Zelený štvrtok, tiež známy ako Veľký štvrtok, Štvrtok Svätého týždňa alebo Štvrtok Pánovej večere (lat. Feria quinta in Cena Domini), je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou a je súčasťou Svätého týždňa, resp. Veľkého týždňa. Je zároveň jedným z najdôležitejších dní kresťanského liturgického roka a tvorí začiatok Veľkonočného tridua - trojdnia, ktoré pokračuje Veľkým piatkom a Bielou sobotou.
Pôvod názvu Zelený štvrtok
Pôvod názvu Zelený štvrtok nie je úplne jasný a lingvisti o ňom dodnes diskutujú. Existujú dve hlavné teórie:
- Getsemanská teória: Názov údajne pochádza od sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojím zatknutím.
- Jazyková teória: Iní lingvisti tvrdia, že slovenský názov vznikol prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok). Táto zmena sa pripisuje faktu, že niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich, a na niektorých miestach sa tiež používalo zelené rúcho.
Liturgický význam Zeleného štvrtku
Zelený štvrtok pripomína Poslednú večeru Ježiša Krista s apoštolmi, pri ktorej ustanovil sviatosť Eucharistie a kňazstva. Tento deň je pre veriace zhromaždenie takou radosťou, že na chvíľu zabúdajú na smútok a vážnosť Veľkého týždňa a spievajú slávnostné Glória.
Rímskokatolícky obrad
Pri dopoludňajšej liturgii, ktorá sa koná iba v katedrálach, biskup žehná oleje katechumenov, chorých a krizmu. Biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so všetkými kňazmi svojej diecézy. Pri tejto omši nazývanej Missa chrismatis - Omša svätenia olejov, biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto omša je prejavom jednoty kňazov s biskupom. Večernou liturgiou sa začína veľkonočné trojdnie. Večerná omša sa slávi na pamiatku Pánovej večere. V liturgii Štvrtka Pánovej večere sa už začína akoby slávenie Piatku utrpenia Pána. Počas nej je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho samého i pre veriacich. Kristus umýva nohy apoštolom, čo je tiež významným momentom tohto dňa. Kňaz v tichosti po večernej svätej omši obnažuje oltár, čo pripomína, že Ježiš v Getsemanskej záhrade bdel v modlitbe, zatiaľ čo apoštoli od únavy zaspali a Ježiš ostal sám.
Gréckokatolícky obrad
V byzantskom obrade sa ráno slúži utiereň (väčšinou len v monastieroch). Najdôležitejšou bohoslužbou dňa je večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého, ktorá je sprítomnením Ježišovej večere s apoštolmi, keď bola ustanovená eucharistia. Na túto udalosť a následnú Judášovu zradu sa sústreďujú aj menlivé časti bohoslužby a čítania. Namiesto hymnu My cherubínov…, pričastenu a spevu Nech sa naplnia… sa spieva hymnus Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri… (Véčeri tvojejá tajnýja…). Počas tejto liturgie sa zvykne posvätiť myro (krizma) a antimenziony (posvätiť ich môže len biskup). Po jej skončení sa koná obrad umývania nôh.
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je zvykom, že biskupi v katedrále ráno slávia liturgiu svätého Jána Zlatoústeho spolu so všetkými kňazmi svojej eparchie. Počas nej sa posviaca myro (krizma) a antimenziony. V jej závere (po zaambónnej modlitbe) sa koná obrad umývania nôh. Neskoro večer sa zvyknú slúžiť ešte tzv. Strasti - utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista.
Ľudové zvyky a tradície na Zelený štvrtok
Na Slovensku sa Zelený štvrtok pripomína nielen v kostoloch, ale aj v rodinnom kruhu, kde sa kresťanská duchovnosť prepája s pradávnymi pohanskými zvykmi slovenského vidieka. Tradične sa Zelený štvrtok spájal s viacerými magicko-ochrannými a očistnými praktikami, súvisiacimi s príchodom jari a utlmením negatívneho vplyvu zlých síl.
Očistné a ochranné rituály
- Ranné umývanie: Tradícia prikazovala vstávať za úsvitu, pred východom slnka, a umývať sa studenou tečúcou vodou - ideálne rannou rosou alebo vodou z potoka. Verilo sa, že toto umývanie zaručí zdravie, silu a krásu na celý rok a zbaví kožných chorôb. Dievčatá, ktoré chceli mať krásne dlhé vlasy, si ich na Zelený štvrtok česali pod vŕbou, ktorá v tom čase už pučala.
