Rakúsko, krajina s bohatou kultúrnou a historickou tradíciou, oslavuje počas roka rôzne štátne a cirkevné sviatky. Medzi ne patrí aj Nanebovzatie Panny Márie, ktoré pripadá na 15. augusta a je dôležitým mariánskym sviatkom, zároveň dňom pracovného pokoja v Rakúsku. Pre mnohých Rakúšanov tento sviatok predstavuje príležitosť na oddych, cestu do hôr alebo na krátku dovolenku.
História a teologický význam sviatku Nanebovzatia Panny Márie
Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie má v celej Katolíckej cirkvi veľký význam. Prvého novembra 1950 pápež Pius XII. slávnostne vyhlásil stáročné presvedčenie, že „nepoškvrnená a ustavične panenská Bohorodička Mária bola po zavŕšení svojho pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy“.
Apoštolská tradícia a prví kresťania
Tento sviatok má korene v starej apoštolskej tradícii, podľa ktorej sa Mária po Turícach živo zúčastňovala na živote prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme. Podľa Pánovho želania žila roky svojej staroby pod ochranou apoštola sv. Jána. Už prví kresťania vyznávali vieru v Máriino nanebovzatie. Nikdy sa nehovorilo o relikviách či pozostatkoch jej tela.
Vznik a rozšírenie sviatku
Vznik sviatku Zosnutia alebo Nanebovzatia blahoslavenej Panny Márie je úzko spätý s jej verejným uctievaním od začiatku štvrtého storočia. Slávnostné vyhlásenie Márie za „Bohorodičku“ na Efezskom koncile (431) značne posilnilo jej verejné uctievanie ako „Božej Matky“.
Najstaršie dielo, ktoré hovorí o nanebovzatí Panny Márie, pochádza z gréckej jazykovej oblasti: O smrti sv. Panny - De obitu S. Dominae. Byzantský cisár Mauritius (588 - 602) ho ustanovil za štátny sviatok v celej svojej ríši na 15. augusta, aby tak zatienil starú orientálnu slávnosť vinobrania, ktorá si uchovávala mnohé pohanské prvky. Západná cirkev ho slávila najskôr v Galii (dnešné Francúzsko) v 7. storočí, a to 18. januára. Sviatok sa slávil s takou úctou a slávnostnosťou, že pápež Mikuláš I. ho vo svojich Inštrukciách Bulharom dáva na úroveň Vianoc, Veľkej Noci a Turíc.
Ústnu tradíciu viery o nanebovzatí začali čoskoro hlbšie vysvetľovať tak východní, ako aj západní cirkevní otcovia. Počas zasadnutia Prvého vatikánskeho koncilu (8. december 1869 - prerušený 20. októbra 1870) v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Urobil tak 1. novembra 1950 pápež Pius XII.
Nanebovzatie Panny Márie a zmŕtvychvstanie tela
Jedným z najhlbších aspektov Nanebovzatia Panny Márie je jeho spojenie so zmŕtvychvstaním tela, čo je viera, ktorá je ústredným prvkom kresťanskej viery. Nanebovzatie Panny Márie sa považuje za znamenie nádeje a prísľub zmŕtvychvstania pre všetkých veriacich kresťanov. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené.
Ľudové tradície a oslavy sviatku Nanebovzatia Panny Márie v Rakúsku
Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je v Rakúsku spojený s mnohými zaujímavými tradíciami a udalosťami, ktoré odrážajú bohatú kultúru a hlbokú vieru obyvateľstva.
Požehnanie bylín a kvetov
V ľudovej tradícii je tento sviatok označovaný aj názvami ako „Panna Mária v žatve“, „Panna Mária koreňová“ alebo „Matička bylinná“. Sviatok Nanebovzatia Panny Márie sprevádza požehnanie kvetov, bylín a semien v kostoloch a chrámoch, ktoré sú symbolom jej pomoci na základe schopnosti liečiť dušu aj telo (človeka aj zvieraťa). Keď apoštoli uzreli v prázdnom hrobe zázrak v podobe kvetín, uverili vo vzkriesenie (Nanebovzatie) Panny Márie. Kvetinám a bylinám posväteným v deň sviatku Nanebovzatia Panny Márie sa prisudzovala zvláštna moc. Na mnohých miestach sa tento zvyk požehnávania bylín a kvetín zachováva a aj v liturgickej knihe Požehnania SSV 2009) sa nachádza formulár Požehnanie bylín a kvetov na Slávnosť nanebovzatia Panny Márie.
Požehnanie bylín na sviatok Nanebovzatia Panny Márie vzniklo v Nemecku, kde je možné doložiť príslušné obrady požehnania už v 10. storočí. Hoci už pohanský starovek poznal liečivú silu bylín a pripisoval ju magickým obradom pri ich zbieraní, Cirkev tento zvyk pokresťančila a vytvorila obrad požehnania bylín, aby vyzdvihla, že Boh je prameňom každej liečivej sily a na príhovor Panny Márie a svätých je možné získať uzdravenie.
Púte a procesie v Rakúsku
Pri príležitosti tohto sviatku sa konajú na mnohých miestach púte. Na všetkých mariánskych pútnických miestach v Rakúsku sú pri tejto príležitosti mimoriadne slávnostné sväté omše, ako napríklad v Mariazelli či v Maria Taferl, kde sa v tento deň stretávajú ženy s tradičnými zlatými čepcami a skupinky v krojoch. Počas tohto sviatku sa konajú v niektorých regiónoch krajiny púte, požehnanie bylín a tiež procesie na zemi i na vode.
