Práca vo sviatok nie je samozrejmosťou. Zákonník práce ju umožňuje iba vo výnimočných prípadoch, a keď k nej dôjde, musí byť zamestnanec náležite odmenený. Pre zamestnancov, ktorí vo sviatok pracujú, existujú dve možnosti kompenzácie: náhradné voľno alebo mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Tento článok objasňuje, ako celý systém funguje, aké sú práva zamestnancov a čo presne hovorí legislatíva.
Definícia sviatkov a dní pracovného pokoja
Dni pracovného pokoja sú v zmysle slovenskej legislatívy považované za štátne, prípadne cirkevné sviatky a nedele. Sviatky sú osobitnými dňami pracovného pokoja, ktoré nie je možné zamieňať alebo stotožňovať s kalendárnymi nedeľami. Zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch ustanovuje štátne sviatky a dni pracovného pokoja.
Na účely pracovného voľna sa medzi štátnymi sviatkami a ostatnými sviatkami nerozlišuje. Za sviatok na účely Zákonníka práce sa považujú tieto dni:
- Štátne sviatky:
- 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky)
- 5. júl (sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda)
- 29. august (výročie Slovenského národného povstania)
- 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky)
- 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu)
- Ostatné sviatky (dni pracovného pokoja):
- 6. január (Zjavenie Pána - Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj (Sviatok práce)
- 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom)
- 15. september (Sedembolestná Panna Mária)
- 1. november (Sviatok všetkých svätých)
- 24. december (Štedrý deň)
- 25. december (Prvý sviatok vianočný)
- 26. december (Druhý sviatok vianočný)
Je dôležité poznamenať, že ani Veľkonočná nedeľa, hoci je v mnohých kalendároch spravidla uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch pre účely nároku na mzdové zvýhodnenie za prácu. Jej tradičné uvádzanie červeným písmom možno považovať len za upozornenie na dôležitý cirkevný sviatok.
Podmienky a obmedzenia nariadenia práce vo sviatok
Všeobecné pravidlá nariadenia práce
Základným pravidlom práce počas sviatkov je dobrovoľnosť, ktorá predpokladá dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Vo sviatky sa spravidla nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu. Proti vôli zamestnanca je zamestnávateľ oprávnený nariadiť prácu počas sviatkov iba výnimočne a v nevyhnutných prípadoch, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, ak títo u daného zamestnávateľa pôsobia.
Zákonník práce v § 94 stanovuje jasné podmienky, kedy môže zamestnávateľ prácu vo sviatok zamestnancovi nariadiť. Ide napríklad o práce v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave, pri inventúrnych a uzávierkových prácach alebo pri naliehavých opravách. Ak práca nespadá do týchto výnimiek a zamestnanec s ňou nesúhlasí, nemôže mu ju zamestnávateľ jednostranne nariadiť. Zamestnanec má právo odmietnuť prácu vo sviatok, ak nespadá do zákonom stanovených výnimiek podľa § 94 Zákonníka práce.
Absolútny zákaz maloobchodného predaja počas vybraných sviatkov
Zákonník práce pozná aj dni pracovného pokoja, počas ktorých je práca absolútne zakázaná. Počas týchto dní zamestnávateľ nielenže nemôže prácu jednostranne nariadiť, ale nemôže výkon práce so zamestnancom ani s jeho súhlasom dohodnúť. Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“), v dňoch:
- 1. januára
- 6. januára
- Veľký piatok
- Veľkonočnú nedeľu
- Veľkonočný pondelok
- 1. mája
- 8. mája
- 5. júla
- 29. augusta
- 1. septembra
- 15. septembra
- 1. novembra
- 17. novembra
- 24. decembra po 12:00 hodine
- 25. decembra
- 26. decembra
Z tohto zákazu existujú výnimky, ktoré sú upravené v prílohe č. 1a Zákonníka práce. Týkajú sa maloobchodného predaja:
- na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
- výdaja liekov v lekárňach,
- na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
- cestovných lístkov,
- suvenírov,
- kvetov 8. mája a 1. septembra,
- kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Tento zákaz sa vzťahuje výlučne na pracovnoprávne vzťahy, teda na vzťahy založené pracovnou zmluvou alebo niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Nezakazuje, aby prácu vykonával živnostník alebo konateľ z pozície štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti, nakoľko sa vychádza zo slobody podnikania.
Mzdové nároky a kompenzácie za prácu vo sviatok
Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok je finančná kompenzácia, ktorú zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za výkon práce počas štátneho sviatku alebo dňa pracovného pokoja. Základný princíp je jasný: zamestnanec má za prácu vo sviatok nárok na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100% jeho priemerného zárobku (účinné od 1. mája 2018). Výška mzdového zvýhodnenia je minimálna, čo znamená, že v kolektívnej alebo pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj vyššie sadzby, pričom horná hranica nie je v Zákonníku práce stanovená. Taktiež je možné dohodnúť diferencované sadzby mzdových zvýhodnení podľa konkrétneho dňa sviatku.
