Pravidlá týkajúce sa otváracích hodín obchodov a predaja počas štátnych sviatkov na Slovensku prešli v priebehu rokov viacerými zmenami, ktoré ovplyvnili nielen obchodníkov a ich zamestnancov, ale aj spotrebiteľov. Aj keď sa v téme článku spomínajú pohostinstvá, predložený text sa primárne zameriava na pravidlá maloobchodného predaja a fungovania obchodov. Tieto legislatívne úpravy majú za cieľ chrániť zamestnancov, optimalizovať štátne príjmy a reagovať na meniace sa ekonomické podmienky.
Historický kontext a zavedenie zákazu predaja (2008 - 2017)
Pravidlo o kratších otváracích hodinách počas veľkonočných sviatkov a niektorých ďalších dní platí na Slovensku od roku 2008. Majitelia obchodov sa podľa zákona v určených dňoch nemohli so zamestnancami dohodnúť na práci, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, či dohodnúť inú súvisiacu prácu v maloobchode. Legislatívu upravuje Zákonník práce a jeho novela z marca 2017. Táto novela zaviedla zákaz maloobchodného predaja všetkým prevádzkam počas vybraných sviatkov a dní pracovného pokoja. Zákon mal chrániť zamestnancov a umožniť im počas štátnych sviatkov zregenerovať pracovné sily.
V praxi to znamenalo, že obchody na Slovensku boli zatvorené počas mnohých sviatkov. Doteraz mali zamestnanci v maloobchode voľno 3,5 dňa, no po zavedení zákazu sa počet týchto dní výrazne rozšíril. Týmito dňami boli:
- 1. január (Nový rok)
- 6. január (Sviatok Troch kráľov)
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj (Sviatok práce)
- 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom)
- 5. júl (Sviatok svätého Cyrila a Metoda)
- 29. august (Výročie SNP)
- 1. september (Deň Ústavy SR)
- 15. september (Sviatok Sedembolestnej Panny Márie)
- 1. november (Sviatok Všetkých svätých)
- 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu)
- 24. december (Štedrý deň) po 12:00 hodine
- 25. december (Prvý sviatok vianočný)
- 26. december (Druhý sviatok vianočný)

Kontrola a sankcie
Dodržiavanie zákazu predaja kontroluje v praxi Inšpektorát práce. Ako informoval hovorca Národného inšpektorátu práce (NIP) Igor Holéczy, vyplýva to zo Zákonníka práce a dodržiavanie predpisu kontrolovali inšpektori práce. V rokoch 2008 a 2009 vykonali inšpektori počas určených sviatočných dní desiatky kontrol v rôznych prevádzkach vo viacerých regiónoch krajiny. Kontroly postupne preukázali, že obchodníci nové pravidlo rešpektujú. V prípade, že podnikateľ nebude rešpektovať zákaz a poruší ho, hrozí mu pokuta až do výšky 100-tisíc eur.
Výnimky zo zákazu predaja
Zákonník práce umožňuje aj výnimky, ktoré niektorým typom prevádzok maloobchodný predaj počas vybraných sviatkov dovoľujú. K nim patria napríklad:
- Benzínové pumpy
- Lekárne
- Predaj cestovných lístkov
- Predaj suvenírov
Zmeny v roku 2025 a konsolidačný balíček
Od soboty 1. novembra (podľa pôvodného článku z roku 2025) vstupujú do platnosti nové pravidlá pre fungovanie obchodov počas štátnych sviatkov. Zmena vyplýva z konsolidačného balíčka, ktorý parlament schválil na návrh ministra financií Ladislava Kamenického a ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini. Podľa ministra financií Ladislava Kamenického zrušenie zákazu predaja prinesie len minimálny efekt, pretože spotrebitelia si už dnes dokážu nákupy prispôsobiť a až 85 až 90 percent predaja prebieha formou predzásobenia v iný deň okolo sviatku.
Po novom sa ruší všeobecný zákaz predaja počas sviatkov. Obchody tak budú môcť zostať otvorené vo väčšine dní, keď boli doteraz zatvorené. Cieľom týchto zmien je zvýšiť príjmy štátu, znížiť deficit verejných financií a zvýšiť výber daní a odvodov. Podľa Ministerstva financií sa opatrenia dotknú najmä zamestnancov v maloobchode, ale aj ostatných pracovníkov, ktorým sa zruší časť dní pracovného pokoja.
Potraviny síce zlacneli, ale SLOVÁCI sme v čistom SCHUDOBNELI
Dni, kedy predajne zostanú zatvorené
Zákon ponecháva len obmedzený počet dní, keď obchody musia zostať zatvorené. Ide o:
- 1. januára
- Veľký piatok
- Veľkonočnú nedeľu
- 24. decembra po 12:00 h
- 26. decembra
V ostatné štátne sviatky, vrátane 1. a 2. novembra, môžu byť obchody otvorené. Zamestnanci majú nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu počas sviatku.
Zmeny statusu konkrétnych sviatkov
Novinky v rámci konsolidačných opatrení znamenajú aj zásah do pracovného práva. Konkrétne zmeny zahŕňajú:
- 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) nebude dňom pracovného pokoja, hoci zostane štátnym sviatkom. Niektoré firmy, školy a samosprávy však oznámili, že svojim zamestnancom a študentom poskytnú voľno z vlastného rozhodnutia.
- V budúcom roku (od roku 2026) sa bude pracovať aj 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom). Podľa vlády pôjde o dočasné opatrenie a od roku 2027 sa má voľno v tento deň obnoviť.
- Rovnako dočasne sa ruší pracovné voľno počas sviatku Sedembolestnej Panny Márie, 15. september 2026. S úpravou súhlasil aj Vatikán.
- Sviatok Troch kráľov (6. január) zostáva dňom pracovného pokoja, no obchody môžu otvoriť.
- Deň Ústavy SR, 1. september, síce zostáva štátnym sviatkom, ale už nie je dňom pracovného voľna.

Návrhy na ďalšie úpravy a obchádzanie zákazu
O zmenu sa usiluje aj poslanec Národnej rady SR Ondrej Dostál (SaS), ktorý navrhol úpravu Zákonníka práce. Jeho návrh je inšpirovaný právnou úpravou v Českej republike, kde takisto existuje zákaz maloobchodného predaja počas sviatkov s výnimkami pre niektoré prevádzky. Podľa návrhu legislatívnej zmeny by sa zákaz predaja nevzťahoval na predajne, ktorých predajná plocha nepresahuje 200 m2. Zároveň sa navrhuje rozšíriť možnosť predaja kvetov počas všetkých dní pracovného pokoja a sviatkov. Jedným z dôvodov návrhu zmeny je aj podpora podnikateľského prostredia malých maloobchodných predajní a kvetinárstiev v dobe zvyšovania daní a hrozby zvýšenia inflácie.
V súvislosti s Veľkonočným pondelkom pôvodne novela Zákonníka práce počítala so zatvorením obchodov len do 14:00 hodiny. Následným schválením pozmeňujúceho návrhu Mariána Kéryho (Smer) sa zaviedla výnimka pre predaj kvetov počas 8. mája a 1. septembra, a pre predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta počas 1. novembra.
Obchádzanie zákazu a riziko pokút
Mnohí obchodníci v minulosti obchádzali zákaz tým, že si v dni pracovného pokoja najímali na prácu živnostníkov, na ktorých sa zákaz nevzťahoval, a predajne tak mohli mať otvorené. Pri kontrole Inšpekciou práce sa však môže stať, že ak práca živnostníka bude napĺňať znaky závislej činnosti, môže podnikateľovi, ktorý si ich najal, hroziť pokuta za nelegálne zamestnávanie do výšky 2-tisíc eur a živnostníkovi „zamestnancovi“ za nelegálnu prácu až do výšky 331 eur. Z informačného systému ochrany práce bolo zistené, že v období posledných troch rokov (pred referenciou z roku 2017) bolo porušenie ustanovenia § 94 ods. 5 Zákonníka práce zistené len v niekoľkých prípadoch.