- Upratovanie domácnosti: Pred východom slnka museli mať gazdinky vyupratovaný celý dom. Pozametané smeti vyniesli na križovatku, aby rodinu počas roka netrápil hmyz, najmä vši a blchy. Na dvore vyumývali drevený nábytok, alebo ho vyčistili pri potoku, vápnom vybielili steny v izbe aj murované pece a sporáky, vymazali hlinené podlahy, vyčistili drevené dlážky a na periny dali čisté obliečky.
- Magická sila vody: Voda mala veľký význam a liečivé účinky. Mládenci napríklad brodili na potoku kone, aby boli zdravé a silné. Z tečúcej vody sa často nabralo do hrnčeka a nosilo aj starším, ktorí mali po umytí ostať zdraví.
Zvyky súvisiace s dobytkom
Zelený štvrtok bol spojený s prvým výhonom dobytka na pastvu. Gazdovia rituálne preskakovali nad tlejúcimi uhlíkmi, aby zvieratá netrpeli chorobami. Dobytku zdobili rohy červenými stuhami, aby ho ochránili pred urieknutím a chorobami. Koňom sa zvykla uväzovať do chvosta červená niť. Kravy sa potierali mužskými nohavicami, čo malo umocniť ich plodnosť. Ovce sa okiadzali magickými bylinkami a šibali zelenými prútmi, aby sa zbavili všetkých neduhov a dojili veľa mlieka. Zaužívané bolo aj pošúchanie hospodárskych zvierat vajíčkom, aby boli okrúhle. Pri vyháňaní dobytka používali gazdovia rozvinuté rakytové prúty posvätené v kostole na Kvetnú nedeľu. Kríže z kolomáže nad dverami maštalí a zvuk drevených klepáčov, rapkáčov, trkadiel, s ktorými po dedine chodievali chlapci, mali chrániť dobytok pred strigami.
Zvony a rapkáče
Jedným z najznámejších zvykov Zeleného štvrtku je stíchnutie kostolných zvonov. Naposledy pred Veľkou nocou pri večernej omši zaznejú zvony. Zvony stíchnú a neozývajú sa až do slávnostného Gloria počas vigílie vzkriesenia na Bielu sobotu. Hovorilo sa, že zvony sú zviazané alebo odleteli do Ríma. V čase, keď kostolné zvony nezvonili, používali sa namiesto nich rôzne rapkáče a klepáče, ktoré mali zabezpečiť ochranu pred zlými silami a aspoň takto „zvonili“. V okolí Nitry gazdiné v tento čas obchádzali dom so zväzkom štrngajúcich kľúčov, aby zahnali hlodavce. Na Kysuciach ľudia počas posledného zvonenia zas triasli stromy, aby tak zabezpečili bohatú úrodu ovocia. Podľa viacerých prameňov zákaz zvoniť nesúvisel s ich odletom do Ríma, ale pramenil v dávnej viere v návrat duší mŕtvych k pozostalým. Ľudia sa totiž obávali, že zvony by v kontakte s takýmito dušami stratili svoju zázračnú moc - zaháňať búrku, mraky a zlé sily. V niektorých oblastiach v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok zaháňali zlých duchov pastieri, ktorí na návršiach trúbili alebo plieskali bičmi.
How Does the Human Body Produce Voice and Speech?
Zelené jedlá a ich symbolika
Najcharakteristickejším zvykom Zeleného štvrtku na Slovensku je konzumácia zelených jedál. Naši predkovia verili, že zjedenie niečoho zeleného v tento deň zaručí zdravie, silu a vitalitu na celý rok. Zelená farba hrala dôležitú úlohu najmä v jedálničku. Ľudia verili, že keď na Zelený štvrtok budú jesť zelené potraviny (púpava, kapusta, špenát, žihľava, medvedí cesnak), vydrží im dobré zdravie celý rok. Pripravovali sa rôzne zelené polievky, ako napríklad špenátová polievka s vajíčkom a opekaným chlebom, žihľavová polievka alebo kapustová polievka. Často sa jedol špenát s vajíčkom alebo tzv. smažienkami (smažené pampúšiky zo strúhanky a vajíčka). V regióne Spiša sa varili prívarky zo špenátu. V Zemplíne sa varievali „rezanki so sirom“. Rezance mali byť čo najširšie a čo najdlhšie, aby sa na poli urodili na obilí hrubé a dlhé klasy. Podľa tradície mali byť so syrom, pretože „Krista Pana ulapiľi pri rezankoch so sirom“. Nesmeli sa posýpať makom, pretože by sa na zrne urobila sneť. Dobrú úrodu mala zabezpečiť aj príprava zeleninových jedál, z čoho pochádza aj označenie dňa vyjadrené v jeho prívlastku - „Zelený“ štvrtok. V tento deň sa však nemal piecť chlieb, tradovalo sa, že žena, ktorá tento zákaz neuposlúchne, privodí veľké sucho a neúrodu.
