje predovšetkým Halloween, ktorý je spojený s koledovaním, kostýmami a vyrezávanými tekvicami.
Čína - Mesiac duchov
Podľa budhistickej viery sa duchovia vracajú na tento svet v lete. V Číne im dokonca venujú oveľa viac času - celý 7. lunárny mesiac je tzv. Mesiac duchov. Výnimočné miesto v ňom má 15. noc, kedy sa vraj duchovia vracajú zo záhrobia. Vtedy sa dodržiavajú najdôležitejšie tradície - rodiny navštevujú hroby a na uctenie svojich zosnulých usporadúvajú symbolickú obetnú hostinu a pália sviečky, vonné tyčinky a obetné peniaze.
India - Pitru Paksha
Hinduisti vzdávajú úctu až siedmim generáciám predkov počas slávnosti Pitru Paksha. K nej patria predovšetkým modlitby a obetné hostiny, ktoré vykonáva syn alebo iný mužský člen rodiny.
Muslimské krajiny
V Dubaji, podobne ako v iných muslimských krajinách, nemajú žiaden sviatok podobný našim Dušičkám a svojich zosnulých si pripomínajú najmä v deň výročia úmrtia. Ženy ale dokonca ani vtedy nesmú navštevovať cintoríny.
Tieto zvyky ukazujú, že hoci sa tento sviatok slávi po celom svete, každý región si ho prispôsobuje svojimi vlastnými rituálmi a zvykmi. Faktom ostáva, že prapôvod dušičkových dní aj Halloweenu úzko súvisí so Samhainom. Prelom októbra a novembra je údajne čas, kedy sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych.