Sviatky sú v slovenskom pracovnom práve definované ako osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať alebo stotožňovať s kalendárnymi nedeľami. Je dôležité poznamenať, že ani Veľkonočná nedeľa, hoci je v mnohých kalendároch uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Tradičné uvádzanie Veľkonočnej nedele červeným písmom možno považovať len za upozornenie na dôležitý cirkevný sviatok; za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Zákonník práce je vo svojej mzdovej časti koncipovaný na princípe ochrany zamestnanca prostredníctvom určenia minimálnych, právne garantovaných nárokov. Tieto nároky je možné priaznivejšie upraviť v pracovnej zmluve (§ 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce) alebo v kolektívnej zmluve v rámci dohodnutých mzdových podmienok.
Prípady, kedy nevzniká nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
Hoci Zákonník práce vo všeobecnosti garantuje zamestnancovi nárok na mzdu za vykonanú prácu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, existujú špecifické situácie, kedy tento nárok nevzniká.
Dohoda s vedúcim zamestnancom
Podľa § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné výnimočne dojednať mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok, avšak výlučne individuálne v pracovnej zmluve s vedúcim zamestnancom. Ak by takéto ustanovenie obsahovala kolektívna zmluva, bolo by neplatné, pretože by bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce sú vedúci zamestnanci definovaní ako tí, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda s prihliadnutím na prácu vo sviatok, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno. To znamená, že ak vedúci zamestnanec s takto dohodnutými mzdovými podmienkami bude v deň sviatku pracovať, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy. Obmedzenie sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, pretože sa predpokladá, že si prácu organizujú sami a môžu sa rozhodnúť, či budú vo sviatok pracovať, pričom táto skutočnosť je už zohľadnená v dohodnutej mzde.
Domácka práca a telepráca
V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce (práca vykonávaná doma alebo na inom dohodnutom mieste) a zamestnancovi pri výkone telepráce (práca vykonávaná doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií) nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie sú nároky tejto skupiny zamestnancov osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok im nevznikne.
Čerpanie náhradného voľna
Náhradné voľno za prácu vo sviatok môže zamestnanec čerpať len v prípade, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ na tomto postupe dohodli. Zamestnávateľ nemôže čerpanie náhradného voľna nariadiť. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna, zamestnanec vyčerpaním náhradného voľna za prácu vo sviatok stráca nárok na mzdové zvýhodnenie. Nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok však zamestnancovi ostáva zachovaný. Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Neospravedlnená absencia
Ak zamestnanec stratil nárok na mzdu alebo náhradu mzdy z dôvodov neospravedlnenej absencie, nárok na náhradu mzdy za sviatok nevznikne ani mesačne odmeňovanému zamestnancovi na nekrátenú mzdu z dôvodu sviatku, v ktorý nepracoval (§ 122 ods. 4 Zákonníka práce).
Prípady, kedy nevzniká nárok na mzdu alebo náhradu mzdy za sviatok, ak zamestnanec nepracoval
Nárok na mzdu alebo náhradu mzdy za sviatok, počas ktorého zamestnanec nepracoval, je podmienený tým, či sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň a či mu z dôvodu sviatku ušla mzda.
Sviatok pripadne na nepracovný deň
Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, napríklad preto, že mu podľa harmonogramu striedania pracovných zmien na deň sviatku nepripadla pracovná zmena, ustanovenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce sa nemôže uplatniť. Dôvodom jeho neprítomnosti v práci nie je vtedy sviatok, ale deň nepretržitého odpočinku v týždni, resp. deň zmenového voľna, ktorý zhodou okolností pripadol na sviatok. Tomuto zamestnancovi nemôže ujsť mzda, a preto nemá nárok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Takáto situácia môže nastať predovšetkým u zamestnancov pracujúcich v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase (zmenári). Môže však nastať aj u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu, pričom zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od pondelka do piatku.
Sviatky, ktoré nie sú dňami pracovného pokoja
Nie každý sviatok uvedený v kalendári automaticky znamená deň pracovného pokoja. Zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni.
- 1. september (Deň Ústavy SR)
- 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu)
Tieto dva dni sú síce zaradené medzi štátne sviatky, avšak pre účely Zákonníka práce nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja. Z pohľadu miezd a dochádzky ide o dni, ktoré sa považujú za pracovné dni. V mzdovej agende sa v tieto dni eviduje pracovný deň, pričom zamestnancovi nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok (§ 122 ods. 3 Zákonníka práce sa neaplikuje).
Špecifiká krátenia mesačnej mzdy
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň nepracoval. Ak odpracuje plný fond pracovného času znížený o dni sviatkov, počas ktorých nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške.
Avšak, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť a zamestnancom sa bude namiesto ušlej mzdy poskytovať náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Pri takomto osobitnom dojednaní zamestnancovi za dobu sviatku, kedy nepracoval, nevznikne nárok na mesačnú mzdu a tá sa mu bude krátiť v podiele medzi počtom neodpracovaných hodín z dôvodu sviatkov a mesačným fondom pracovného času.