Náhradné voľno za prácu vo sviatok
So zamestnancom sa možno dohodnúť na čerpaní náhradného voľna namiesto finančného príplatku. Zamestnávateľ však čerpanie náhradného voľna nemôže jednostranne nariadiť. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna. Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje časový ekvivalent medzi dobou práce vo sviatok a trvaním čerpaného náhradného voľna; náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok.
Čerpaním náhradného voľna zamestnanec stráca nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ale nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok mu samozrejme ostáva zachovaný. Ak sa dohodnú na náhradnom voľne, zamestnanec si ho musí vyčerpať najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po výkone práce, pokiaľ sa nedohodnú inak. Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
U zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý zamestnancovi patrí mzda (nie náhrada mzdy). V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je však možné dohodnúť zachovanie postupu, kedy sa aj u zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou za čas čerpania náhradného voľna mesačná mzda kráti a zamestnancovi sa poskytuje náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Vedúci zamestnanci a ich odmeňovanie
Zákonník práce v § 122 ods. 5 výnimočne umožňuje zohľadniť prípadnú prácu vo sviatok vo výške mzdy, t. j. dojednať mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Táto možnosť sa týka výlučne individuálne v pracovnej zmluve s vedúcim zamestnancom. Ak by takéto ustanovenie obsahovala kolektívna zmluva, bolo by neplatné. Vedúci zamestnanec s takto dohodnutými mzdovými podmienkami nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy. Obmedzenie okruhu zamestnancov na vedúcich zamestnancov vychádza z predpokladu, že najmä vedúci v manažérskom postavení si prácu spravidla organizujú sami.
Vedúci zamestnanci sú definovaní v § 9 ods. 3 Zákonníka práce ako tí zamestnanci zamestnávateľa, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
Zamestnanci vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu
Podľa § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste) a zamestnancovi pri výkone telepráce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií) nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
Nároky zamestnancov, ak nepracovali z dôvodu sviatku
Sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň
Zákonník práce v § 122 ods. 3 rieši aj situáciu, keď zamestnanec v deň sviatku nemohol pracovať, hoci sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Pod „obvyklým pracovným dňom“ treba chápať deň, v ktorý by zamestnanec pracoval, keby na tento deň zhodou okolností nepripadol sviatok.
- Zamestnanci, ktorí nie sú odmeňovaní mesačnou mzdou: Ak im v dôsledku sviatku ujde mzda, zamestnávateľ im poskytne za čas, kedy nemohli pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
- Zamestnanci odmeňovaní mesačnou mzdou: V takomto prípade je štandardným plnením poskytnutie alikvotnej časti mesačnej mzdy, t. j. jej nekrátenie z dôvodu sviatku. Deň sviatku sa u tohto zamestnanca považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda, aj keď zamestnanec z dôvodu sviatku nepracoval. Taktiež hodiny, ktoré v deň sviatku nemohol odpracovať, sa zahrnú do počtu zamestnancom odpracovaných hodín. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve však môže zamestnávateľ dohodnúť, že aj u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť a namiesto ušlej mzdy sa im bude poskytovať náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
Pojmom „mesačná mzda“ sa rozumie zložka mzdy viazaná na prácu v rámci mesačného fondu pracovného času, vyjadrená v eurách za mesiac. Ak sa zamestnancovi za čas sviatku jeho mesačná mzda nekráti, postup treba aplikovať na všetky zložky dohodnuté v eurách na mesiac, na ktoré by inak zamestnancovi za prácu vznikol nárok.
Sviatok pripadol na deň nepretržitého odpočinku (voľna)
Ak zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať (napríklad sviatok pripadol na jeho deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo deň zmenového voľna podľa harmonogramu striedania pracovných zmien), ustanovenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce sa nemôže uplatniť. Dôvodom jeho neprítomnosti v práci nie je sviatok, ale jeho voľno. V takomto prípade zamestnancovi nemôže ujsť mzda, a preto nemá nárok ani na mzdu, ani na náhradu mzdy za sviatok.
Súbeh práce vo sviatok s inými mzdovými nárokmi
Práca vo sviatok a nadčas
Situácia sa komplikuje, keď sviatok pripadne na víkend alebo keď zamestnanec vo sviatok pracuje nadčas. V takomto prípade má zamestnanec nárok nielen na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ale aj na príplatok za prácu nadčas, ktorý je v zmysle Zákonníka práce najmenej vo výške 25% priemerného zárobku zamestnanca (u vedúcich zamestnancov najmenej 35%).
Práca vo sviatok a práca na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodári)
Od novely č. 63/2018 Z. z. majú nárok na príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári.
SVIATOK PRÁCE
Kontrola a sankcie za porušenie Zákonníka práce
Za porušenie zákazov práce vo sviatok sú pripravené vysoké peňažné pokuty. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce sa porušenie § 94 ods. 5 Zákonníka práce považuje za správny delikt. Dodržiavanie týchto ustanovení kontroluje inšpekcia práce.
tags: #musi #si #zamestnanec #odpracovat #hodiny #sviatok