Procesia lodí na Wörtherskom jazere
Jednou z najväčších a najatraktívnejších udalostí je zvyk procesie lodí na Wörtherskom jazere. Tradícia procesií lodí na Wörtherskom jazere siaha až do roku 1954, kedy bola z portugalskej Fatimy, mariánskeho pútnického miesta, prinesená do kostola sv. Jozefa v Klagenfurte socha Panny Márie. Socha bola prinesená v slávnostnom sprievode loďou a v sviečkovej procesii. Veľká účasť na tejto prvej večernej procesii bola pre organizátorov impulzom na to, aby sa táto slávnosť každoročne opakovala.
Procesia lodí na Bodamskom jazere
V najzápadnejšej časti Rakúska sa stretávajú tisíce pútnikov z Rakúska, Nemecka a Švajčiarska na procesii lodí po Bodamskom jazere. Tu prosia za Európu a za pokoj.
Nejděsivější Havárie Lodí Zaznamenané Na Videu!
Oslavy v Dolnom Rakúsku
August sa pôžitkársky tiahne naprieč rozsiahlou krajinou v okolí Viedne. Vášniví horolezci sa môžu tešiť na slávnosti na horských lúkach, gurmáni zase na bohatú ponuku regionálnych špecialít a milovníci vína na zahájenie dolnorakúskej vínnej jesene. Augustové letné počasie umožňuje usporadúvať veľké a pôžitkárske festivaly aj na horských lúkach a kopcoch. Napríklad festivaly bohaté na tradície, ako sú Gipfelmesse am Ötscher a lúčny a chatový festival na Hochkare, či pastvinové hody na lúke Mamauwiese v Schneeberglande. No aj v dolinách je dosť príležitostí na príjemnú zábavu.
V oblasti Weinviertel sa zdobia slávnostné stoly podujatí typu Weinviertler Tafeln, v obci Laa an der Thaya sa oslavuje aromatický Cibuľový festival a 15. augusta, v deň Nanebovzatia Panny Márie, sa počas Bylinnej nedele v mnohých záhradách (napr. pri Slnečnej bráne, v Kittenberských zážitkových záhradách alebo v Národnom parku Thayatal) zbierajú, požehnávajú a oslavujú bylinky.
Na vrchole leta sa samozrejme uskutočňujú aj vrcholové kultúrne podujatia. Svoj majstrovský vrchol dosahuje letný raj hudby na hudobnom festivale v Grafeneggu. Naplno prebieha v auguste aj Dolnorakúsky divadelný festival.
Nanebovzatie Panny Márie ako štátny sviatok
15. august je v Rakúsku dňom pracovného pokoja, a to kvôli cirkevnému sviatku Nanebovzatia Panny Márie. Počas tohto dňa býva väčšina obchodov a služieb zatvorená.
Tento sviatok je štátnym sviatkom vo viacerých krajinách sveta, najmä v Európe a Južnej Amerike. V Taliansku je napríklad Ferragosto jeden z najväčších letných sviatkov. Slovo Ferragosto pochádza z latinského Feriae Augusti („Augustove prázdniny“), ktoré zaviedol cisár Augustus v roku 18 pred n. l. Pre väčšinu Talianov je Ferragosto symbolom vrcholu letných prázdnin - mnohé podniky a úrady sú zatvorené a ľudia často cestujú k moru, jazerám alebo do hôr, pričom ide o celotýždňovú dovolenku. Tradičné sú pikniky, grilovanie, veľké rodinné obedy a ohňostroje.
Na Slovensku je Nanebovzatie Panny Márie taktiež najstarším mariánskym a cirkevne prikázaným sviatkom, avšak nie je štátnym sviatkom. Deň pracovného pokoja na Slovensku súvisí s mariánskym sviatkom o mesiac neskôr - 15. september, kedy sa slávi Sedembolestná Panna Mária.
Nanebovzatie Panny Márie v Gréckokatolíckej cirkvi
Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie je významný a prikázaný sviatok aj v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, kde ho slávia pod názvom Zosnutie (Uspenije) presvätej Bohorodičky. V tejto cirkvi sviatku predchádza dvojtýždňový pôst, známy ako Uspenský pôst, ktorý trvá vždy od 1. do 14. augusta. V Jeruzaleme sa tento deň vyvinul od 5. storočia ako sviatok Zosnutia Matky Božej, a tak ho aj dnes svätia gréckokatolícki veriaci i pravoslávni.
Všeobecné informácie o štátnych sviatkoch v Rakúsku
Rakúsko ako krajina s bohatou kultúrou a tradíciou má počas roka niekoľko štátnych sviatkov. Ak plánujete cestu do Rakúska, mali by ste zohľadniť štátne sviatky, pretože väčšina obchodov, atrakcií a úradov je počas nich zatvorená.
Medzi ďalšie významné štátne sviatky v Rakúsku patria napríklad:
- Nový rok (1. január)
- Traja králi (6. január)
- Veľkonočný pondelok (pohyblivý sviatok)
- Sviatok práce (1. máj)
- Nanebovstúpenie Pána (pohyblivý sviatok)
- Turíčny pondelok (pohyblivý sviatok)
- Božie Telo (pohyblivý sviatok)
- Štátny sviatok (26. október) - pripomína vyhlásenie neutrality Rakúska v roku 1955.
- Sviatok všetkých svätých (1. november)
- Nepoškvrnené počatie (8. december)
- Vianoce (25. a 26. decembra)
Počas štátnych sviatkov sú obchody a úrady zatvorené. Zamestnanci v Rakúsku si môžu v tieto dni naplánovať voľno a využiť ich na oddych alebo svoje záujmy. Veľký piatok (18. apríl) nie je oficiálny štátny sviatok v Rakúsku, ale niektoré menšie cirkevné komunity ho považujú za významný deň. Štedrý deň - 24. december, tiež nie je štátnym sviatkom, no mnohé firmy poskytujú zamestnancom voľno alebo končia skôr.