Ak zamestnancovi popri mesačnej mzde boli poskytované zložky, ktorých výška je previazaná na skutočný výkon práce alebo závisí od individuálneho hodnotenia plnenia ukazovateľa (napríklad podielová mzda z tržieb) a zamestnanec z dôvodu sviatku nemohol pracovať, zamestnanec túto zložku mzdy nedostane. V takom prípade mu reálne ušla časť mzdy, ktorú by inak dostal. Zamestnávateľ musí v súlade s § 122 ods. 3 prvá veta Zákonníka práce alikvotne krátiť mesačnú mzdu a zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy za dobu sviatku vo výške priemerného zárobku.
Ročná dovolenka - Národné pracovné normy
Zákaz práce v maloobchode počas sviatkov
Zákonník práce (§ 94 ods. 5) stanovuje zákaz nariadiť alebo dohodnúť prácu v maloobchode (predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi a s ním súvisiace práce) počas vybraných sviatkov.
Dni, počas ktorých je maloobchodný predaj zakázaný
V dňoch:
- 1. januára
- 6. januára
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa
- Veľkonočný pondelok
- 1. mája
- 8. mája
- 5. júla
- 29. augusta
- 15. septembra
- 1. novembra
- 17. novembra
- 24. decembra po 12:00 hodine
- 25. decembra
- 26. decembra
V týchto dňoch nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj a s ním súvisiace práce. Porušenie týchto zákazov môže viesť k vysokým peňažným pokutám.
Výnimky zo zákazu
Zákaz maloobchodného predaja sa nevzťahuje na predaj podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce, medzi ktoré patria napríklad:
- čerpacie stanice s palivami a mazivami
- maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach
- maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach
- predaj cestovných lístkov
- predaj suvenírov
- predaj kvetov (napríklad 8. mája a 1. novembra) a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta (1. novembra)
- prevádzky, kde sa poskytujú služby (napr. reštaurácie a pohostinstvá, ktoré sú skôr poskytovaním služby než predajom tovaru).
Spracovávanie zásielok sa nedá považovať za nakladacie a vykladacie práce a nevzťahuje sa naň zákaz práce vo sviatok v zmysle § 94 ods. 5 Zákonníka práce.
Práca živnostníka vs. zamestnanca
Zákon v tomto prípade zakazuje nariadiť výkon práce počas štátnych sviatkov zamestnancom. Nezakazuje, aby prácu vykonával živnostník. Živnostník, alebo konateľ spoločnosti (ak vykonáva činnosť z pozície štatutárneho zástupcu a nie ako zamestnanec), môže túto činnosť počas sviatku vykonávať, nakoľko sa na neho nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o zákaze práce vo sviatok. Ak však má konateľ zároveň pracovný pomer so spoločnosťou a predaj v obchode je vymedzený ako jeho druh práce, situácia sa komplikuje, pretože činnosti konateľa a zamestnanca sa nesmú zamieňať.
Všeobecné princípy a ochrana zamestnancov
Definovanie sviatku a dňa pracovného pokoja
Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a sviatky. Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch ustanovuje štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Na účely Zákonníka práce sa za sviatok považuje 14 dní v kalendárnom roku, okrem spomínaných 1. septembra a 28. októbra, ktoré už nemajú status dňa pracovného pokoja.
Medzi sviatky sa na účely Zákonníka práce považujú:
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj - Sviatok práce
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
- 5. júl - Sviatok svätých Cyrila a Metoda
- 29. august - Výročie Slovenského národného povstania
- 15. september - Sedembolestná Panna Mária
- 1. november - Sviatok všetkých svätých
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
- 24. december po 12:00 hodine - Štedrý deň
- 25. december - Prvý sviatok vianočný
- 26. december - Druhý sviatok vianočný
Veľkonočná nedeľa je dňom pracovného pokoja, ale nie sviatkom v zmysle Zákonníka práce pre účely nároku na mzdové zvýhodnenie.
Právo na odmietnutie neoprávnenej práce vo sviatok
Zákonník práce upravuje podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ nariadiť prácu vo sviatok a v dňoch pracovného pokoja. Práca je možná len pri splnení zákonom stanovených podmienok (napr. nevyhnutné služby, naliehavé opravy, nepretržitá prevádzka a pod.) a spravidla na základe rozvrhu alebo príkazu.
Ak zamestnávateľ žiada prácu vo sviatok mimo týchto podmienok alebo bez súhlasu zamestnanca tam, kde je súhlas potrebný, odmietnutie zamestnanca nemožno považovať za neospravedlnenú absenciu. Zamestnávateľ Vám nemôže len tak dať absenciu za to, že ste nepracovali cez sviatok, ak takúto prácu nemal riadne nariadenú podľa Zákonníka práce a ak na ňu nebol daný zákonný dôvod. V spornom prípade sa odporúča písomne si vyžiadať zdôvodnenie nariadenia práce vo sviatok a odvolať sa na § 94 a nasl. Zákonníka práce.